A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Astra | ||
|---|---|---|
Strela Astra Mk 1 na výstave Bangalore Aero Show 2015 | ||
| Typ: | Raketa vzduch-vzduch stredného dosahu | |
| Miesto pôvodu: | ||
| História služby | ||
| V službe: | 2019 (plán) | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | DRDO | |
| Vyrobené: | 2017 - súčasnosť | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 154 kg | |
| Dĺžka: | 3,57 m | |
| Maximálny dostrel: | 80 km | |
| Zameriavanie: | Inerciálne/aktívne radarové navádzanie | |
| Priemer: | 17,8 cm | |
Astra je riadená strela protilietadlová stredného dosahu, ktorá je určená pre boj mimo vizuálny kontakt. Ide o prvú strelu typu vzduch-vzduch, ktorú vyvinula India.
Vznik a vývoj
V roku 1990 sa v Indii zrealizovala štúdia uskutočniteľnosti, ktorá sa zaoberala vývojom vlastnej strely typu vzduch-vzduch.[1] Vývojom strely sa zaoberala indická vládny agentúra Defence Research and Development Organisation (DRDO), ktorá ju oficiálne predstavila verejnosti v roku 1998 na výstave Aero India. India uviedla, že 85% technológií, použitých na rakete, pochádza z domáceho výskumu. Pôvodne bola určená pre ľahké bojové lietadlo Tédžas, ktoré bolo vtedy vo vývoji. Sériovú výrobu týchto stíhačiek sa však dodnes nepodarilo rozbehnúť a koncom roku 2018 mala India iba 9 lietadiel vo verzii Mark I.[2]
Projekt Astra bol schválený indickou vládou v marci 2004, pričom počiatočné náklady boli odhadnuté na 340 mil. dolárov. Kvôli technickým problémom bol však termín testovania niekoľkokrát odložený a k prvému skúšobnému odpalu došlo až v máji 2014. Testovanie bolo úspešne ukončené v októbri 2018 a v nasledujúcom roku by mala byť zavedená do výzbroje Su-30MKI.[3]
Konštrukcia a vlastnosti
Astra je jednostupňová raketa na pevné palivo, ktorá má dĺžku 3,57 m a priemer 17,8 cm. Jej celková hmotnosť je 154 kg, pričom 15 kg pripadá na bojovú hlavicu. Má aktívne radarové navádzanie, systém elektronických protiopatrení a pohon, ktorý zanecháva minimálnu tepelnú stopu. Strela je schopná zostreliť vysoko rýchlostné ciele zo zadnej polosféry na vzdialenosť 20 km a z prednej polosféry až na 80 km. Na úrovni mora má dosah 20 km, od nadmorskej výšky 8 000 m je to 40 km a ak je vystrelená v nadmorskej výške 15 000 m, tak môže mať dolet až 80 km.
Astra by mala byť čoskoro integrovaná do indických stíhačiek Su-30MKI a v budúcnosti by mala stať súčasťou výzbroje aj Mirage 2000H, MiG-29, Tédžas. Plánuje sa, že sa stane základnou domácou protilietadlovou strelou pre boj mimo vizuálny kontakt.[4]
Používatelia
Referencie
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
