A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Augustín Morávek | |
Narodenie | 15. júl 1901 Trnava, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | marec 1975 Kanada |
Augustín Morávek (* 15. júl 1901, Trnava – † marec 1975, Kanada) bol slovenský politik a vedúci Ústredného hospodárskeho úradu, ktorý presadzoval protižidovské opatrenia a v rokoch 1940 – 1942 riadil proces arizácie a likvidácie židovských podnikov na Slovensku. Vo vojne odsúdený avšak väzeniu sa vyhol útekom pravdepodobne do zahraničia.
Životopis
Augustín Morávek bol nedoštudovaný právnik, bývalý člen čechoslovakisticky orientovanej Živnostenskej strany. Narodil sa v roku 1901 do úradníckej rodiny v Trnave. Do školy chodil v Krupine a Banskej Štiavnici. V roku 1939 bol tajomníkom bratislavských živnostenských spoločenstiev a grémií. Tie ho v septembri 1939 poverili vykonaním dvojmesačnej cesty po Nemecku a Maďarsku s cieľom preskúmať riešenie židovskej otázky. Výsledkom cesty bola 150-stranová porovnávacia štúdia, ktorá obsahovala aj návrhy ďalšieho postupu pri riešení tejto otázky na Slovensku. Štúdiu následne rozposlal všetkým vedúcim funkcionárom strany a štátu. Zostala však bez všeobecnej odozvy. Jediný, kto zareagoval, bol predseda vlády Vojtech Tuka, ktorý si Morávka pozval na osobný pohovor a dal si vysvetliť jeho plány. V januári 1940 absolvoval ďalší pohovor s Dr. Izidorom Kosom. Morávek sa následne zúčastnil na pripomienkovaní prvého arizačného zákona. Pôvodný návrh zákona pripravený Ministerstvom vnútra nezodpovedal Morávkovým radikálnym predstavám. Tuka ho opätovne prijal a požiadal ho o spracovanie pripomienok, ktoré sa stali základom pre nový návrh, pričom bol poverený prípravou zákona v legislatívnom zbore a výboroch parlamentu. V rámci schvaľovacieho procesu bola presadená požiadavka nútenej arizácie, neprešla však ešte jeho snaha o súpis židovského majetku.
Tuka využil Morávkovu iniciatívu a už 31. januára 1940 a v snahe prevziať právomoci súvisiace s arizačným procesom z váhajúceho Ministerstva hospodárstva a Ministerstva vnútra vytvoril osobitný orgán – Hospodársku úradovňu predsedníctva vlády. Na čelo úradu bol dosadený Morávek. Z tejto pozície kritizoval nečinnosť iných orgánov, agresívne zasahoval do ich kompetencií a navrhoval rôzne „zlepšenia“ protižidovských opatrení.
K posilneniu Morávkových kompetencií došlo po salzburských rokovaniach (júl 1940) a následnej radikalizácii slovenskej politickej scény. Začiatkom septembra 1940 vykonal v sprievode nacistického poradcu Dietra Wislicenyho ďalšiu študijnú cestu o riešení židovskej otázky do Viedne a Prahy. Morávkov nový návrh riešenia predpokladal odobratie základných občianskych, ľudských a čiastočne aj náboženských práv, ako aj označenie Židov a ich izoláciu v getách. Predložil a realizoval požiadavku na vznik centralizovaného orgánu pre riešenie židovskej otázky – Ústredného hospodárskeho úradu (ÚHÚ).[p 1] Po dosadení na čelo tohto úradu získal prakticky neobmedzené kompetencie v riadení arizačného procesu.
Ako vedúci úradu vytvoril podmienky pre nekontrolovateľnú manipuláciu s arizačnými prevodmi, klientelizmus a korupciu. S rastúcou mocou rástla aj jeho arogancia, a to nielen voči Židom, ale aj voči predstaviteľom HSĽS. Nespokojnosť a kritiku vzbudzovala aj jeho servilnosť voči nemeckým požiadavkám. Vydal napr. dôverný obežník, aby boli všetky spisy, kde vystupoval arizátor nemeckej národnosti, označené zvlášť pečiatkou „Nemec“ a títo uchádzači boli uprednostňovaní. Popritom bol označovaný za maďaróna.[p 2]
Prvá otvorená verejná kritika Morávkovho úradu bola vyslovená už v marci 1941 na stránkach slávnostného čísla Slováka pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky. Kritika sa postupne stupňovala. 27. októbra 1941 dôvernícky zbor HSĽS požiadal prezidenta a predsedu strany Jozefa Tisa o prešetrenie činnosti úradu a zvlášť Morávka. Žiadosť obsahovala aj zoznam 41 prípadov, v ktorých umožnil získať majetok sebe, príbuzným alebo dôverným spolupracovníkom, a 6 prípadov, keď arizoval on osobne. Morávek si bol vedomý, že sa voči nemu zhromažďuje kompromitujúci materiál. V tomto období však bola jeho pozícia krytá Tukom ešte pevná.
Po vylúčení Židov z hospodárskeho života upozorňoval Tuku na nemožnosť umiestnenia desaťtisícov obyvateľov zbavených príjmov do pracovných táborov na území Slovenska. Pri diskusii s nacistickými poradcami o zriadení pracovných táborov podľa nemeckého vzoru navrhol, či by aspoň časť Židov nemohla byť umiestnená v Generálnom gouvernemente alebo v Nemecku. V júli 1941 sa ako zástupca slovenských úradov zúčastnil cesty slovensko-nemeckej študijnej skupiny na územie okupovaného Poľska, ktorá navštívila miestne pracovné tábory. Samotné vykonanie koncentrácie Židov a ich deportácie však už ležalo mimo jeho záujmu a prenechal to Ministerstvu vnútra.
V lete 1942 bola oslabená Tukova pozícia,[p 3] čo malo dosah aj na Morávka a jeho úrad. Činnosť ÚHÚ, ako aj samotného Morávka sa stali predmetom vyšetrovania. 1. júna 1942 musel vypovedať pred vyšetrovacou komisiou, čo viedlo 30. júna 1942 k jeho rezignácii. V januári 1943 navrhla kancelária prezidenta republiky pokračovanie disciplinárneho konania. Proti tomuto sa však opätovne postavil Tuka. 10. januára 1943 sa obrátil listom priamo na prezidenta a v rozpore so známymi faktmi prezentoval Morávkovu prácu ako bezúhonnú a vynikajúcu. Morávek sám priebežne prezentoval svoju činnosť ako službu národu a štátu. Po odstúpení z vedúcej funkcie ÚHÚ odišiel do Maďarska. Vie sa, že v Bratislave bol ešte v marci 1945. Vtedy si však vyzdvihol nový pas a s časťou peňazí, ktoré ukradli deportovaným ľuďom, zo Slovenska ušiel bez stopy.
Po vojne bol zaradený na listinu hľadaných vojnových zločincov. 16. januára 1948 ho Ľudový (retribučný) súd v Bratislave v neprítomnosti odsúdil na 30 rokov väzenia a uznal za vinného zo zločinu domácej zrady a kolaborantstva. Podľa názoru historika Stanislava Mičeva bol Morávek produktom svojej doby, pričom nebol presvedčeným antisemitom a na politike mu nezáležalo. Nebol ani členom HSĽS.
Poznámky
- ↑ Pôvodne mala túto úlohu vykonávať Hospodárska úradovňa predsedníctva vlády, čo sa nepodarilo presadiť.
- ↑ Jeho manželka bola Maďarka a na svoje promaďarské cítenie sa odvolával aj pri uchádzaní sa o miesto generálneho riaditeľa Tungsramu v Bratislave pri korešpondencii s centrálou v Budapešti.
- ↑ Viď Sznackého aféra
Bibliografia
- Stanislav Mičev: Augustín Morávek od arizácií k deportáciám, vydavateľ Múzeum Slovenského národného povstania, Banská Bystrica, 2010, ISBN 978-80-970238-8-1.
- Ivan Kamenec:Po stopách tragédie, vydavateľ Archa, Bratislava, 1991, ISBN 80-7115-015-0.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk