Arsénios z Ikaltha

	svätý ; Arsen Iqalthoeli
	gruzínsky filozof, spisovateľ a prekladateľ
	; Miniatúra Arsena Iqalthoeliho z 18. storočia
Biografické údaje
Narodenie	okolo 1050; Iqaltho, Gruzínske kráľovstvo
Úmrtie	6. február 1127; tamtiež
Uctievanie
Cirkev	Gruzínska pravoslávna cirkev
Sviatok	6. február
	Biografický portál

Svätý Arsen Iqalthoeli (iné mená pozri nižšie; * okolo 1050, Iqaltho, Gruzínsko – † 6. február 1127, tamže^[1]) bol gruzínsky kresťanský filozof, filológ, kánonista, spisovateľ, prekladateľ a mních, popredná náboženská osobnosť gruzínskych stredovekých dejín, duchovný radca gruzínskeho kráľa Dávida IV.^[2]

Podieľal sa na rozvoji školstva a cirkevného usporiadania v stredovekom Gruzínsku, založil akadémiu v Monastieri Gelati a neskôr akadémiu v Iqalthskom kláštore.^[3] Jeho najvýznamnejším dielom bolo Dogmatikoni.^[4]^[5] Gruzínskou pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho pamiatku si pripomínajú 6. februára.^[1]

Mená

gruz. არსენი იყალთოელი^[1]
Arsen Iqalthoeli^[4], iné prepisy^[6]: Arsen Ikalthoeli, Arsen Ikaltoeli^[3]^[7]^[8]
Arsénios z Iqaltha^[9], iné prepisy:Arsénios z Ikaltha, Arsénios z Ikalta
niekedy býva stotožňovaný s inými osobami

Životopis

Arsen a narodil do gruzínskej šľachtickej rodiny. Vzdelanie získal v Ikaltskom kláštore, kde sa pravdepodobne stal aj mníchom. Neskôr študoval na Manganskej akadémii v Konštantínopole, kde boli jeho učiteľmi Michaél Psellos a Ióannes Italos. Neskôr vstúpil do Monastiera svätého Simeona Divotvorcu pri Antiochii, na tzv. Čiernej hore, kde mal naňho veľký vplyv Gruzínec Efrém Mcire. V kláštore začal tvoriť vlastnú tvorbu a do gruzínčiny preložil niektoré staršie grécke diela. Skúmal dôvody rozchodu chalcedónskeho kresťanstva so staroorientálnymi cirkvami. Istý čas pôsobil v Monastieri Kalypos na hore Sinaj. Zrejme po Efrémovej smrti (1101) sa vrátil do Konštantínopola, kde vstúpil do Monastiera svätého Juraja. V kláštore pracoval na svojich ďalších dielach, predovšetkým na Dogmatikone.^[1]

Začiatkom 12. storočia sa na pozvanie gruzínskeho kráľa Dávida IV. vrátil do Gruzínska, kde sa podieľal na rozvoji miestnej cirkvi. Zapojil sa do reformného procesu a zúčastnil sa ruis-urbniského koncilu (1105). Do gruzínčiny preložil Fótiov Nomokánon o XIV. tituloch. Zúčastnil sa tiež koncilu v Ani, kde obhajoval pravoslávnu dogmatiku pred arménskymi monofyzitmi (resp. miafyzitmi). Inicioval zriadenie Gelatskej akadémie a neskôr, snáď pre nezhody s platónsky orientovaným Ioannom Petricim^[9]^[5], aj zriadenie akadémie v Ikalto. V závere života žil v Monastieri Šiomgvime pri Mcchete.^[1]^[3]

Dielo a myšlienky

Arsen bol autorom viacerých diel, pričom väčšina z nich zostáva dodnes nepublikovaná. Napísal životopis svätej Niny, viacero epitafov kráľovi a množstvo jambicko-hymnografických veršov cirkevného charakteru. Preložil Veľký kánon svätého Ondreja Krétskeho, Prameň poznania od Jána z Damasku a niekoľko gréckych hagiografických diel. V Arsenových dielach sa odráža vplyv byzantskej teologickej tradície. V Arsenovom najvýznamnejšom diele Dogmatikoni (Dogmatikon) je badateľný vplyv aristotelovskej filozofie.^[1] Ide o súbor prekladov cirkevných otcov. Okrem iných obsahuje napríklad spisy Theodóra Abú Kúrra, Cyrila Alexandijského, Athanasia Sinajského a Jána Damaského, Leva I. Celkovo ide o 31 polemických spisov.^[9]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Gabidzašvili, E. ARSENIJ IKALTOJSKIJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 3. Anfimij – Afanasij. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2001. . Dostupné online. ISBN 5-89572-008-0. S. 429 – 430.
↑ GABIDZASHVILI, Enrico. ARSENIO IQALTHOELI. In: Enciclopedia dei santi: Le Chiese orientali. Vol. I. (A - Gio). Roma : Città Nuova, 1998. (Bibliotheca sanctorum orientalium.) ISBN 88-311-9316-3. S. 267 – 268.
↑ ^a ^b ^c ARSEN IKALTOELI (OF IKALTO) (11TH CENTURY). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. 2nd Ed. Lanham : Rowman & Littlefield, 2015. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-1-4422-4146-6. S. 145.
↑ ^a ^b Arsen Iqalthoeli. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 390.
↑ ^a ^b HAMPEL, Adolf. Arsen v. Iqalto. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Erster Band A bis Barcelona. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1993. ISBN 3-451-22001-6. S. 1038 – 1039. (po nemecky)
↑ Pozri tabuľku In:gruzínske písmo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 364.
↑ ŽUKOV, Jevgenij Michajlovič. Dějiny světa v deseti svazcích. Sv. 3. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1962. S. 488.
↑ CHUCIŠVILI, Georgij. Tbilisi Stručný průvodce. Moskva : Planeta, 1989. S. 134.
↑ ^a ^b ^c ARSÉNIOS Z IQALTHA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 67. (po česky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:PE-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Gabidzašvili, E. ARSENIJ IKALTOJSKIJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 3. Anfimij – Afanasij. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2001. . Dostupné online. ISBN 5-89572-008-0. S. 429 – 430.

[:ESCH-2] GABIDZASHVILI, Enrico. ARSENIO IQALTHOELI. In: Enciclopedia dei santi: Le Chiese orientali. Vol. I. (A - Gio). Roma : Città Nuova, 1998. (Bibliotheca sanctorum orientalium.) ISBN 88-311-9316-3. S. 267 – 268.

[:0-3] ARSEN IKALTOELI (OF IKALTO) (11TH CENTURY). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. 2nd Ed. Lanham : Rowman & Littlefield, 2015. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-1-4422-4146-6. S. 145.

[BEL-4] Arsen Iqalthoeli. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 390.

[LTK-5] HAMPEL, Adolf. Arsen v. Iqalto. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Erster Band A bis Barcelona. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1993. ISBN 3-451-22001-6. S. 1038 – 1039. (po nemecky)

[BEL5-6] Pozri tabuľku In:gruzínske písmo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 364.

[7] ŽUKOV, Jevgenij Michajlovič. Dějiny světa v deseti svazcích. Sv. 3. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1962. S. 488.

[8] CHUCIŠVILI, Georgij. Tbilisi Stručný průvodce. Moskva : Planeta, 1989. S. 134.

[SRLV-9] ARSÉNIOS Z IQALTHA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 67. (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]