Svätá Augustína Pietrantoni
rehoľníčka, zdravotná sestra a svätica
Štát pôsobenia	Taliansko
Biografické údaje
Narodenie	27.03.186427. marec 1864 Pozzaglia Sabina, Talianske kráľovstvo
Úmrtie	30. november 1894 (30 rokov) Rím
Svätenia
Cirkev	Rímskokatolícka cirkev
Rehoľník
Rehoľa	Milosrdné sestry svätej Jeanne-Antide Thouret
Vstup	23. marec 1886 (21 rokov)
Svätec
Blahorečenie	12. november 1972 (108 rokov) Vatikán Pavol VI.
Kanonizácia	18. apríl 1999 (135 rokov) Vatikán Ján Pavol II.
Sviatok	13. november (ľubovoľná spomienka)
Patrón	zdravotných sestier
Atribúty	rehoľný odev
Biografický portál

Augustína Pietrantoni,^[1][2] S.D.C.^[3] (* 27. marec 1864, Pozzaglia Sabina, Talianske kráľovstvo – † 13. november 1894, Rím^[3]), rodným menom Livia Pietrantoni, bola talianska turetská rehoľníčka a zdravotná sestra.^[4] Pietrantoni pracovala v nemocnici Santo Spirito v Ríme, kde ošetrovala chorých na oddelení tuberkulózy predtým, ako ju v roku 1894 zavraždil jeden z pacientov.^[5]

Proces prípadného blahorečenia bol otvorený 14. decembra 1945 za pápeža Pia XII. Vtedy jej bol udelený titul Božej služobnice. Pápež Pavol VI. ju 19. septembra 1968 vymenoval za ctihodnú a 12. novembra 1972 ju vyhlásil za blahoslavenú. Jej kanonizácia sa konala 18. apríla 1999 na Námestí sv. Petra v Ríme.^[2]

Život

Raný život

Olívia alebo Lívia Pietrantoni sa narodila 27. marca 1864 v Pozzaglia Sabina,^[2] asi 50 kilometrov severovýchodne od Ríma. Bola druhé z jedenástich detí chudobných farmárov Francesca Pietrantoniho a Cateriny Costantini.^[2][4] Sviatosť birmovania prijala v roku 1868 a prvé sväté prijímanie o necelé desaťročie neskôr v roku 1876.^[5] Táto sviatosť ju tak veľmi ovplyvnila, že sa snažila ešte viac modliť a pomáhať matke so starostlivosťou o súrodencov.^[6] Kvôli veľkej pracovitosti skoro vôbec nepoznala detské hry a školu nenavštevovala pravidelne.^[2]

Pietrantoni začala pracovať v roku 1871 ako manuálna sila na výstavbe ciest, hlavne na komunikácii z Orvinia do Poggio Moiana.^[2] Neskôr v roku 1876 odišla do Tivoli s ďalšími dospievajúcimi „sezónnymi robotníkmi“ počas zimných mesiacov na zber olív.^[5] Napriek naliehaniu svojej matky odmietala ponuky na sobáš, aj keď bola krásnou ženou.^[2][6]

Vstup do kláštora

Lívia sa postupne zdôverila rodine, že by chcela vstúpiť do kláštora. Tá ju však upodozrievala, že tam chce ísť preto, aby nemusela pracovať. Lívia sa preto rozhodla, že pôjde do takého kláštora, kde sa pracuje vo dne v noci.^[6] V januári 1886 odcestovala so svojím kňazom strýkom Matteom do Ríma s cieľom vstúpiť do rehole, aby mohla vykonávať svoje povolanie. Milosrdné sestry svätej Jeanne-Antide Thouret odmietli jej žiadosť, ktorú poslala do Ríma, kvôli jej nízkemu veku.^[6] Pietrantoni vytrvalo hľadala miesto, kde by mohla pokračovať vo svojom povolaní. O niekoľko mesiacov neskôr jej samotná generálna predstavená turetského rádu napísala, že môže prísť.^[2] Lívia sa rozlúčila so svojimi rodičmi a 23. marca 1886^[2] vstúpila do rehole na Via Santa Maria in Cosmedin. Neskôr 13. augusta 1887 prijala habit a rehoľné meno „Augustína“ (tal. Agostina).^[5] Keďže nepoznala žiadnu sväticu, ktorá by niesla takéto meno, rozhodla sa, že sa svätou musí stať ona sama.^[2]

Vražda v nemocnici

Sestra Augustína bola v deň svojej obliečky 13. augusta 1887 vyslaná ako zdravotná sestra do nemocnice Ducha Svätého neďaleko Vatikánu v Ríme^[6] a zostala tam až do svojej smrti.^[4] Počas práce na tuberkulóznom oddelení sa sama nakazila, ale podarilo sa jej uzdraviť. Preto bola v roku 1889 znovu poslaná na tuberkulózne oddelenie, aby tam ošetrovala chorých pacientov.

V nemocnici prevládala silná protiklerikálna atmosféra,^[7] ktorá pramenila z aktuálnej spoločenskej situácie v Taliansku.^[6] (Vedenie nemocnice vyhnalo kapucínov a zakázalo aj náboženské symboly. Rehoľné sestry mali zakázané duchovne sprevádzať pacientov).^[2] Keď raz Augustína skonfiškovala jednému pacientovi nôž, bola napadnutá a zbitá. Táto situácia znepokojila ostatných rehoľníkov. Pietrantoni naliehala, že je všetko v poriadku a bude pokračovať v práci. Vravela, že nesmú zanedbávať povinnosť konať milosrdenstvo, aj keby malo ísť o život.^[6]

Augustínu začal obťažovať pacient Giuseppe Romanelli. Dokonca sa jej vyhrážal smrťou a večer 12. novembra 1894 ju jej spolusestry požiadali, aby si vzala voľno, lebo sa o ňu báli. Augustína to odmietla. Romanelli ju napadol a dobodal na smrť ráno 13. novembra 1894. Pietrantoni mu pred úmrtím na následky bodných rán odpustila a zverila ho pod ochranu Panny Márie.^[6][7] Romanelli ju bodol v tmavej chodbe tromi bodnutiami do ramena a ľavej ruky, následne do krčnej oblasti. Potom ju bodol do hrudníka. Augustínine posledné slová boli: „Moja matka: pomôž mi“. Profesor Achille Ballori († 1914) – ktorý ju raz varoval pred Romanellim – si prezrel jej telesné pozostatky a skonštatoval, že „sestra Augustína sa nechala zabiť ako baránok“. Všimol si totiž, že nemala žiadne sťahy nervov ani srdca. Pohreb zosnulej mníšky zablokoval ulice Ríma (tisíce ľudí lemovali ulice a kľačali pred rakvou, keď okolo nich prechádzala) a správa „Messaggero“ zo 16. novembra uviedla, že „nikdy nebolo v Ríme vidieť pôsobivejšiu udalosť“. Dňa 14. novembra 2004 boli jej pozostatky prevezené do jej rodného mesta.^{[chýba zdroj}

Uctievanie

Beatifikačný proces sa začal 14. decembra 1945 za pápeža Pia XII. a Pietrantoni bola vyhlásená za Božiu služobnicu. Potvrdenie jej hrdinských cností 19. septembra 1968 umožnilo pápežovi Pavlovi VI., aby ju označil za ctihodnú. Ten istý pápež predsedal jej blahorečeniu 12. novembra 1972^[3] na Námestí svätého Petra po potvrdení dvoch zázrakov pripisovaných jej príhovoru.

Posledný zázrak potrebný pre svätosť bol vyšetrený a potom dostal potvrdenie od Kongregácie pre kauzy svätých 19. marca 1996. Lekárska rada ho odsúhlasila 17. apríla 1997 a teológovia 7. októbra 1997. Pápež Ján Pavol II. schválil tento zázrak 6. apríla 1998 a o rok neskôr 18. apríla 1999 bola Pietrantona kanonizovaná za svätú Katolíckej cirkvi.^[3][8]

Podľa Rímskeho martyrológia sa jej spomienka slávi 13. novembra.^[9][10] Talianska biskupská konferencia menovala 20. mája 2003 Pietrantoni za patrónku zdravotných sestier.^[11]

Referencie

1. ↑ Augustína Lívia Pietrantoni, rehoľníčka : Životopisy svätých . . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c d e f g h i j k} MISIJNÁ SPOLOČNOSŤ SV.VINCENTA DE PAUL. Sv. Augustína Pietrantoni . Vincentini.sk, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d} Saints and Blesseds: Saint Agostina, S.D.C. . www.gcatholic.org, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c} Saint Agostina Petrantoni . CatholicSaints.Info, . Dostupné online. (po anglicky)
5. ↑ ^{a b c d} Agostina Livia Pietrantoni (1864-1894) . vatican.va, . Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ ^{a b c d e f g h} CHLUMSKÝ, Ján. Sv. Augustýna (Livie) Pietrantonini . catholica.cz, . Dostupné online.
7. ↑ ^{a b} WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828 (cit. s 76). (po anglicky)
8. ↑ ŠKROBONJA, Ante; PAVLOVIĆ, Eduard; ZUBOVIĆ, Šime. Tragic fate of the sister of charity Agostina Pietrantoni. AMHA - Acta medico-historica Adriatica, 2003, roč. 1, čís. 2, s. 189–201. Dostupné online . ISSN 1334-6253. (po anglicky)
9. ↑ Martyrologium Romanum (2004).  : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
10. ↑ SISTER MARYTHERESE, O. C. D. S.. Heroes and Heroines Canonized in the Twentieth Centurybook II (1951 - 1999). Bloomington : AuthorHouse, 2009-07. Dostupné online. ISBN 978-1-4343-4336-9. (po anglicky)
11. ↑ Sainte Agostina Pietrantoni : la vie . Soeurs de la Charité de Sainte Jeanne-Antide Thouret, 2020-05-14, . Dostupné online. (po francúzsky)^{[nefunkčný odkaz}

Pozri aj

• Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi
• Rímske martyrológium

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agostina Livia Pietrantoni na anglickej Wikipédii.