A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Augustín Trefort, celým menom: Augustín Adam Ignác Trefort (maď. Trefort Ágoston, * 6. február 1817, Humenné – † 22. august 1888, Budapešť) bol uhorský kultúrny politik, reformátor, publicista, minister školstva a cirkevných záležitostí, člen Uhorskej akadémie vied neskôr jej riaditeľ a v rokoch 1885 až 1888 aj jej prezident.
Životopis
Narodil sa v Humennom, v Zemplínskej župe v katolíckej rodine valónskeho pôvodu. Jeho pra-starý otec bol právnikom v Belgicku a jeho starý otec - vojenský lekár, prišiel do Uhorska začiatkom 70. rokov 18. storočia. Jeho otec Ignác Trefort (* 1770, Prešov – † 1831, Humenné) bol uznávaný chirurg. Matka Tekla Beldovičová bola dcérou Adama Beldoviča, humenského obchodníka so soľou. Augustín Trefort mal dvoch bratov, Antona (* 1820) a Štefana (* 1825).
Základnú školu absolvoval doma - v Humennom v rokoch 1822 až 1826. Ako dieťa hovoril hlavne po slovensky a nemecky a trochu aj po maďarsky. Aby sa zdokonalil v nemeckom jazyku, poslali ho rodičia v roku 1826 do Prešova, na štúdiá v evanjelickom kolégiu. Aby sa naučil dobre po maďarsky, v roku 1829 ho rodičia zapísali na piaristické gymnázium v Novom meste pod Šiatrom.
Kvôli epidémii cholery bolo gymnázium koncom júna 1831 zatvorené a študenti poslaní domov. Augustín Trefort sa tiež vrátil domov, kde 28. až 28. júla obaja jeho rodičia podľahli cholere. Štrnásťročný Augustín a jeho šesťročný brat spoločne s trojicou služobníkov bývali v rodičovskom dome celé týždne sami, až sa ich ujala grófka Petronella Csákyová.
V štúdiu pokračoval od jesene 1831 na Egerskom lýceu, neskôr na univerzite v Pešti, kde sa naučil po anglicky, taliansky a francúzsky. Po ukončení právnického vzdelania nadobúdal prax na úradoch v Prešove.
Vďaka dedičstvu po otcovi a Csákyovcoch absolvoval v rokoch 1836 a 1837 cestu po západnej Európe. Po návrate zložil advokátsku skúšku a vstúpil do štátnej služby ako praktikant súdnej komory v Budíne. Bol členom Národného kasína, čo mu prinieslo množstvo kontaktov a celoživotných priateľstiev.
V roku 1839 v časopise Századunk (Naše storočie), ktorý vychádzal v Bratislave uverejnil výzvu na udržanie a rozvoj uhorského výtvarného umenia, ktorú podpísalo mnoho významných osobností a ktorá sa stala základom pre vznik Peštianskeho spolku pre umenie (Pesti Műegylet). Vo svojej autobiografii o tomto období píše: „Väčšina peštianskej spoločnosti bola v tom čase v Bratislave a mládež horela veľkým vzrušením. V niektorých ohľadom som patril medzi šľachtickú mládež“.
Štátnu službu opustil na konci 30tych rokov. V roku 1841 ako 24 ročný bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied. Podieľal sa na práci Priemyselného spolku a Uhorského obchodného spolku. Slobodné kráľovské mesto Zvolen ho v rokoch 1843/44 vyslalo do uhorského snemu. O aktuálnych politických otázkach, hlavne ekonomického charakteru, publikoval články v Pesti Hírlap.
Počas uhorskej revolúcie sa zúčastňoval aktivít oddelenia kontroly tlače miestodržiteľskej rady, bol vymenovaný za dôstojníka honvédov. Neskôr bol tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva, priemyslu a obchodu.
Neskôr emigroval do Viedne a Mníchova a do Uhorska sa vrátil v roku 1850. Žil v ústraní v Békešskej župe a koncom 50. rokov sa začal angažovať vo verejných veciach župy.
V roku 1860 bol zvolený za prvého podžupana, avšak 18. marca 1861 sa funkcie vzdal a bol zvolený za poslanca snemu. Po smrti manželky sa natrvalo presťahoval do Pešti. V roku 1872 bol opätovne zvolený za poslanca snemu v Šoproni. V roku 1872 sa stal ministrom školstva a cirkevných záležitostí, ktorým bol v niekoľkých vládach až do svojej smrti v roku 1888.
Ako minister bol zodpovedný za zatvorenie slovenských gymnázií v roku 1874.[1]
Jeho akademická kariéra
V roku 1841 sa stal členom - korešpondentom Uhorskej akadémie vied a v roku 1867 jej riadnym členom. Funkciu riaditeľa zastával od roku 1874. V roku 1885 vystriedal na prezidentskom poste Lónyaya Menyhérta.
Referencie
- ↑ PIETOR, Ambro. Nápor — odpor . Zlatý fond SME, 2012, . Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trefort Ágoston na maďarskej Wikipédii.
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 21; pokrstený ako Augustinus Adamus Ignatius Trefortt
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk