A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Atómový orbitál alebo často len orbitál (iné názvy: orbita, staršie orbit, atómový orbit(ál)/atómová orbita) je priestor, v ktorom sa vyskytuje elektrón v atóme. Podľa súčasných poznatkov možnosť výskytu elektrónu v danom priestore nemožno vypočítať s ľubovoľne vysokou presnosťou. Elektrónový orbitál predstavuje určitý kvantový stav individuálneho elektrónu v elektrónovom oblaku okolo jadra atómu.
Tento pojem nie je možné vysvetliť pomocou klasickej predstavy o štruktúre atómu, kedy okolo atómového jadra obiehajú elektróny podobne ako planéty okolo Slnka. Elektrón ako elementárna častica vykazuje vlastnosti, ktoré zodpovedajú časticiam aj vlneniu. V dôsledku Heisenbergovho princípu neurčitosti nie je možné presne stanoviť polohu elektrónu v atóme v danom časovom okamihu, preto je potrebné na opis použiť pravdepodobnosť. Atómový orbitál je opísaný vlnovou funkciou elektrónu v elektrickom poli kladne nabitého jadra, ktorá je riešením Schrödingerovej rovnice. Orbitál ohraničuje oblasť, kde je najvyššia pravdepodobnosť výskytu daného elektrónu.
Označovanie orbitálov
Orbitály sa označujú podľa všeobecného vzorca
- X typy
kde X zodpovedá energii orbitálu (hlavné kvantové číslo elektrónu n). Typ orbitálu sa značí malým písmenom a popisuje tvar orbitálu, zodpovedá momentu hybnosti (vedľajšiemu kvantovému číslu l) a y je počet elektrónov v orbitáli-každý orbitál má 2 elektróny, pričom sa tieto elektróny líšia svojim spinom. Orbitál "s" nie je degenerovaný, preto obsahuje 2 elektróny (s2), orbital "p" je 3x degenerovaný, a preto obsahuje 3x2 = 6 elektronov (p6), orbitál "d" je 5x degenerovaný a obsahuje 5x2 = 10 elektrónov (d10) a nakoniec orbitál "f" je 7x degenerovaný a obsahuje 7x2 = 14 elektrónov (f14). Napr. jediný obsadený orbitál atómu hélia v základnom stave sa označuje 1s² – obsahuje 2 elektróny na najnižšej energetickej úrovni (n=1) a ich moment hybnosti je l=0. Hypoteticky existujú i ďalšie typy orbitálov než sú s, p, d, f.
Tabuľka orbitálov
Táto tabuľka ukazuje všetky orbitálové konfigurácie pre vodík a vodíku podobné atómy až po 7s.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Častica látky
Štandardný model
Absolútna atómová hmotnosť
Anihilácia
Antičastica
Atómová hmotnostná jednotka
Atómový orbitál
Atómový polomer
Avogadrova konštanta
Baryónové číslo
Bohrov magnetón
Bohrov model atómu
Broutov-Englertov-Higgsov mechanizmus
Collider Detector at Fermilab
Drell-Yanov proces
Elektrónová konfigurácia
Experiment DØ
Faradayova konštanta
Feynmanov diagram
Fonón
Fyzika častíc
Hierarchický problém
Hmlová komora
Hundovo pravidlo maximálnej multiplicity
Intermediálna častica
Jukawov potenciál
Kvarkovo-gluónová plazma
Lazarov jav
Minimálny supersymetrický štandardný model
Molekula
Nefelometria
Nukleónové číslo
Orbitál
Pauliho vylučovací princíp
Pozitrónium
Protón
Protónové číslo
Relatívna atómová hmotnosť
Silná interakcia hmotných objektov
Spin (fyzika)
Sternov-Gerlachov experiment
Subatómová častica
Výmenná častica
Vzťah neurčitosti
Základná interakcia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk