Apple II - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Apple II
Apple II z roku 1977 v plastovej skrinke, so zabudovanou klávesnicou, s podporou farieb, zvuku, a ôsmimi rozširovacími slotmi

Apple II bol prvý mikropočítač vyrábaný spoločnosťou Apple Computer. Bol to prvý sériovo vyrábaný a zároveň posledný počítač spoločnosti, ktorého tvorcom bol jediný človek - Steve Wozniak. Počítač bol predstavený v júni roku 1977 na výstave/konferencii v Usa. Počítač bol mimoriadne populárny medzi domácimi užívateľmi a po vydaní prvého tabuľkového kalkulátora VisiCalc sa začal úspešne predávať aj firemným zákazníkom. Prvý Apple II bol uvedený na trh v máji 1977 a postupne ho nasledovali súrodenci II Plus, IIe, IIc a IIGS.

História

Pôvodný Apple II

Prvé počítače Apple II sa začali predávať od 5. júna 1977. Mali 8-bitový mikroprocesor MOS Technology 6502, ktorý bežal na 1 MHz, 4 KB RAM, kazetový prehrávač a podporu programovacieho jazyka Integer BASIC zabudovanú do ROM. Video ovládač zobrazoval 24 riadkov a 40 stĺpcov textu (len veľké písmená) a podporoval výstup na monitor a televízny prijímač. K dispozícii boli aj rozširovacie karty s podporou zobrazovania 80 stĺpcov a textu s malými písmenami. Užívatelia mohli ukladať dáta a programy na audio pásky a opäť ich odtiaľ nahrávať do počítača. Aj ďalšie programovacie jazyky, hry a aplikácie boli dostupné na kazetách. Pôvodná maloobchodná cena za počítač so 4 KB RAM bola 1298 amerických dolárov, rozšírený model s 48 KB RAM stál 2638 dolárov.

Neskôr Wozniak rozšíril počítač o podporu externej 5¼-palcovej disketovej mechaniky, čo umožnilo pohodlnejšie ukladanie a nahrávanie dát. Rozhranie, ktoré Wozniak navrhol a skonštruoval je dodnes pokladané za inžiniersky a technologický klenot. Ovládač nepotreboval veľkú podporu hardvéru, miesto toho využíval časové slučky softvéru na prístup k disku. Toto riešenie bolo nielen elegantné, ale najmä veľmi lacné, čo umožnilo udržať cenu počítača v miere prístupnej pre bežných užívateľov.

Wozniakov otvorený dizajn počítača s rozširujúcimi slotmi umožnoval pripojenie príslušenstva od iných výrobcov. K dispozícií boli sériové ovládače, kvalitnejšie video karty, pamäťové moduly, pevné disky a sieťové komponenty. K dispozícii boli aj emulačné karty, ktoré umožňovali Apple II spúšťať programy určené pre iné počítače. K dispozícii boli tzv. akcelerátory, ktoré dokázali až zoštvornásobiť rýchlosť počítača.

Neskoršie modely

Neskôr bolo Apple II nahradené modelom Apple II Plus s programovacím jazykom Applesoft BASIC a 48 KB RAM, rozšíriteľnej na 64 KB. Tento model umožňoval prácu aj s programovacími jazykmi UCSD Pascal a Fortan 77.

V roku 1982 prišiel na trh lacnejší model Apple IIe zostavený z nových komponentov. Bol už schopný zobrazovať malé i veľké písmená, mal 64 KB RAM rozšíriteľnej na 128 KB a s rozširovacou kartou zobrazoval 80 stĺpcov. Tento model bol najpopulárnejší spomedzi celej skupiny modelov Apple II.

Približne v tom čase bol uvedený na trh aj Apple III primárne určený pre firemných zákazníkov. Počítač nedosiahol úspech a Wozniak sa dokonca vyjadril, že to bol „stopercentný prepadák“.

V máji 1984 bol vydaný Apple IIc - prvý prenosný počítač spoločnosti. Obsahoval podporu dikových jednotiek, modemu, tlačiarne a s prídavnou kartou opäť podporoval zobrazovanie 80 stĺpcov textu. Nevýhodou modelu bola jeho malá rozšíriteľnosť, čo bolo priamym dôsledkom kompaktného dizajnu.

Ďalšími modelmi boli Enhanced Apple IIe a posledná verzia IIe známa ako Platinum (najväčšou zmenou bolo pridanie numerickej klávesnice).

Najvýkonnejším počítačom rady Apple II bol Apple IIGS z roku 1986 s procesorom 65C816 na 2.8 Mhz, 16-bitovými registrami a 24-bitovým adresovaním, s rozšírenou pamäťou, vylepšenou podporou farieb a množstvom dostupného príslušenstva. Užívateľské rozhranie bolo prispôsobené vzhľadu Mac OS z vtedajších Macintoshov.

Posledným počítačom rodiny bol Apple IIc Plus z roku 1988. Bol približne rovnakej veľkosti ako IIc, ale 5¼-palcová disketová mechanika bola nahradená 3½-palcovou, zdroj napájania nebol externý, ale zabudovaný v počítači a stroj mal 4-Mhz procesor 65C02. To značilo, že bez akcelerátorov (s ktorými niektoré predchádzajúce modely mohli dosiahnuť až 12 MHz) to bol najrýchlejší Apple II.

Predaj skupiny modelov Apple II začal klesať okolo roku 1986. Apple predávalo a podporovalo IIGS do roku 1993, najmä kvôli ich rozšíreniu v amerických školách. Na niektorých miestach sa Apple II používalo ešte v roku 2000.

Klony

Podobne ako IBM PC, aj Apple II bolo často kopírované inými výrobcami. Podľa stránky Apple2clones.com, existovalo až 172 rôznych klonov. Klony boli často presnými kópiami originálov od Apple, no zvyčajne ponúkali určité vlastnosti navyše (napr. numerickú klávesnicu alebo 3½-palcovú disketovú mechaniku) a lepšiu cenu.

Dopad na odvetvie

Je zložité odhadnúť enormný dopad modelov Apple II na svetový obchod a technologický priemysel. Apple II bol prvý počítač, ktorý väčšina ľudí (najmä v Spojených štátoch) po prvý raz videla. Zároveň to bol počítač, ktorý si bežná rodina strednej triedy mohla dovoliť. Jeho popularita dala vzniknúť odvetviu počítačových hier, softvéru pre školstvo, bola príčinou rozmachu na trhu textových procesorov a tlačiarní a dala vzniknúť tabuľkovému procesoru VisiCalc, prvej prevratnej aplikácii pre obchod. Na druhej strane, úspech na trhu domácich počítačov inšpiroval vytvorenie výrazne lacnejších strojov ako napr. Commodore 64 (1982), ktoré rovnako dosiahli výrazný úspech a odkrojili Apple z koláča trhového podielu.

Úspech Apple II tiež podnietil IBM k vytvoreniu IBM PC, ktoré bolo určené najmä manažérom na využitie s tabuľkovými kalkulátormi a textovými procesormi, ktoré boli v prvej fáze portované z platformy Apple, no neskôr mnohé predstihli produkty pre platformu Apple funkcionalitou i rozšírením.

Apple II zároveň zdôraznilo dôležitosť otvorenej architektúry pre počítačovú platformu. Rozširujúce sloty umožňujúce prídavným kartám riadenie zbernice ponúkli ďalším výrobcom možnosť predávať záplavu hardvérových produktov a užívateľom umožnili zostaviť si systém podľa vlastných potrieb a lacnejšie, ako by to bolo pri uzavretom systéme, kedy by boli nútení kupovať všetko rozširujúce príslušenstvo od Apple. Napriek tomu sa Apple rozhodlo postaviť uzavretý systém Macintosh, čoho pravdepodobným dôsledkom bol slabý úspech tejto platformy, najmä v porovnaní s otvorenou architektúrou IBM PC Otvorená architektúra PC zároveň umožnila vznik klonov a následné masové rozšírenie platformy, rovnako ako vstup ďalších konkurentov na trh IBM. Na druhej strane, v konečnom dôsledku výroba počítačov prestala byť pre IBM zisková a v roku 2005 bola divízia PC predaná čínskej spoločnosti Lenovo. Platforma PC však do dnešnej doby absolútne dominuje trhu osobných počítačov.

Referencie

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Apple II

Írán
Úmrtí v roce 2022
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Černá Hora
Česká hokejová reprezentace do 20 let
Česká Wikipedie
Česko
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Šipky
Švédsko
1. květen
1. leden
1584
1585
1673
1674
1862
19. duben
1904
1908
1909
1912
1922
1924
1942
1954
1974
1977
1992
2. leden
20. duben
23. duben
24. duben
26. duben
28. duben
3. leden
5. květen
5. leden
7. leden
Airbus A350
Akronym
Amundsen–Scott (polární stanice)
Anglie
Antarktida
Apple II
Azovstal
Benjamin Netanjahu
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Bombardier Dash 8
BRICS
Bzenecká lípa
Christian Oliver
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
CQD
Cvi Zamir
Dněpr
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá světová válka
Dynastie Jižní Ming
Egypt
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Etiopie
Filip Počta
Finsko
First-person shooter
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Gene L. Coon
George Gershwin
Guy Lafleur
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Hrnčiříkovití
IBM
Ignacio Zaragoza
Ingenuity
Izrael
Jack Phillips
Janez Janša
Jan Kostrhun
Japan Airlines
Japonská pobřežní stráž
Japonsko
John Pilger
Kaligrafie
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Ken Liu
Kišin Šinojama
Klaus Schulze
Kuo-c’-ťien
Kyjev
Letiště Haneda
Loď
Luboš Kohoutek
Luke Humphries
Luke Littler
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Mariupol
Meda Mládková
Metro sovětského typu
Metro v Kyjevě
Mezinárodní hokejová federace
Mezinárodní měnový fond
Mistrovství světa juniorů v ledním hokeji 2024
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Morseova abeceda
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nadace Wikimedia
Nanking
Nejvyšší soud Státu Izrael
Neutrinová observatoř IceCube
New York
Niklaus Wirth
Noto (poloostrov)
Obolonsko-Teremkivska (linka metra v Kyjevě)
Oldřich Semerák
Oto Kanás
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pavel Vondra
Pavol Mešťan
PDC Mistrovství světa v šipkách
Pečeť
Perseverance
Peter Magubane
Podilsko-Vyhurivska (linka metra v Kyjevě)
Podněstří
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Loďstvo
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Pravda (noviny)
Prefektura Išikawa
Provozovatel drážní dopravy
Provozovatel dráhy
Radim Uzel
Rallye Dakar 2024
Rapsodie v modrém
Richterova stupnice
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sálih Arúrí
Sýrie
Saúdská Arábie
Signál
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
SOS
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:George Gershwin 1937.jpg
Soubor:IceCube Neutrino Observatory in 2023 02.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Syrets metro station Kiev 2010 01.jpg
Soubor:Zvon 9801.jpg
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené státy americké
Steampunk
Strojový překlad
Světová ekonomika
Svjatošynsko-Brovarska (linka metra v Kyjevě)
Syrecko-Pečerska (linka metra v Kyjevě)
Türkân Akyolová
Třída T 47
Tchang Jin
Tiskař
Titanic
Tokio
Turecko
Ukrajinština
Ukrajina
Václav Štěpán (divadelní a literární historik)
Válka šimpanzů v Gombe
Válka Izraele s Hamásem (2023)
V-2
Vernon Wray
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vláda Černé Hory
Vlasta Prachatická
Volby prezidenta Francie 2022
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
Zdeněk Fiala
Zemětřesení
Zvon 9801




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk