Astronomický ústav Akadémie vied Českej republiky, bývalý Astronomický ústav ČSAV, je vedecké astronomické pracovisko Akadémie vied ČR so sídlom na observatóriu v Ondřejove a s pobočkou v Prahe na Spořilove v budove Geofyzikálneho ústavu. Zameriava sa hlavne na spektrálny výskum hviezd, solárnu fyziku, dynamiku Galaxie a výskum medziplanetárnej hmoty. Riaditeľom ústavu je v súčasnosti Petr Heinzel.

Zameranie výskumu a organizácia ústavu

Na astronomickom ústave pracuje 157 zamestnancov (stav k 31.12.2005) - 80 percent z nich na Ondřejove.^[1] Delí sa na nasledujúce oddelenia:^[2]

Oddelenie medziplanetárnej hmoty

Zameriava sa na pozorovanie meteorov, komét a niektorých asteroidov. Je centrom Európskej bolidovej siete a spracováva namerané dáta zo 7 štátov. Spravuje sieť 10tich kamerových staníc na sledovanie bolidov po celom Česku. Meteory nesleduje iba opticky ale používa aj meteorický radar. Na fotometrické pozorovania asteroidov používa 65 cm optický teleskop. Vedúcim oddelenia je Jiří Borovička.

Stelárne oddelenie

Náplňou práce stelárneho oddelenia je výskum hviezd. Venuje sa hlavne štúdiu tzv. horúcich hviezd (triedy Be), modelom hviezdnych atmosfér, dynamike hviezdneho vetra a relativistickej astrofyzike. K svojej práci používa predovšetkým najväčší ďalekohľad v Česku - reflektor so zrkadlom o priemere 2 m. Vedúcim oddelenia je Brankica Kubátová.

Oddelenie fyziky Slnka

Zameriava sa hlavne na oblasť slnečných erupcí. K pozorovaniu používa optické ďalekohľady a rádioteleskopy. Vedúcim oddelenia je Jan Jurčák.

Oddelenie galaxií a planetárnych systémov

Toto oddelenie sídli v Prahe. Zaoberá sa štúdiom vplyvu slnečného systému na Zem a javmi v ďalekom Vesmíre - napr. štúdiom šírenia sa tvorby hviezd v galaxiách. Vedúcim oddelenia je Richrad Wünsch.

História

Astronomický ústav je priamym pokračovateľom klementínskej hvezdárne, ktorá bola založená na začiatku 18. storočia u Jezuitov v komplexe Klementinum v Starom meste v Prahe. Ako dátum založenia hvezdárne sa uvádza rok 1750, ale astronomická veža, ktorá bola špeciálne pre túto hvezdáreň postavená, bola dokončená už v roku 1722. Po zrušení jezuitského rádu, prešla hvezdáreň pod správu štátu a po 1. svetovej vojne sa z nej napokon stala štátna hvezdáreň. Medzitým zakúpil v roku 1898 továrnik Josef Jan Frič pozemky pri Ondřejove a vybudoval tam svoju hvezdáreň, ktorú v roku 1928 venoval českému štátu. Pri založení Československej akadémie vied v roku 1954 boli tieto 2 inštitúcie zlúčené a vznikol tak Astronomický ústav Československej akadémie vied. Jeho prvým riaditeľom bol Dr. B. Šternberg.

Vybavenie

• Astronomické observatórium v Ondřejove, 40 km juhových. od Prahy (+14°47,0'; +49°54,6'; 528 m):
  • 200 cm reflektor (uvedený do činnosti r. 1967),
  • tri horizontálne sln. spektrografy,
  • spektrohelioskop,
  • fotosferický a chromosferický ďalekohľad,
  • protuberančný koronograf,
  • rádiový ďalekohľad so 7,5 m parabolickou anténou,
  • meteorický radar,
  • meteorické komory.
• Na observatóriu na ostrove Hvar v Chorvátsku má Astronomický ústav AV ČR 65 cm reflektor na fotoelektrickú fotometriu premenných hviezd a dvojitý ďalekohľad na výskum Slnka.

Referencie

1. ↑ Roční zpráva o činnosti Astronomického ústavu AV ČR za rok 2006. . . Dostupné online. Archivované 2013-05-03 z originálu.
2. ↑ Vědecká oddělení . . Dostupné online. Archivované 2007-09-12 z originálu.

Pozri aj

Astronomický portál

• Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
• Ústav fyzikálnych vied
• Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity