Arachthos

	Arachthos
	rieka v Grécku
	Arachthos v blízkosti hory Tzumerka
Štát	Grécko
Mesto	Arta
Hlavná zdrojnica	Pindos
Sekundárna; zdrojnica	sútok Zagoritikos a Vardas
Ústie	Artský záliv, Iónske more
Dĺžka	149 km
Povodie	2 443 km² (244 300 ha)
	Wikimedia Commons: Arachthos
	Geografický portál

Arachthos je vnútroštátna rieka v pevninskom Grécku. Najdlhšia rieka v regióne Epirus a ôsma najdlhšia rieka v Grécku. Arachthos pramení v pohorí Pindos a v priebehu svojho toku vytvára v epirských pohoriach veľkolepé horské rokliny, až sa nakoniec vlieva deltou do Artského zálivu v Iónskom mori.^[1]^[2] Spolu s riekou Luros vytvára v zálive najväčší grécky pobrežný trstinový močiar, resp. systém slaných močiarov, známy ako mokrade Amvrakikos.^[3] Voda v rieke je kvôli vysokým zrážkam len málo mineralizovaná, zásobuje vodou celý Epirus.^[4] Na rieke sa nachádza významné historické mesto Arta.^[1]

Dĺžka rieky v literatúre rôzne kolíše od 105^[3]^:424/ 110 kilometrov (hlavný prameň Metsovitikos prameniaci neďaleko Metsova až ústie)^[4] alebo 140^[1]/149 kilometrov^[5] (tento údaj zrejme započítava druhé koryto rieky, ktoré vzniká sútokom tokov Zagorytikos a Vardas, tzv. Dipotamos, a neskôr sa vlieva do hlavného toku).

Mená

dnes: Arachthos (novogr. Άραχθος)
v minulosti aj: Arta^[1]^[6], Artinos^[7], Aretho^[1]^[6], Arachthus^[8], Araththos^[8], Aratthos^[8]

Tok

Arachthos pramení v pohorí Pindos, neďaleko mesta Metsovo, pričom následne prechádza malebnými roklinami cez menšie pohoria Epiru. Povodie pozostáva predovšetkým z flyšu (68%). Západnú a severozápadnú časť pokrývajú vápence a dolomity (23%).^[3] Horný tok odvodňuje flyšové územia, v dôsledku čoho v oblasti dochádza k častým zosuvom pôdy. Vznikajú tým pobrežné zóny s úzkymi zalesnenými pásmi s početnými druhmi drevín, vrátane jelší a vŕb.^[9]

Rozmanitou flórou sa tiež pýši asi 30 km dlhá horská roklina medzi menšími pohoriami Tzumerka a Xerovuni, v ktorej rastie napríklad vavrín pravý či dub cezmínový.^[9] V horských častiach povodia rieky sú ľudské aktivity obmedzené na malé dediny^[10] či odľahlé monastiere. Najvýznamnejšími prítokmi sú toky Kalarrytikos, Metsovitikos, Zagoritikos, Vardas a Kalentinis.^[11]

Výraznejší ľudský kontakt s riekou nastáva v južnom toku. Rieka prijíma upravenú odpadovú vodu z mesta Arta, neupravené odpadové vody z malých miest a dedín, ako aj čiastočne upravený odpad z malého agropriemyslu. Z koryta rieky sa ťaží piesok, voda je využívaná na zavlažovanie citrusov, olivovníkov, kukurice a bavlny. V dolnej časti rieky sú umiestnené dve vodné priehrady, ktoré majú významný vplyv na vodstvo rieky.^[10]

Delta a mokrade Amvrakikos

Údolie rieky a deltu tvoria aluviálne sedimenty,^[3] v dôsledku čoho sa darí mokraďovým rastlinám. Rastie tam napríklad marica pílkatá.^[9] Vyššie rastlinstvo tvoria jasene, bresty, vavríny a vŕby. Riečne mokrade sú domovom veľkých kolónií vodných vtákov.^[12] Veľká je populácia divých kačíc (priemer 100 000, max. 170 000 jedincov), ako aj rôzne druhy volaviek, ktoré v delte hniezdia a rozmnožujú sa. Oblasť podporuje bohatú faunu plazov a obojživelníkov. Z hľadiska populácie cicavcov je oblasť rieky dôležitou pre vlky. V oblasti delty kedysi žijúci šakal zlatý bol začiatkom 90. rokov 20. storočia vyhubený. Rozšírená je populácia vydier.^[12] V minulosti menil dolný tok rieky často svoje koryto.^[8] Oblasť je chránená Ramsarským dohovorom.^[13]

Most v Arte

História

V stredoveku tvorilo povodie rieky Arachthos jednu z najbohatších a najúrodnejších častí byzantského i nezávislého Epiru.^[14] Rieka bola splavná pre menšie lode.^[15] V modernom období, tvorila rieka v rokoch 1881 až 1912 hranicu medzi Gréckym kráľovstvom a Osmanskou ríšou.^[1] V 80. rokoch 20. storočia bola rieka prehradená a regulovaná.^[16] Zvláštnosťou rieky je 55 kamenných mostov, najznámejšie sa nachádzajú v Arte a Plake.^[11]

Galéria

Skala pri rieke.
Rieka pri Tzumerke.
Most Tzaris, v pozadí priehrada Purnari.
Rieka z mostu v Arte.
Plaka, osmanský most cez rieku.
Plaka, osmanský most cez rieku.

Referencia

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Arta. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Praha : J. Otto, 1889. Dostupné online. (po česky)
↑ BARTONĚK, Antonín. Řecko, Turecko, Kypr: Průvodce. Praha : Olympia, 1990. S. 13. (po česky)
↑ ^a ^b ^c ^d TOCKNER, Klement; UEHLINGER, Urs; ROBINSON, Christopher T.. Rivers of Europe. Cambridge : Academic Press, 2009. ISBN 978-0-08-091908-9. S. 432. (po anglicky)
↑ ^a ^b RONTIRIS, Georgios, et al. Modelling the effect of Flood Retention Ponds in Arachthos River (Arta, Greece) . 2021, . Dostupné online. DOI:https://doi.org/10.5194/egusphere-egu21-15381
↑ The Rivers of Greece: Evolution, Current Status and Perspectives. Ed. Nikos Skoulikidis, Elias Dimitriou, Ioannis Karaouzas. Berlin : Springer-Verlag, 2018. (The Handbook of Environmental Chemistry; zv. 59.) ISBN 978-3-662-55367-1. S. 100.
↑ ^a ^b Arta. In: Masarykův slovník naučný. Díl 1. A-Č. Praha : Nákladem Československého kompasu, 1925. S. 267.
↑ Arta. In: Komenského slovník naučný. Praha : Nakl. a vydavatelství Komenského slovníku naučného, 1937. S. 274. (po česky)
↑ ^a ^b ^c ^d Arachtus. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Ed. Cancik Hubert, Helmuth Schneider. Vol. 1. A-Ari. Leiden, Boston : Brill, 2002. ISBN 90-04-12258-3. S. 946.
↑ ^a ^b ^c Rivers of Europe. str. 450 – 451
↑ ^a ^b Rivers of Europe. str. 438
↑ ^a ^b Ποτάμια: Άραχθος. . NaturaGraeca, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Rivers of Europe. str. 455
↑ Ramsar: Greece . The Ramsar Convention Secretariat, 2014, . Dostupné online.
↑ HROCHOVÁ, Věra. Byzantská města ve 13.-15. století: příspěvek k sídelní topografii středověkého Řecka. Praha : Universita Karlova, 1967. S. 40. (po česky)
↑ NICOL, Donald M.. The Despotate of Epiros 1267-1479: A Contribution to the History of Greece in the Middle Ages. Cambridge : Cambridge University Press, 1984. ISBN 978-0-521-26190-6. S. 225. (po anglicky)
↑ ZACHOS, Kostas; WISEMAN, James; ZACHOS, Kōnstantinos L.. Landscape Archaeology in Southern Epirus, Greece I. Athens : American School of Classical Studies, 2003. ISBN 978-0-87661-532-4. S. 161. (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[OS-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Arta. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Praha : J. Otto, 1889. Dostupné online. (po česky)

[2] BARTONĚK, Antonín. Řecko, Turecko, Kypr: Průvodce. Praha : Olympia, 1990. S. 13. (po česky)

[:2-3] TOCKNER, Klement; UEHLINGER, Urs; ROBINSON, Christopher T.. Rivers of Europe. Cambridge : Academic Press, 2009. ISBN 978-0-08-091908-9. S. 432. (po anglicky)

[:1-4] RONTIRIS, Georgios, et al. Modelling the effect of Flood Retention Ponds in Arachthos River (Arta, Greece) . 2021, . Dostupné online. DOI:https://doi.org/10.5194/egusphere-egu21-15381

[5] The Rivers of Greece: Evolution, Current Status and Perspectives. Ed. Nikos Skoulikidis, Elias Dimitriou, Ioannis Karaouzas. Berlin : Springer-Verlag, 2018. (The Handbook of Environmental Chemistry; zv. 59.) ISBN 978-3-662-55367-1. S. 100.

[:0-6] Arta. In: Masarykův slovník naučný. Díl 1. A-Č. Praha : Nákladem Československého kompasu, 1925. S. 267.

[7] Arta. In: Komenského slovník naučný. Praha : Nakl. a vydavatelství Komenského slovníku naučného, 1937. S. 274. (po česky)

[:7-8] Arachtus. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Ed. Cancik Hubert, Helmuth Schneider. Vol. 1. A-Ari. Leiden, Boston : Brill, 2002. ISBN 90-04-12258-3. S. 946.

[:3-9] Rivers of Europe. str. 450 – 451

[:5-10] Rivers of Europe. str. 438

[:6-11] Ποτάμια: Άραχθος. . NaturaGraeca, . Dostupné online.

[:4-12] Rivers of Europe. str. 455

[13] Ramsar: Greece . The Ramsar Convention Secretariat, 2014, . Dostupné online.

[14] HROCHOVÁ, Věra. Byzantská města ve 13.-15. století: příspěvek k sídelní topografii středověkého Řecka. Praha : Universita Karlova, 1967. S. 40. (po česky)

[15] NICOL, Donald M.. The Despotate of Epiros 1267-1479: A Contribution to the History of Greece in the Middle Ages. Cambridge : Cambridge University Press, 1984. ISBN 978-0-521-26190-6. S. 225. (po anglicky)

[16] ZACHOS, Kostas; WISEMAN, James; ZACHOS, Kōnstantinos L.. Landscape Archaeology in Southern Epirus, Greece I. Athens : American School of Classical Studies, 2003. ISBN 978-0-87661-532-4. S. 161. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]