Auguste Comte - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Auguste Comte
Auguste Comte
francúzsky filozof
Auguste Comte
Narodenie19. január 1798
Montpellier, Francúzsko
Úmrtie5. september 1857 (59 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Auguste Comte
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Auguste Comte

Auguste Comte (celým menom Isidore Marie Auguste François Xavier Comte) (* 19. január 1798, Montpellier, Francúzsko – † 5. september 1857, Paríž) bol francúzsky filozof, zakladateľ pozitivizmu.

Životopis

Narodil sa v juhofrancúzskom Montpellieri v prísne nábožensky založenej rodine. V rokoch 18071814 vyštudoval s výborným prospechom lýceum v rodnom meste. Od roku 1814 začal študovať matematiku na parížsku École Polytechnique (uznávaná vedecká škola vo Francúzsku). V krátkom čase sa stal jednou z vodcovských osobností školy a pre aktívnu účasť na protestoch proti zastaraným metódam výučby bol po roku a pol zo školy vylúčený.

V tomto čase žije z príležitostných prác a v roku 1817 sa stal osobným tajomníkom utopického mysliteľa, Henri de Saint-Simona, ktorého vplyv je silne badateľný na jeho neskorších prácach. Stali sa spolupracovníkmi, vydávali spoločne časopisy, podieľali sa spoločne na tvorbe odborných článkov a nakoniec v roku 1824 sa ich cesty v dôsledku sporov o autorstve niektorých spoločne spracovávaných myšlienok rozišli.

Následne sa Comte niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať akademický post, preto prednášky o základoch pozitívnej filozofie usporadúval vo svojom byte. Parížski vzdelanci prijímali jeho aktivity s nedôverou, i keď vo vedeckej obci si získal niekoľko obdivovateľov, ako napr. Alexander von Humboldt, John Stuart Mill, ktorý ho podporoval finančne, alebo Emile Littré. V roku 1848 zakladá Pozitivistickú spoločnosť, od roku 1851 sa ako nadšený stúpenec Napoleona III. usiluje o založenie pozitívneho náboženstva ľudskosti.

V neskorších rokoch svojho života prišiel o väčšinu svojich príjmov a keď podporil prevrat Ľudovíta Napoleona Bonaparta v roku 1851, stratil aj väčšinu svojich podporovateľov a napokon od roku 1852 žil len zo zbierok svojich najvernejších stúpencov, s ktorými v roku 1848 založil Pozitivistickú spoločnosť a pre ktorých až do svojej smrti usporadúval pravidelné prednášky. Auguste Comte zomrel v kruhu svojich najvernejších žiakov 5. septembra 1857 a je pochovaný na parížskom cintoríne Père-Lachaise.

Comtova filozofia

Comtova filozofia chce bojovať proti anarchii a uvoľnenosti mravov, snaží sa odstrániť zlo, ktoré vzišlo z revolúcie, a obnoviť tak organické a stabilné obdobie, založené na poriadku. K tomu možno podla Comta dospieť tak, že sa bude najprv pôsobiť proti zmätku v mysliach, ktorý spôsobila koexistencia myšlienok starých a moderných, logicky nezlučiteľných. Z toho vyplýva potreba preskúmať dejiny ľudského ducha a odhaliť tak prekonané viery. Toto je účel zákona troch štádií, tvoriaceho chrbtovú kosť pozitivizmu.

Cieľom Comtovho filozofického úsilia bolo:

  1. skúmať metódy vied,
  2. vytvoriť vedecký obraz sveta,
  3. koordinovať bádania a organizovať kooperáciu medzi vedami
  4. postaviť svoju pozitívnu filozofiu za základ reorganizácie spoločnosti.

Comtea podnecovali pri vytváraní myšlienok pozitivizmu okrem Saint-Simona aj také osobnosti, ako boli napr. Bacon, Galilei a Descartes.

Kurz pozitívnej filozofie a zákon troch štádií

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zákon troch štádií

Auguste Comte žil v búrlivom období revolúcií a uvoľňovania morálky. Hlavným cieľom jeho učenia bola reforma spoločnosti, obnova morálnych hodnôt a stability. Kurz pozitívnej filozofie (Cours de philosophie positive) je životné dielo Augusta Comteho, v ňom svoju predstavu o vývoji myslenia človeka vymedzil nasledovnou triádou:

  • Teologické štádium (fiktívne): Človek sa zaoberá Bohom a nereálnymi myšlienkami toho, čo nie je schopný poznať. Človek hľadá absolútne poznanie prostredníctvom skúmania vnútornej povahy vecí. Verí, že za každým procesom je živá vôľa. Toto štádium je rozdelené do troch etáp:
    • Animizmus
    • Polyteizmus
    • Monoteizmus
  • Metafyzické štádium (abstraktné): Vieru v Boha a v nadprirodzené veci nahradil vedou, abstraktnými pojmami a entitami, pričom za najvyššiu entitu stanovil Comte prírodu, v ktorej videl prameň všetkých ostatných javov.
  • Pozitívne štádium (vedecké): V ňom ponúkol ako riešenie svoju víziu ideálneho spoločenského zriadenia, ktorej základom sa stal štát s pevne stanoveným poriadkom, riadený vedcami, odborníkmi a špecialistami. Chod spoločnosti mal vychádzať z poznania univerzálnych zákonov a zo snahy jej členov zohľadňovať celok (s menom Auguste Comte sa spája zavedenie pojmov "pozitivizmus" a "altruizmus").

Sociológia

Comta považujú za zakladateľa sociológie, ktorej názov uviedol ako prvý vo svojej šesťdielnej práci "Cours de philosophie positive" (1830 – 1842). Od Comta pochádza aj tradičné delenie sociológie na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku.

Comte sociológiu vnímal ako filozofiu dejín, ktorú popisoval v zmienených troch štádiách, pričom sem zahrnul aj vlastnú pozitivistickú víziu spoločnosti. Neodráža sa v nej len štátny, právny a spoločenský vývoj (na rozdiel od Hegela), ale aj vývoj umenia, náboženstva, vedy a filozofie.

Sociológiu rozdelil na dve časti:

  • teóriu prirodzeného usporiadania (spoločenská statika), jej jadrom je uvažovanie o inštitúciách, ktoré zabezpečujú rovnováhu spoločnosti. Za tie Comte považuje náboženstvo, rodinu a štát, čo zodpovedá trom základným mozgovým funkciám cítenie (rodina), jednanie (štát) a intelektu (cirkev).
  • Druhou časťou Comtovej sociológie je a náuka o pokroku (spoločenská dynamika), ktorej jadrom je zákon troch štádií.

Comte dal sociológii meno a program (riadiť spoločnosť na základe poznania zákonov). Do dnešných dní sa zachoval hlavne názov vedeckého odboru. Schopnosť sociológie stabilizovať spoločenský poriadok na základe poznania zákonov fungovania spoločnosti bola v dielach jeho nástupcov spochybnená, keďže mnohí sociológovia nesúhlasili s myšlienkou, že podobné zákony existujú.

Dielo

  • Systém pozitívnej filozofie (1824)
  • Kurz pozitívnej filozofie (6 zväzkov, 1830 – 1842)
  • Pojednanie o sociológii (1851 – 1854)
  • Pozitivistický katechizmus (1857)

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Comte
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Auguste Comte

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk