A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Archeoastronómia (zastar. astroarcheológia[1]) je štúdium starých alebo tradičných astronómií v ich kultúrnom kontexte s použitím archeologickej a antropologickej evidencie. Antropologické štúdium astronomických praktík v súčasných spoločnostiach je často nazývané etnoastronómia, hoci neexistuje konsenzus, či je etnoastronómia samostatná disciplína alebo je časťou archeoastronómie. Archeoastronómia je úzko spätá s historickou astronómiou, používaním historických záznamov nebeských úkazov na riešenie astronomických problémov a históriou astronómie, ktorá využíva písané záznamy na vyhodnocovanie astronomických tradícií.
Najčastejšie sa spomína v súvislosti s egyptskými pyramídami alebo Stonehenge. Vek Stonehenge sa odhaduje na 4 000 rokov. Podľa výskumov amerického astronóma Geralda Hawkinsa to bolo astronomické observatórium. Rozmiestenie skalných blokov je starostlivo upravené tak, aby umožňovalo čo najpresnejšie určovať východy a západy nebeských telies, najmä Slnka a Mesiaca (na to bola potrebná rovina s čistým horizontom), v určitých významných obdobiach. Mnoho chrámov v Egypte a Grécku je orientovaných na východ alebo západ určitej hviezdy, napríklad Amonov chrám v Karnaku je orientovaný na západ Slnka v letnom slnovrate a menší chrám na hviezdu Canopus, druhú najjasnejšiu hviezdu na oblohe. Chrám bohyne Izidy v Denderaku je zas orientovaný na východ Síria. Slnko, Mesiac a hviezdy slúžili ako orientačné body na cestách a mali aj funkciu hodín na meranie času a funkciu kalendára na určenie ročných období, najmä príchodu obdobia dažďov a záplav, na určenie dní slávností a sviatkov. Prvé objavenie sa Síria za svitania (heliaktický východ) sa pokladal za začiatok nového roka. Presnosť orientácie hrán pyramíd na svetové strany s odchýlkou iba niekoľkých oblúkových minút svedčí o starostlivom meraní polôh hviezd a o súvise astronómie s kultom. Po celom svete sa možno stretnúť s orientovaním stavieb na niektorú svetovú stranu (na východ Slnka), najmä pri hrobkách, ale aj pri najjednoduchších hroboch. V súvislosti s výskumom pyramíd sa rozšírilo veľa pseudoobjavov o súvislostiach medzi rozmermi a parametrami pyramíd a astronomickými veličinami. V dnešnom štádiu výskumu "ciest Inkov" na planine Nazca v Peru sa zdá veľmi pravdepodobné, že i tieto neobyčajne rovné línie, dlhé niekoľko kilometrov, slúžili na astronomické pozorovania. Línie boli vyryté do mäkkej pôdy. Rozbiehajú sa z niekoľkých centier, možno z miest pozorovania. Staroveké astronomické údaje vznikli na základe pozorovaní pohybov nebeských telies a pravidelného určovania ich polôh, ktoré sa najpresnejšie dajú merať na obzore. Zachovali sa klinopisné tabuľky s astronomickými pozorovaniami Babylončanov, ktorí z nich určovali sklon dráhy Mesiaca vzhľadom na rovinu dráhy Zeme (podľa dnešnej terminológie). Pre nich to bolo len určenie uhla, o koľko bola dráha Mesiaca v danom dni nad dráhou Slnka na oblohe alebo pod ňou. Z cyklu zatmení, ktoré sa pravidelne opakujú každých 6 585 a 1/3 d, t. j. 18 r a 11 a 1/3 d, už pred štyritisíc rokmi vedeli vypočítať, kedy nastane zatmenie Slnka alebo Mesiaca. V Egypte mali astronomické pozorovania, vykonávané kňazmi, dlhú tradíciu a odovzdávali sa starostlivo z pokolenia na pokolenie. Dokonca určili periódu "príchodu ohnivého vtáka Fénixa", ktoré trvá 625 rokov, čo je obeh perihélia planéty Merkúr okolo Slnka (obdobie medzi dvoma polohami, v ktorých možno túto planétu najlepšie vidieť). Mayovia na základe dlhoročných pozorovaní veľmi presne určili obežnú dobu Mesiaca. Archeoastronomické výskumy sa využívajú aj na spresnenie datovania starých nálezov, na ktorých je zobrazené postavenie nebeských telies (planét v súhvezdiach).
Referencie
- ↑ Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2018, roč. 52, čís. 1, s. 18. Dostupné online . ISSN 0023-5202.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrodynamika
Astrofyzika
Astrometria
Astronómia podľa štátu
Astronómovia
Astronomické úkazy
Astronomické časopisy
Astronomické cykly
Astronomické jednotky dĺžky
Astronomické novinky
Astronomické objekty
Astronomické observatóriá
Astronomické organizácie
Červený posun
Ablácia (astronómia)
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna jasnosť kométy
Absorpčné čiary
Albedo
Alhidáda
Amatérska astronómia
Archeoastronómia
Areocentrická dráha
Asterizmus
Astrobiológia
Astrochémia
Astrofotografia
Astrofyzika
Astrometria
Astronóm
Astronómia
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Astronómia viditeľného svetla
Astronomické súradnicové systémy
Astronomický katalóg
Astronomický kongres v Prahe
Astronomický symbol
Baldetova metóda odhadu jasnosti kométy
Baryónové číslo
Beyerova metóda odhadu jasnosti kométy
Biela noc
BOOMERanG
Centrála pre kométy a planétky
Central Bureau of the International Polar Motion Service
Chronológia vesmíru
Chronologická tabuľka kozmologických teórií
Deklinácia (astronómia)
Dichotómia (astronómia)
Dissertatio cum Nuncio Sidereo
Dopplerov jav
Družica
Družicová geodézia
Ekvidenzitometrická metóda
Ekvinokcium (súradnice)
Elementy dráhy
Epocha (astronómia)
Extrafokálna metóda odhadu jasnosti kométy
Extragalaktická astronómia
Fázový uhol
Fabryho metóda odhadu jasnosti kométy
Farebný index
Flamsteedovo označenie
Galaktická astronómia
Gama astronómia
Gaussov rok
Gravitačný parameter
Hawkingovo žiarenie
Heliaktický
Heliocentrická dráha
Hertzsprungov-Russellov diagram
Historická astronómia
Holetschkova metóda odhadu jasnosti
Hubblova konštanta
Hubblovo hlboké pole
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hubblov zákon
Hvězdářská ročenka
Hviezdna veľkosť
Infračervená astronómia
Institute of Space and Astronautical Science
J2000.0
Koincidencia (fyzika)
Kondenzácia (astronómia)
Konečný osud vesmíru
Kopernikovský princíp
Kozmické žiarenie
Kozmické neutrínové pozadie
Kozmické pozadie gravitačných vĺn
KOZMOS (časopis)
Kráter
Lambda-CDM model
Letopočet
Mascon
Medzihviezdna hmota
Medzinárodný rok astronómie
Meteoritika
Mikrovlnové pozadie
Milankovičov cyklus
Mimozemský život
Modul vzdialenosti
Morrisova metóda odhadu jasnosti kométy
Multiverzum
Náboženské interpretácie Veľkého tresku
Narodenie Ježiša Krista
Nebeská mechanika
Nekonvenčná astrofotografia
Neutrínová astronómia
Noc
Nukleosyntéza (kozmológia)
Obežná dráha
Obežná rovina
Objav kozmického mikrovlnného pozadia
Objekt hlbokého vesmíru
Obloha
Optická astronómia
Označenie premenných hviezd
Pól (vesmírne teleso)
Park tmavej oblohy
Planetológia
Platónsky rok
Polárna noc
Polnoc
Poludnie
Portál:Astronómia
Pozičný uhol
Pozorovacia kozmológia
Pozorovateľská astronómia
Primárne kozmické žiarenie
Protoplanetárna hmlovina
Rádioastronómia
Röntgenová astronómia
Radiálna rýchlosť
Rektascenzia
Rocheova medza
Súmrak
Sústava astronomických konštánt
Saros
Selenológia
Sférická astronómia
Sidgwickova metóda odhadu jasnosti kométy
SIMBAD
Spacewatch
Stelárna astronómia
Svetový čas
UFO
Ultrafialová astronómia
Vývoj hviezdy
Večer
Veľká polos
Veľká skupina kvazarov
Vesmír
Vlákno (galaxie)
Vysokoenergetická astronómia
Vznik a vývoj galaxií
Vznik hviezdy
World Jump Day
Západ slnka
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zorné pole (optika)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk