Athos (polostrov)

Poloha polostrova Atos

Athos 3D

Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos ; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov^[1] (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os. Je dlhý asi 50 km.

Grécke názvy

Ἄθως - starogr. Athós; novogr. Athos; doslova Athos
Ὄρος Ἄθως - starogr. Oros Athós; novogr. Oros Athos; doslova Vrch Athos
῞Αγιον Ὄρος - starogr. Hagion Oros; novogr. Ajon Oros/iný prepis novogr. Ajion Oros/iný prepis novogr. Agion Oros (anglický prepis Ayon Oros/Ayion Oros/Agion Oros); doslova Svätý vrch
Άγιο Όρος (alternatívny novogrécky tvar) - novogr. Ajo Oros/iný prepis novogr. Ajio Oros/iný prepis novogr. Agio Oros (anglický prepis Ayo Oros/Ayio Oros/Agio Oros)

V staroveku výraz Athos označoval len vrch, zatiaľ čo polostrov sa volal Akté. Dnes majú vrch aj polostrov rovnaký názov Athos, ale polostrov sa označuje aj ako Chersonisos Athos (Polostrov Athos) alebo (Chersonisos) Akti (Akti je novogrécka podoba starogréckeho Akté).

Mníšska republika

Mapa monastierov na Svätej hore

Politicky tvorí polostrov (okrem jeho najsevernejšej časti) tzv. autonómnu mníšsku republiku (autonómny mníšsky štát) v rámci Grécka, ktorá ma oficiálny názov Autonómny mníšsky štát Svätého vrchu/Autonómna mníšska republika Svätého vrchu (iný preklad Autonómny mníšsky štát Ajon(u) Oros(u)/Autonómna mníšska republika Ajon(u) Oros(u) a pod., novogr. Aftonomi Monastiki Politia Aju Orus)^[2]. V literatúra sa zvykne označovať aj skrátene ako mníšsky štát At(h)os/mníšska republika At(h)os.

Rozloha mníšskej republiky je 336 km², nachádza sa tu 20 samosprávnych monastierov, počet obyvateľov presahuje 2000. V hlavnom meste Karyes sídli parlament aj správna rada (vláda). Ženy a deti majú zakázaný prístup na územie mníšskej republiky.

Dejiny

Od 9. stor. tu pôsobili pustovníci, r. 963 založený prvý monastier. Na prelome 13. a 14. stor. vzniká v mníšskom prostredí Athosu hésychazmus. Po páde Byzantskej ríše pod ochranou tureckého sultána a ruského cára, r. 1783 nová ústava, ktorá platí dodnes. Od r. 1921 pod ochranou Grécka, od r. 1926 jeho súčasť.

Na Athose sú významné stredoveké písomné a umelecké pamiatky.

Referencie

↑ Na oficiálnych stránkach Athosu sa uvádza, že polostrov a vrch sú to isté (). V Encyclopaedii Beliane naopak píšu o vrchu Athos (vysokom 2033 m n.m.), že sa nachádza "v južnej časti" výbežku (polostrova) Athos.
↑ Po grécky sa tento útvar volá politia (starogr. politeia), čo je slovo s mnohými význammi: štátna moc, spoločenstvo, republika, (zväzový) štát, mesto a pod.

Literatúra

MÜLLER, Andreas. Hora Athos : dějiny mnišské republiky. Preklad Vlastimil Drbal. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 155 s. (Pro Oriente; zv. 22.) ISBN 978-80-7465-058-1.
BIEDERMANN, Hermenegild M. Athos. In: Theologische Realenzyklopädie. 1. Aufl. Zväzok IV Arkandisziplin – Autobiographie. Berlin; New York : Walter de Gruyter, 1979. 813 s. ISBN 3-11-007714-0. S. 436 – 441.

Externé odkazy

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Athos (polostrov)

Zdroj

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Na oficiálnych stránkach Athosu sa uvádza, že polostrov a vrch sú to isté (). V Encyclopaedii Beliane naopak píšu o vrchu Athos (vysokom 2033 m n.m.), že sa nachádza "v južnej časti" výbežku (polostrova) Athos.

[2] Po grécky sa tento útvar volá politia (starogr. politeia), čo je slovo s mnohými význammi: štátna moc, spoločenstvo, republika, (zväzový) štát, mesto a pod.

[1]

[2]

z d u Administratívne členenie Grécka
Regióny NUTS-1	Atika Egejské ostrovy a Kréta Severné Grécko Stredné Grécko
Regióny/geografické obvody (geografiko diamerisma)	Atika (staršie len Veľké Atény) Egejské ostrovy Epirus Iónske ostrovy Kréta Makedónia Peloponéz Sterea Ellada a Eubója (Pevninské Grécko a Eubója) Tesália Trácia
Decentralizované správy (apokendromeni diikisi)	Atika* Egeis Epirus-Západná Makedónia Kréta Makedónia-Trácia Peloponéz, Západné Grécko a Iónia Tesália-Sterea Ellada
Kraje (perifereia)	Atika Epirus Iónske ostrovy Južná Egeis Kréta Peloponéz Severná Egeis Stredná Makedónia Sterea Ellada (Pevninské Grécko) Tesália Východná Makedónia a Trácia Západná Makedónia Západné Grécko
Krajské jednotky (periferiaki enotita)	Achaia Anatoliki Attiki ("Východná Atika") Andros Argolida Arkadia Arta Drama Dytiki Attiki ("Západná Atika") Dytiki Tomeas Athinon ("Západný sektor Atén") Etoloakarnania ("Aitólia-Akarnánia") Evros Evrytania (Eurytania) Evvia (Euboia, Eubója) Florina Fokida Fthiotida (Fthiótis) Grevena Chalkidiki (Chalkidiké) Chania Chios Ikaria Ilia (Élis) Imathia Ioannina Iraklio (Hérakleion) Ithaki (Itaka) Kalymnos Karditsa Karpathos Kastoria Kavala Kea-Kythnos ("Keos-Kythnos") Kefalonia (Kefalénia) Kendrikos Tomeas Athinon ("Centrálny sektor Atén") Kilkis Kerkyra (Korkyra, Korfu) Korinthia (Korintia) Kos Kozani Lakonia (Lakónia) Larisa (Larissa) Lasithi Lefkada (Leukas) Lesvos (Lesbos) Limnos (Lémnos, Lemnos) Magnisia Messinia (Messénia) Milos (Mélos) Mykonos (Mykónos) Naxos Nisia ("Ostrovy") Notio Tomeas Athinon ("Južný sektor Atén") Paros Pella Pieria Pireas (Peiraieus, Pireus) Preveza Rethymno Rodos (Rodos) Rodhopi Samos Serres (Serre) Sporades (Sporady) Syros Thasos Thesprotia Thessaloniki (Thessaloniké, Solún) Thira (Santorín) Tinos (Ténos) Trikala Vorio Tomeas Athinon ("Severný sektor Atén") Viotia (Boiótia) Xanthi Zakynthos (Zakyntos)
Autonómny mníšsky štát/ autonómna mníšska republika (aftonomi monastiki politia)	Autonómny mníšsky štát Svätého vrchu/Ajon Oros/Athos