Apple Computer - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Apple Computer
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Apple pozri Apple (rozlišovacia stránka).
Apple Inc.
Apple
Právna formaakciová spoločnosť
Založená1. apríl 1976
(Cupertino, Kalifornia, USA)
ZakladateľSteve Jobs
Steve Wozniak
Ronald Wayne
SídloApple Park, 1 Apple Park Way, Kalifornia, Spojené štáty americké
VedenieArthur D. Levinson (predseda)
Tim Cook (výkonný riaditeľ)
Územný rozsahcelosvetovo2
Priemyselpočítačový hardvér
počítačový softvér
spotrebná elektronika
digitálna distribúcia
ProdukciaMac, iPhone, iPod, iPad, Apple Watch, macOS, iOS, Watch OS, Apple TV, iLife, iWork
Aktíva 375,319 mld. USD[1] (2017)
Výnosy 61,344 mld. USD[1] (2017)
Prevádzkový príjem 48,351 mld. USD[1] (2017)
Zisk 229 234 mld. USD[1] (2017)
Zamestnancov123 000 (2017)
Dcérske spoločnostiFileMaker Inc.
Anobit
Braeburn Capital
Beats Electronics
Webová stránkawww.apple.com/sk

Apple Inc. (výslovnosť ; vo význame Incorporated – akciová spoločnosť) je americká nadnárodná technologická spoločnosť založená v roku 1976Silicon Valley, v kalifornskom meste Cupertino v USA. Hlavným programom spoločnosti je výroba a vývoj osobných počítačov Macintosh a ich programového vybavenia, výroba a vývoj smartfónov iPhone, tabletov iPad a predaj hudby, televíznych relácií a filmov prostredníctvom internetového obchodu iTunes Store. Prvých tridsať rokov svojej existencie bola spoločnosť známa ako Apple Computer, Inc. Zmena názvu bola ohlásená 9. januára 2007 po predstavení nových produktov iPhone a Apple TV a je symbolom postupného odklonu od tradičného dôrazu spoločnosti na výrobu osobných počítačov smerom k produkcii širšieho okruhu inovatívnej spotrebnej elektroniky.

Apple je spoločnosť, ktorá pomohla spustiť revolúciu osobných počítačov koncom 70-tych rokov 20. storočia. Je známa vysoko inovatívnym hardvérom ako iPod a iMac, rovnako ako i softvérom ako iTunes, iLife a operačným systémom macOS.

História spoločnosti

Vznik

Zakladatelia spoločnosti Steve Jobs a Steve Wozniak sa spoznali v roku 1971, keď mal Jobs 16 a Wozniak 21 rokov. Prvý počítač spolu vytvorili v roku 1975, keď Jobs vybavil objednávku na 50 osobných počítačov od miestnej počítačovej predajne a presvedčil Wozniaka, aby počítač zostavil. Spolu s niekoľkými nadšencami zostavili Apple I, ktorý mal niekoľko pozoruhodných vlastností. Používal televízor ako displej (mnohé vtedajšie počítače displej vôbec nemali) a bol tiež schopný používať kazetový magnetofón na spúšťanie a ukladanie programov na tie časy v neuveriteľnej rýchlosti 1 200 bitov za sekundu. Spolu s tretím kamarátom, Ronaldom Waynom sa im podarilo vytvoriť počítače pre objednávku včas a celkovo bolo vyrobených viac ako 200 Apple I.

Apple II vyrobený v roku 1977.

V roku 1977 Wozniak vytvoril nový počítač, Apple II, ktorý už pracoval s grafickým rozhraním a neskôr dokonca dokázal pracovať s farbami. Jobs medzičasom skúšal presadiť myšlienku lepšej počítačovej skrinky a klávesnice, keďže veril, že počítač by sa mal dodávať ako celok.

Budovanie počítača v tom čase bola drahá záležitosť a Jobsovou úlohou bolo zháňať peniaze. Práve pre nedostatok prostriedkov od spolupráce odstúpil Wayne, ktorý mal skúsenosti s kolapsom inej malej spoločnosti v minulosti. Banky Jobsovi peniaze požičať nechceli, keďže myšlienka počítača pre bežných ľudí sa zdala byť v polovici sedemdesiatych rokov absurdná. Jobs napokon stretol Mika Markkulu, ktorý spolu podpísali bankovú pôžičku na 250 tisíc amerických dolárov a títo traja, spolu s Wozniakom, vytvorili 1. apríla 1976 Apple Computer, Inc.

Apple III a Lisa

Do roku 1980 už Apple muselo čeliť rastúcej konkurencii na poli osobných počítačov. Najmä IBM so svojím PC, na ktorom bežal MS-DOS (diskový operačný systém od Microsoftu) uberal Apple z trhového podielu.

Mnohé malé firmy používali Apple II, ale spoločnosť potrebovala nový a silnejší počítač pre náročnejších firemných zákazníkov. Takýmto počítačom sa mal stať Apple III, ale vzhľadom na niektoré nepraktické Jobsove požiadavky (ktoré sa v histórii Apple vyskytujú opakovane) ako napr. odstránenie ventilátora (kvôli hlučnosti), boli mnohé stroje mŕtve pri prvom zapnutí, resp. podľahli prehriatiu neskôr. Kvôli tomuto a iným nedostatkom, a i napriek vylepšeniam z roku 1983, bol Apple III prepadákom.

Medzičasom ľudia ako Jef Raskin a Bill Atkinson začali v Apple pracovať na novom druhu počítača, ktorý by používal GUI, myš, objektovo orientované programovanie a siete. Presvedčili Jobsa k návšteve laboratórií spoločnosti XEROXPalo Alto v decembri 1979 a následne sa Jobs rozhodol, že budúcnosť patrí počítačom využívajúcim grafické rozhranie a ikony. V januári 1983 Apple uviedlo na trh počítač Apple Lisa za cenu 10 tisíc dolárov. Lisa predbehla svoju dobu, no bola príliš drahá a Apple nepokorilo korporátny trh.

Macintosh

Ešte počas vývoja Lisy sa Jobs začal sústreďovať na vývoj Macintosha, ktorý mal byť a bol skutočne osobným počítačom, so všetkým čo by bežný užívateľ potreboval, obsiahnutým priamo v krabici. Macintosh bol uvedený v januári 1984 spolu so slávnou reklamou počas prestávky Superbowlu vychádzajúcou z románu Georgea Orwella 1984 a vyhlasujúcou:

24. januára Apple uvedie Macintosh. A uvidíte, prečo 1984 nebude ako 1984“ – implikujúc, že nové, používateľsky priateľské grafické rozhranie Macintosha oslobodí používanie počítačov a informácií od predstáv veľkých spoločností a technokratov.

Apple Macintosh Classic II.

Niekoľko prototypov Macintosha spoločnosť Apple darovala Billovi Gatesovi, spoluzakladateľovi Microsoftu, aby jeho spoločnosť pre Macintosh vytvorila programové vybavenie. V roku 1985 však Microsoft uviedol na trh Microsoft Windows, vlastný operačný systém s grafickým rozhraním, ktoré používalo množstvo prvkov vtedajších Macintoshov. To viedlo k dlhému právnemu sporu medzi Apple a Microsoftom, ktorý sa skončil mimosúdnym vyrovnaním, na základe ktorého Microsoft získal prístup k neobmedzenému použitiu grafického rozhrania Macintosha. V tom čase však už boli na základe tzv. spätného inžinierstva vytvorené mnohé lacné PC klony a hoci systém Windows bol technologicky zaostalý oproti Macintoshu, rýchlo sa rozšíril práve vďaka klonom pôvodného IBM PC.

Apple pravdepodobne už nikdy nezíska široký trhový podiel z konca sedemdesiatych rokov (takmer 29 %), Macintosh sa stal de facto štandardnou platformou pre záležitosti ako tvorba filmov, hudby, desktop publishing a ďalšie oblasti umenia.

1984 – 1997

Po roku 1984 podporovalo Apple dve rozdielne platformy: Apple II a Macintosh. To neprispievalo k rozšíreniu Macintosha. Apple predávalo obe nekompatibilné platformy až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. V rovnakom čase pribúdali počítače rodiny Macintosh, v roku 1989 Apple vytvorilo aj prvý, nepríliš úspešný prenosný počítač Macintosh Portable, nasledovaný mimoriadne populárnym Powerbook v roku 1991. Úspešné výrobky ako Powerbook priniesli zvýšenie výnosov až do tej miery, že časopis MacAddict nazval roky 1989 až 1991 prvou zlatou dobou Macintosha.

Tá doba však netrvala dlho. Apple muselo bojovať nielen s progresívnymi technologickými rivalmi ako Amiga a Atari, ale po roku 1990 stále viac s počítačmi založenými na IBM PC. Apple nebolo schopné svoje modely správne umiestniť na trhu a vysvetliť zákazníkom dobré technické rozdiely medzi mnohými uvedenými modelmi.

V roku 1994 Apple uviedlo na trh Power Macintosh založený na procesore PowerPC s architektúrou RISC, pričom operačný systém Macitoshov bol upravený tak, aby staršie aplikácie vytvorené pre procesory Motorola mohli byť emulované na PowerPC.

Spolu s počítačmi v deväťdesiatych rokoch Apple začalo vyrábať aj osobných digitálnych asistentov (PDA) Apple Newton. Komerčne bol Newton neúspešný, ale technologicky bol predchodcom a inšpiráciou pre dnešné vreckové počítače ako Palm a neskoršie Pocket PC.

V roku 1985 po boji o moc s novým riaditeľom spoločnosti Johnom Scullym opustil Apple Steve Jobs. Následne založil spoločnosť NeXT, ktorá síce nebola komerčne príliš úspešná, ale vytvorila progresívny operačný systém NeXTstep založený na Unixe, ktorý v roku 1997 úspešne predala Apple. Apple týmto systémom nahradilo starnúci MacOS 9 a vznikol tak Mac OS X. Kúpou spoločnosti NexT sa Jobs vrátil do Apple a ešte ten istý rok sa stal dočasným šéfom spoločnosti a začal s kritickou reštrukturalizáciou spoločnosti, ktorá bola v zložitom stave.

Úspešný prehrávač digitálnej hudby iPod, už vo svojej piatej generácii.

1998 – 2003

Medzi Jobsove prvé kroky patril vývoj počítača iMac, ktorý bol obrovským predajným hitom s počtom približne milión predaných kusov ročne. Následnými úspešnými produktami boli iBook a PowerMac G4, ale i rada produktov AirPort, ktorá spopularizovala bezdrôtové siete ešte pred rokom 2000.

V roku 2001 bol vydaný Mac OS X, unixový operačný systém založený na NeXTSTEPe. So stabilitou, spoľahlivosťou a bezpečnosťou Unixu a prepracovaným rozhraním, OS X umožňoval aj spúšťanie starších aplikácií v prostredí Classic. V tom istom roku začalo Apple otvárať aj svoje vlastné obchody, najprv v USA a potom i inde po svete. V rovnakom roku uzrel svetlo sveta aj prvý iPod, digitálny prehrávač hudby.

V roku 2002 iMac získal procesor G4 a Apple vytvorilo aj niekoľko úspešných serverových produktov.

Futuristický PowerMac G5ˇ (Jeho nástupca MacPro má takmer rovnaký vzhľad).

V roku 2003 bol uvedený na trh procesor G5 so 64-bitovou architektúrou a s ním počítač PowerMac G5. G5 bol neskôr použitý v ďalších počítačoch Apple s výnimkou Mac mini a prenosných počítačov PowerBook a iBook.

Počas deväťdesiatych rokov získali počítače s Microsoft Windows dominantné postavenie na trhu a trhový podiel Apple klesol na približne 5 %. Spoločnosť finančne trpela a Microsoft dokonca kúpil akcie Apple bez možnosti voliť za 150 miliónov dolárov ako výsledok jedného súdneho sporu. Odvtedy však tieto akcie Microsoft opäť predal. Microsoft však stále podporuje programové vybavenie počítačov Apple, ako napr. vývojom Microsoft Office pre Mac. Napriek tomu však podiel Macu na trhu neprestáva klesať a v roku 2004 už bol len 3 %.

2003 – 2008

V roku 2003 Apple otvorilo svoje prvé obchody mimo územia USA, najprv v Japonsku a potom i v Európe.

V roku 2005 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.4 Tiger. Taktiež predstavil BootCamp, aplikáciu ktorá dovolila nainštalovať Microsoft Windows na počítače Macintosh. Táto aplikácia bola ako súčasť systému Mac OS X 10.5 Leopard.

Steve Jobsjúni 2005 oficiálne ohlásil, že Apple začne od roku 2006 vyrábať počítače založené na procesoroch Intel. Zároveň potvrdil neoverené správy, že spoločnosť od začiatku tajne vyvíjala Mac OS X nielen pre PowerPC, ale i pre Intel. Na jeseň 2007 bola zároveň naplánovaná nová verzia Mac OS X 10.5 Leopard, ktorá bude bežať natívne na oboch typoch procesorov, rovnako 10.4 Tiger. Táto verzia bola vydaná až 26. októbra 2007.

Prvé dva počítače s procesorom Intel Jobs predstavil 10. januára 2006 – nový prenosný počítač nazvaný MacBook Pro, ktorý postupne nahradil dovtedajšie Powerbooky a nový iMac. Do augusta 2006 prešli na procesory spoločnosti Intel všetky počítače vyrábané Apple.

V roku 2007 Steve Jobs predstavil a predviedol iPhone – prvý telefón od spoločnosti Apple a nové počítače Mac Pro s dvoj- a štvorjadrovými procesormi Intel. Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.5 Leopard a novú generáciu iPodov, pribudol iPod touch.

V roku 2008 Steve Jobs predstavil MacBook Air – najtenší notebook na svete. Apple vydal nový Mac Pro s 8-jadrovými procesormi na 3,2 GHz a Software Development Kit pre iPhone OS (neskorší iOS), ktorý dovolil vyvíjať natívne aplikácie pre zariadenia ktoré bežia na tomto operačnom systéme.

2008 – 2012

iPhone 5 – predstaviteľ 6. generácie

V roku 2008 Apple predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 3G (2. generácia) a 2. generáciu iPodu touch.

V roku 2009 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.6 Snow Leopard, predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 3GS (3. generácia) a 3. generáciu iPodu touch.

V roku 2010 Apple vydalo iOS 4, 1. generáciu tabletu iPad, predstavil a uviedol do predaja mobilný telefón iPhone 4 (4. generácia) a 4. generáciu iPodu touch.

V roku 2011 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.7 Lion, iOS 5, uviedol do predaja tablet iPad 2 (2. generácia) a mobilný telefón iPhone 4S (5. generácia). V auguste spoluzakladateľ Steve Jobs († 5. október 2011) opustil post generálneho riaditeľa firmy zo zdravotných dôvodov a nahradil ho Tim Cook, ktorého Steve Jobs navrhol.

V roku 2012 Apple uviedol do predaja Nový iPad. Na konferencii WWDC 2012 Apple predstavilo novú verziu OS X 10.8 Mountain Lion, nový MacBook Pro s Retina displejom, nové verzie MacBook Air a MacBook Pro a iOS 6. OS X 10.8 Mountaion Lion bol vydaný 25. júla 2012 a iOS 6 19. septembra 2012. Nové MacBooky sa čoskoro dostali do predaja. 12. septembra 2012 Apple predstavil iPhone 5, iPod touch 5G a iPod nano 7G. iPhone 5 sa v niektorých krajinách dostal do predaja 21. septembra 2012, v ostatných 28. septembra 2012 (vrátane Slovenska).

Súčasné produkty Apple

Počítače Mac

  • MacBook – najtenší notebook na svete, v predaji s 12″ Retina displejom
  • MacBook Air – druhý najtenší notebook na svete, v predaji s 13″ displejom
  • MacBook Pro – profesionálny notebook, v predaji s 13″ a 15″ Retina displejom
  • iMac – výkonný stolný počítač, v predaji s 21,5″ Retina 4K displejom a 27″ Retina 5K displejom
  • iMac Pro – vysoko výkonný stolný počítač, v predaji s 8, 10, 14 a 18-jadrovým procesorom Intel Xeon W
  • Mac mini – miniatúrny stolný počítač, v predaji s 1,4, 2,6 a 2,8 GHz procesorom
  • Mac Pro – výkonný stolný počítač pre profesionálov, v predaji s 6-jadrovým a 8-jadrovým procesorom Intel Xeox E5

Tablety iPad

  • iPad Pro – výkonný tablet s 11″ a 12,9″ Retina displejom
  • iPad Air – veľmi ľahký a výkonný tablet s 10,5″ Retina displejom
  • iPad Mini 4 – malý výkonný tablet s 7,9″ Retina displejom
  • iPad – dostupný tablet s 9,7″ displejom

Digitálne prehrávače hudby iPod

  • iPod touch (6. generácia) – zariadenie podobné iPhonu bez funkcií telefonovania, s dotykovou multi-touch obrazovkou, FaceTime hovory, podpora aplikácií z online obchodu App Store, hlasová asistentka Siri, 8MP zadná a 1.2MP predná kamera, dva modely s 32 a 128 GB, v rôznych farbách

Mobilné telefóny iPhone

Smart hodinky Apple Watch

  • Apple Watch 1 – Retina displej s technológiou Force Touch so zafírovým sklom. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, Bluetooth 4.0, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS - kompatibilný s iPhone 5 a vyšším s iOS 8.2 a vyšším
  • Apple Watch 2 – OLED Retina displej druhej generácie s Force Touch (2x jasnejší), dvojjadrový procesor S2. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, Bluetooth 4.0, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 3
  • Apple Watch 3 – OLED Retina displej s technológiou Force Touch s Ion-X sklom, dvojjadrový procesor s čipom W2. Digital Crown, snímač tepovej frekvencie, WiFi, GPS, Bluetooth 4.2, vodoodolné podľa 50M, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 4
  • Apple Watch 4 – OLED Retina displej s technológiou Force Touch s Ion-X sklom, 64-bitový dvojjadrový procesor s čipom W3, kapacita 16GB Digital Crown s haptickou odozvou, snímač tepovej frekvencie, WiFi, GPS, Bluetooth 5.0, vodoodolné 50m, výdrž batérie až 18 hodín, watchOS 5

Príslušenstvo

Súčasný softvér vyrábaný Apple

Hlavné sídlo Apple Inc. v Cupertine

Operačné systémy

Profesionálne aplikácie

  • Final Cut Studio – skupina aplikácií dodávaná s nasledujúcimi programami:
    • Final Cut Pro – profesionálny program pre strih videa
    • DVD Studio Pro – profesionálny program pre tvorbu DVD
    • Soundtrack Pro – profesionálny program pre prípravu zvukových stôp k videu (soundtrackov)
    • Motion – nástroj pre tvorbu videografiky v reálnom čase
  • Logic Pro – nástroj na úpravu hudby
  • Shake – nástroj pre tvorbu efektov
  • Aperture – nástroj pre profesionálnych fotografov na úpravu digitálnych fotografií

Spotrebiteľské aplikácie

  • Final Cut Express HD – nástroj na strih videa
  • Logic Express – nástroj na strih hudby
  • iLife – balík aplikácií, ktorý obsahuje:
    • iDVD – jednoduchá aplikácia na tvorbu DVD
    • iMovie – jednoduchá aplikácia na strih videa
    • iPhoto – nástroj na správu fotografií
    • iTunes – nástroj na správu hudobných súborov, tiež plniaci funkciu jukeboxu a umožňujúci prístup k internetovej službe iTunes Music Store, jediná aplikácia zo skupiny iLife, ktorá je dostupná aj pre platformu Microsoft Windows
    • GarageBand – nástroj na nahrávanie a tvorbu hudby
    • iWeb – nástroj na tvorbu webových stránok, blogov a ich jednoduché umiestnenie na internet
  • iWork – obsahuje:
    • Keynote – profesionálny nástroj na tvorbu prezentácií
    • Pages – aplikácia na tvorbu textových dokumentov
    • Numbers – aplikácia na tvorbu tabuľkových dokumentov

QuickTime

  • QuickTime Player – program na prehrávanie videa
  • QuickTime Pro
  • QuickTime Streaming Server
  • QuickTime Broadcaster

Serverové riešenia

Záležitosti spoločnosti

upraviť | upraviť zdroj

Originálne logo Apple bolo vytvorené Robom Janoffom v roku 1976 ako dúhové jablko, z ktorého je odhryznuté. V roku 1998 sa logo zmenilo na jednofarebné, no nemá predpísanú špecifickú farbu. Napríklad, je sivé na PowerMacu G5, modré v macOS, chrómové na paneli O tomto MacumacOS 10.3 a 10.4, a biele na iBooku a PowerBooku. Tvar loga je jedným z najlepšie spoznateľných symbolov značiek vo svete a je vystavené na dobre viditeľných miestach na všetkých produktoch a vo všetkých obchodoch spoločnosti.

Hlavní výkonní riaditelia spoločnostiupraviť | upraviť zdroj

Významné súdne sporyupraviť | upraviť zdroj

Od osemdesiatych rokov 20. storočia bolo Apple obvinenou alebo žalujúcou stranou v mnohých súdnych sporoch. Výsledky niektorých týchto súdnych sporov sa stali dôležitým precedensom pre technologický priemysel, kým iné boli iba sústom pre médiá.

Súdne spory so spoločnosťou Apple Corpsupraviť | upraviť zdroj

V roku 1978 Apple Corps (hudobná spoločnosť založená skupinou The Beatles) napadla Apple Computer pre porušenie obchodnej značky Apple. Súd sa skončil v roku 1981 finančným vyrovnaním za nezverejnenú sumu. Neskôr bolo zverejnené, že to bolo 80 tisíc dolárov, hoci sa odhadovalo, že to bolo 50–200 miliónov. Podmienkou vyrovnania bolo, že Apple Computer sa nebude miešať do hudobného obchodu.[2]

V roku 1986 Apple pridalo podporu MIDI a nahrávania zvuku svojim počítačom a následne Apple Corps napadla Apple Computer na súde v roku 1989 opäť, tvrdiac, že došlo k porušeniu vyrovnania z roku 1981. V roku 1991 došlo k druhému vyrovnaniu za sumu okolo 26,5 milióna dolárov.[2]

Vyrovnanie z roku 1991 načrtáva práva oboch spoločností na značku Apple. Apple Corps dostalo právo na používanie mena v súvislosti s akýmikoľvek kreatívnymi prácami, ktorých základným obsahom je hudba a Apple Computer dostalo právo na použitie mena na výrobkoch a službách, ktoré sa používajú na reprodukovanie, prehrávanie alebo inými spôsobmi distribuovanie takéhoto obsahu, okrem obsahu distribuovanom na fyzických médiách. Inými slovami, Apple Computer súhlasilo, že nebude baliť, predávať alebo rozširovať nahrávky s hudbou.[2]

V septembri 2003 však Apple Corps napadlo Apple Computer po tretí raz, tentoraz za uvedenie iTunes a prehrávača iPod. Apple Corps tvrdí, že tieto produkty a služby porušujú predchádzajúcu dohodu o nešírení hudby spoločnosťou Apple Computer. V tomto prípade zvíťazila spoločnosť Apple Computer,[3] ale v súčasnosti prebieha odvolacie konanie.[2]

Časová os zariadení so systémom iOS

Apple Watch UltraApple Watch Series 8Apple Watch Series 7Apple Watch Series 6Apple Watch Series 5Apple Watch SEApple Watch Series 4Apple Watch Series 3Apple Watch SEApple Watch Series 2Apple Watch Series 1Apple WatchApple TVApple TVApple TVApple TVApple TVApple TVApple TVApple TV (1.)iPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad ProiPad Air (5. generácia)iPad Air (4. generácia)iPad Air (3. generácia)iPad Air 2iPad AiriPad Mini (6. generácia)iPad Mini (5. generácia)iPad Mini 4iPad Mini 3iPad Mini 2iPad Mini (1. generácia)iPad (10. generácia)iPad (9. generácia)iPad (8. generácia)iPad (7. generácia)iPad (6. generácia)iPad (5. generácia)iPad (4. generácia)iPad (4. generácia)iPad (3. generácia)iPad (2. generácia)iPad (1. generácia)iPod Touch (7. generácia)iPod Touch (6. generácia)iPod Touch (5. generácia)iPod Touch (4. generácia)iPod Touch#ModelsiPod Touch#ModelsiPod Touch#ModelsiPhone 14 ProiPhone 14iPhone 13 ProiPhone 13iPhone 12 ProiPhone 12 ProiPhone 12iPhone 12iPhone 11 ProiPhone 11iPhone XRiPhone XSiPhone SE (2022)iPhone XiPhone 8iPhone 7iPhone 6SiPhone 6iPhone SE (2020)iPhone 6iPhone 5CiPhone 5SiPhone SEiPhone 5iPhone 4SiPhone 4iPhone 3GSiPhone 3GiPhone (pôvodný)
Zdroje: Apple Newsroom Archív,[4] Mactracker Apple Inc. databázy modelov[5], šablóna tabuľky z anglickej Wikipédie


Slováci a Appleupraviť | upraviť zdroj

Slovenská umelecká fotografka Mária Švarbová nafotila pre spoločnosť Apple exkluzívnu sériu fotografií na iPhone XS.[6]

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Referencieupraviť | upraviť zdroj

  1. a b c d Apple Reports Fourth Quarter Results online. Apple Inc., 2016-10-25, cit. 2015-10-25. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d Muž, ktorý videl ďalej ako iní online. 6. júna 2011. Dostupné online.
  3. Apple Computer vyhral spor o logo jablka s firmou Apple Corps online. 2006-05-10. Dostupné online.
  4. Apple Inc., Newsroom Archive - Apple, Získané 7. júna 2018.
  5. Mactracker (mactracker.ca), Apple Inc. modelová databáza, verzia k 26. júlu 2007.
  6. Pre Apple vytvorila exkluzívnu sériu fotografií. Mária Švarbová a jej tipy pre začínajúcich fotografov online. Forbes, 2019-08-29, cit. 2020-11-10. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apple

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Apple Computer

Étienne Tassin
Íránská krize
Úmrtí v roce 2022
Únor 2006
Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska
Číňané
Čínština
Čína
Čínské lidové náboženství
Čínské prefektury
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čchung-čen
Če-ťiang
Čechy
Černá Hora
Červen
Červenec 2006
Červen 2006
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká Wikipedie
Český lev
Česko
Česko-Slovensko
Československá akademie věd
Československá televize
Čou-šan
ČT 2
Ču Jou-sung
Ľubica Blaškovičová
Ľubomír Holčík
Ľubomír Stanček
Říše Čching
Říše Ming
Říjen 2006
Římské číslice
Říp
Řečtina
Šablona:Infobox - demografie
Šan-chaj-kuan
Šan-tung
Šao-sing
Španělština
Štěpán Lucký
Šun-č’
Švédsko
Židé
Žlutá řeka
1. červen
1. červenec
1. august
1. júl
1. január
1. květen
1. leden
1. prosinec
10. únor
10. červen
10. červenec
10. březen
10. jún
10. január
10. květen
10. leden
10. marec
10. september
10. září
11. červenec
11. apríl
11. březen
11. február
11. júl
11. jún
11. květen
11. listopad
11. máj
11. srpen
12. červen
12. říjen
12. apríl
12. březen
12. duben
12. február
12. květen
12. leden
12. století
1222
1267
1290
1291
13. únor
13. červenec
13. říjen
13. apríl
13. duben
13. květen
13. marec
13. prosinec
13. září
1308
1312
1313
14. únor
14. červenec
14. říjen
14. březen
14. december
14. květen
14. leden
14. máj
14. září
15. březen
15. květen
15. listopad
15. máj
15. prosinec
15. srpen
15. září
1503
1508
1519
1534
1552
1584
1585
1592
1598
16. únor
16. červenec
16. apríl
16. august
16. březen
16. február
16. květen
16. leden
16. máj
16. srpen
16. století
16. září
1616
1626
1627
1628
1629
1631
1635
1636
1638
1643
1644
1645
1646
1653
1655
1662
1673
1674
1693
1697
17. duben
17. február
17. január
17. květen
17. leden
17. máj
17. marec
17. srpen
17. století
1700
1707
1727
1745
1746
1749
1752
1754
1760
1764
1770
1773
1775
1781
1786
1788
1798
18. únor
18. červen
18. březen
18. január
18. květen
18. srpen
1804
1807
1809
1810
1811
1817
1818
1819
1821
1823
1824
1825
1826
1827
1831
1832
1836
1847
1849
1855
1862
1868
1870
1871
1872
1874
1875
1876
1880
1884
1885
1887
1888
1889
1891
1892
1894
1896
1897
1898
1899
19. červen
19. červenec
19. august
19. březen
19. duben
19. február
19. január
19. květen
19. leden
19. marec
19. století
19. storočie
1900
1901
1902
1904
1905
1906
1907
1908
1910
1911
1912
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1940
1941
1942
1943
1945
1946
1947
1949
1950
1950 na Slovensku
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1962
1965
1966
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1975
1976
1977
1978
1979
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1992
1993
1995
1996
1997
1999
2. červen
2. říjen
2. apríl
2. duben
2. február
2. júl
2. květen
2. leden
2. marec
2. október
20. červenec
20. apríl
20. august
20. duben
20. květen
20. leden
20. máj
20. prosinec
20. století
20. storočie
2000
2002
2003
2004
2005
2006
2006 (album)
2006 ve filmu
2006 ve fotografii
2006 ve sportu
2006 v římskokatolické církvi
2006 v dopravě
2006 v hudbě
2006 v letectví
2006 v loďstvech
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2014
2015
2016
2017
2018
2020
2021
2022
2023
2026
21. únor
21. červenec
21. říjen
21. august
21. február
21. jún
21. január
21. květen
21. leden
21. listopad
21. máj
21. marec
21. století
21. storočie
21. září
22. červenec
22. říjen
22. duben
22. júl
22. január
22. květen
22. marec
22. prosinec
22. září
23. apríl
23. březen
23. duben
23. február
23. jún
23. květen
23. október
24. březen
24. duben
24. február
24. jún
24. květen
24. prosinec
24. srpen
25. únor
25. apríl
25. květen
25. leden
25. listopad
25. september
26. únor
26. červenec
26. august
26. březen
26. duben
26. február
26. jún
26. január
26. květen
26. október
26. srpen
27. február
27. jún
27. január
27. květen
27. leden
27. máj
27. marec
28. únor
28. červen
28. červenec
28. apríl
28. december
28. duben
28. január
28. květen
28. leden
28. listopad
28. máj
28. marec
28. október
28. prosinec
28. září
29. březen
29. jún
29. květen
29. listopad
29. marec
29. október
29. září
3. červen
3. červenec
3. říjen
3. březen
3. květen
3. leden
3. listopad
3. srpen
3. tisíciletí
30. říjen
30. apríl
30. březen
30. duben
30. jún
30. květen
30. září
305
31. říjen
31. august
31. březen
31. júl
31. január
31. květen
31. leden
31. máj
31. marec
4. červenec
4. říjen
4. apríl
4. august
4. duben
4. február
4. jún
4. květen
4. leden
4. október
4. září
40. roky 20. storočia
5. říjen
5. apríl
5. březen
5. duben
5. květen
5. leden
50. roky 20. storočia
6. únor
6. červenec
6. říjen
6. august
6. január
6. květen
6. leden
6. september
6. září
60. roky 20. storočia
7. únor
7. červen
7. august
7. březen
7. duben
7. február
7. jún
7. květen
7. leden
7. máj
7. september
8. duben
8. február
8. júl
8. jún
8. květen
8. listopad
8. marec
8. prosinec
9. únor
9. duben
9. jún
9. január
9. květen
9. leden
9. marec
AC/DC
Advanced Micro Devices
Afroameričané
Al-Džazíra
Alain Prost
Alberto R. Gonzales
Albrecht I. Habsburský
Alena Heribanová
Alexandr VII.
Alfréd Jindra
Alma mater
Alois Zych
Amateur Achievement Award
Amoy
An-chuej
Andreas Maislinger
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrew Michael Allen
Andrew Z. Fire
Anežka Přemyslovna
Angličtina
Angus Young
Anna Halman
Anna Siebenscheinová
Anna Tureničová
Anne Robert Jacques Turgot
Anthony Horowitz
Antoine Lasalle
Antonín Matěj Píša
Antonín Moskalyk
Antonín Procházka (právník)
Antonín Raymond
Antonín Strnadel
Anton Hrnko
Anton Jahnel
Anton Mansuet Richter
Apple Computer
Apple II
Arabština
Asmus Jacob Carstens
Augustin-Jean Fresnel
Augusto De Luca
Autoritní kontrola
Azovstal
Březen 2006
Bakunin
Baltimore
Barbara Krzemieńska
Barbora Škrlová
BBC World Service
Beáta Brestenská
Berlín
Bernhard Horwitz
Billy Bob Thornton
Bill Gates
Bill Laswell
Bill Paxton
Bitva na řece Jalu
Bitva o Francii
Bitva o Komárno (1919)
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Božena Němcová
Bodový systém v Česku
Bohdan Sláma
Bohumil Janda Cidlinský
Bohuslav Kučera
Bono Vox
Britská Východoindická společnost
Bruce Willis
Buddhismus v Číně
Bzenecká lípa
Církev sjednocení
Císař
Caesar
Carl Walz
Cena Švédské národní banky za rozvoj ekonomické vědy na památku Alfreda Nobela
Chang-čou
Chanové
Charlotte Ella Gottová
Charta 77
Chrámové jméno
Chu-pej
Chuang Tchaj-ťi
Chu Čeng-jen
Cisterciácký řád
Clash
Claude Joseph Rouget de Lisle
Commons:Featured pictures/cs
Constantijn Nizozemský
Constantin Mugur Isărescu
Craig C. Mello
Dálnice D5
Dánsko
Dějiny Číny
Džürčeni
Daniel Pešta
Darina Gabániová
David O. Selznick
David Uher
Debra Winger
Delo
Dennis Bergkamp
Den matek
Desaťročie
Deset dní masakru v Jang-čou
Detská obrna
Diecéze litoměřická
Diocletianus
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Doktor filozofie
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Pettit
Donovan
Dorgon
Druhá světová válka
Druhá vláda Mirka Topolánka
Dušan Bruncko
Duben
Duben 2006
Dynastie
Dynastie Čching
Dynastie čínské historie
Dynastie Jižní Ming
Dynastie Ming
Dynastie Sung
Eddie Jobson
Eddie Van Halen
Edmund S. Phelps
Eduard I.
Eduard Landa
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emil Šulc
Emil Hadač
Emmanuel Macron
Empire State Building
Encyklopedie
Endrick Felipe
Erich Einhorn
Eric Drexler
Estonsko
Ethan Mbappé
Eunuchové v Číně
EUROCONTROL
Eustach Cihelka
Eva Svobodová
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Fakulta aplikované informatiky Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně
Fatah
Feng-jang
Figarova svatba
Filip Josef Kinský
Filip Stanislav Kodym
Filozofická fakulta Univerzity Karlovy
Filozofická fakulta Univerzity Palackého
Finsko
First-person shooter
Flavio Chigi
Flotila
Fonetika
Francie
Francis Gary Powers
Francouzština
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frankfurt nad Mohanem
Frankie Knuckles
František Alexandr Zach
František Bartoš (generál)
František Bartoš (závodník)
František Fajtl
František Mrázek
František Peřina
František Stavinoha
František z Pauly
Fred Astaire
Friso Nizozemský
Fu-čou
Fu-ťien
Fulin
Fumihito
Gabriel Nasavský
Gary Hartstein
Gary Sinise
Gaspard Monge
Gdaňsk
Gemeinsame Normdatei
George Elwood Smith
George F. Smoot
George W. Bush
Glenn Danzig
Global Positioning System
Gottfried Rieger
Graeme Revell
Gregoriánský kalendář
Guy Lafleur
Gwendolyn Göbel
Halldór Kiljan Laxness
Hamás
Hana Věrná
Hebrejština
Henrich I. (Luxembursko)
Henri Bergson
Henry Fielding
Herbert Masaryk
Hermann Kaufmann
Hisahito
Hizballáh
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Howard Jones (britský spevák)
Hynek Lang
Ignacio Zaragoza
Imdžinská válka
Ingenuity
International Standard Book Number
Intronizace
Irák
Irina Mucuovna Chakamadová
Isabelle Adjani
Isabelle Adjaniová
Italština
Ivan Šimko
Ivan Hlas
Ivan Wilhelm
Ivo Váňa Psota
Izrael
János Bán
Ján Babič
Ján Bielik
Ján Gabriel (poslanec)
Ján Pataky
J.K. Simmons
Jacob Tremblay
Jacques Cartier
Jakub Janda
Jana Ryšlinková
Janez Janša
Jang-čou
Jang-c’-ťiang
Janne Ahonen
Jan Čančara
Jan Frank Fischer
Jan Frolík (archeolog)
Jan Habsburský
Jan Hrušínský
Jan Kasper
Jan Kostrhun
Jan Malý (lékař)
Jan Merell
Jan Morávek (spisovatel)
Jan Nepomuk Soukop
Jan Pavel II.
Jan Streng
Jan Vacek
Jan Vella
Jan Weiss
Jarmila Krulišová
Jaromíra Kolárová
Jaroslava Moserová
Jaroslav Izák
Jaroslav Kratochvíl (politik)
Jaroslav Maštalíř
Jaroslav Mazáč
Jaroslav Průšek
Jaroslav Souček
Jazyk (lingvistika)
Jean-Marie Leclair
Jean Tigana
Jeff Koons
Jefim Isaakovič Zeľmanov
Jemčinská lípa
Jiří Babica
Jiří Cieslar
Jiří Daněk
Jiří Demel
Jiří Hronek
Jiří Pehe
Jindřich Marco
Joe Van Holsbeeck
Johann Peter Hebel
John C. Mather
John G. Roberts
John Grisham
Jonas Salk
Jonathan Edwards (atlet)
Jordánsko
Jorge Valdano
Josef Škoda (sochař)
Josef a jeho úžasný pestrobarevný plášť
Josef Ginzel
Josef Hendrich (filolog)
Josef Henke
Josef Hrubý (básník)
Josef Illík
Josef Jindřich Řezníček
Josef Lev
Josef Rybák
Josef Svoboda (scénograf)
Josef Trojan (spisovatel)
Joseph Mukasa Zuza
Josif Vissarionovič Stalin
Jozef Miklušičák
Jozef Vajda
Judy Davisová
Juliusz Machulski
Julius Lébl
Juraj Kuniak
Jutta Bauerová
Kórejská ľudovodemokratická republika
Kaftan
Kajmanské ostrovy
Kaligrafie
Kamila Valijevová
Kamil Hornoch
Kamil Prudil
Kandidát věd
Kanton (Čína)
Karel Bautzký
Karel Beneš (biolog)
Karel Beneš (grafik)
Karel Franta
Karel Kachyňa
Karel Pech
Karl-Heinz Rummenigge
Katastrofy a neštěstí 2006
Kateřina Pavlovna
Katedra asijských studií Filozofické fakulty Univerzity Palackého
Kategorie:Úmrtí v roce 2006
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 2006
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazurō Watanabe
KDU-ČSL
Kelsey Grammer
Kevin Costner
Kim Ir-sen
Klaus Schulze
Klement Gottwald
Klokánek (projekt FOD)
Kolektivizácia poľnohospodárstva
Komerční banka
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Česko-Slovenska
Konfucianismus
Konkordát
Korea
Korupce
Koxinga
Království Tung-ning
Království Tungning
Království Velké Británie
Kryštof Kolumbus
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuo-c’-ťien
Květen
Květen 2006
Květnové povstání českého lidu
Kylian Mbappé
Kypr
Lázeňství
Ladislav Hejdánek
Ladislav Prokop Procházka
Latina
Laurentien Nizozemská
Leden 2006
Lena Olin
Leonore Oranžsko-Nasavská
Leopold Sulovský
Leszek Engelking
Lhotka (Praha)
Liao-ning
Libanon
Library of Congress Control Number
Listopad 2006
List of Emperors of the Ming Dynasty
Litva
Li C'-čcheng
Li Kche-čchiang
Lockheed U-2
Lojzo
Londýn
Lotyšsko
Louis-Nicolas Davout
Májové spiknutí
Maďarsko
Maďarsko-československá válka
Madagaskar
Magda Košútová
Mahathir Mohamad
Maia Sanduová
Malajsie
Malta
Mandát Nebes
Mandžuové
Mandžusko
Manicheismus
Manuel Estiarte
Mariánské Lázně
Marián Kochanský
Mariano Rajoy
Marie Motlová
Marie Restituta Kafková
Marie Záhořová-Němcová
Mariupol
Marshallovy ostrovy
Mars (planeta)
Masarykova univerzita
Matthäus Quatember
Matyáš Svoboda
Meda Mládková
Mendelévium
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michal Pavlíček
Michel Platini
Mick Jones
Mikrovlnná rúra
Mikuláš Dzurinda
Mingská Čína
Mirek Topolánek
Miroslav Florian
Miroslav Hajn (tanečník)
Miroslav Houra
Miroslav Sychra
Miss World
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Monarchie
Mongolský jamen
Morava
Most přes zátoku Chang-čou
Mo Yan
MS v ledním hokeji 2015
Muhammad Yunus
Musée Grévin
Mwai Kibaki
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní galerie (Londýn)
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nacismus
Nacistické Německo
Naděžda Slabihoudová
Nadace Wikimedia
Nan-an
Nanking
Neutralita
Newfoundland
Nicolas Hulot
Nicolas Sarkozy
Nigérie
Nikola Bartůňková
Nizozemská královská knihovna
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Novořečtina
Nurhači
Občanská demokratická strana
Občanská válka
Obnovené zřízení zemské
Obraz Doriana Graye (muzikál)
Okres Jindřichův Hradec
Oldřich Švarný
Oldřich Kaiser
Olga Lomová
Olomouc
Operace Barium
Organizácia Spojených národov
Organizácia Varšavskej zmluvy
Orhan Pamuk
Orientální ústav ČSAV
Orientální ústav Akademie věd České republiky
Ornella Muti
Osm korouhví
Ostrava
Osvobozené divadlo
Otakar Borůvka
Otto Weiter
Přemyslovci
Přemysl Otakar I.
Přerov
Přerovské povstání
Paříž
Palestinská autonomie
Památný strom v Česku
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parlament
Parní tramvaj
Pat Mastelotto
Pavel Koutecký
Pavel Wavrek
Pavol Šajgalík
Pavol Mešťan
Pavol Prokopovič
Pchin-jin
Pečeť
Peking
Perseverance
Peter Šimun
Peter Šperka
Peter Bódy
Peter Bzdúch
Peter Grolmus
Petr Daněk
Petr Pelzer
Pierre Riel de Beurnonville
Pietro Parolin
Planetární sonda
Podněstří
Podorlicko
Policie ve Spojených státech amerických
Polská národní knihovna
Polsko
Polykarp Kusch
Portál:Čína
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Jazyk
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Posmrtné jméno
Praděd
Praha
Pravda (noviny)
Pravoslav Kotík
Princ
Profesor
Prosinec 2006
Provincie
Prusko-francouzská válka
První vláda Mirka Topolánka
Psí spřežení
Q21614582
Q21614582#identifiers
Q21614582#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q296367
Q296367#identifiers
Q296367#identifiers|Editovat na Wikidatech
R. A. Dvorský
Radim Uzel
Rakousko
Referendum
Regent
Registrované partnerství v Česku
Richard Salzmann
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Roger D. Kornberg
Ron Wilson
Rowan Atkinson
Ruština
Rudolf Žiak
Rudolf II. Švábský
Rudolf Slánský mladší
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rusko-japonská válka
Ryan Martin Bradshaw
Sára Bejlek
Sýrie
S’-čchuan
Sametová revoluce
Saniyya Sidney
Sanskrt
Saská Kamenice
Seattle
Sebevražda
Severní pól
Seznam forem vlády
Seznam premiérů Spojeného království
Simona Stašová
Sinologie
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Soubor:Četař František Peřina .jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Babica Jiří PA235378.jpg
Soubor:Bono, 2 February 2006.jpg
Soubor:David O. Selznick NYWTS.jpg
Soubor:Dennis Bergkamp 2014.jpg
Soubor:Donovan Washington 2007.jpg
Soubor:Emperor Huang Taiji.jpg
Soubor:Fajtl.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Ming Cheng.svg
Soubor:Fred Astaire in Royal Wedding.jpg
Soubor:Herbert Masaryk (1880-1915).jpg
Soubor:Ivan Hlas.jpg
Soubor:Jan Weiss by Feyfar.jpg
Soubor:Jonathan Edwards olympics 2000.jpg
Soubor:Karel Kachyňa 1990.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Nobel Prize 2009-Press Conference KVA-27.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:PruchovaVlasta1985.jpg
Soubor:Qing conquest of South Ming territories.svg
Soubor:Seal of Ming dynasty.svg
Soubor:Seal of Qing dynasty.svg
Soubor:Southern Ming.png
Soubor:Svarny.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-674-44515-5
Speciální:Zdroje knih/80-7106-249-9
Speciální:Zdroje knih/80-7106-919-1
Speciální:Zdroje knih/8085425181
Speciální:Zdroje knih/9788072773695
Speciální:Zdroje knih/9992900385
Spojené státy americké
Srbsko
Srbsko a Černá Hora
Srpen 2006
Stanislav Kropilák
Stanislav Stolárik
Stano Radič
Starověký Řím
Stephen Kern Robinson
Steve Jobs
Storočie
Strana zelených
Suverenita (právo)
Svátek práce
Světla Mathauserová
Světová ekonomika
Svante Janson
Svante Pääbo
Svatba
Svobodná Evropa
Třída T 47
Třeboňsko
Taťána Gregor Brzobohatá
Taoismus
Tereza Pokorná
Tibetština
Tim Berners-Lee
Tiskař
Tomáš Býček
Tomáš Garrigue Masaryk
Tomáš Hudeček
Tommy Emmanuel
Tony Blair
Totální nasazení
Tradiční znaky
Tramvaj
Tribut
Trove
Turecko
Turné čtyř můstků
Ukrajina
Univerzita Karlova
Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně
Václav Kojzar
Vídeň
Věra Sládková
V-2
Van Halen
Varšava
Vatikán
Vazba (právo)
Velká čínská zeď
Velké Němčice
Velký kanál
Vichistická Francie
Viedeň
Vietnamština
Viktor Zvjahincev
Vilém Florentin Salm-Salm
Vincent du Vigneaud
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vladimír Hornof
Vladimír Nekuda
Vladimír Vodička
Vladimir Georgijevič Sorokin
Vlasta Žehrová
Vlasta Průchová
Vlasta Prachatická
Vnitřní Mongolsko
Vojtěch Engelhart
Volby 2006
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2006
Volby prezidenta Francie 2022
Vzdušný prostor
Wan-li
Whoopi Goldberg
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
WikiLeaks
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willem Dafoe
William Forsythe
Willis Eugene Lamb
Windows ME
Winston Churchill
Wolfenstein 3D
Wolfgang Amadeus Mozart
WorldCat
Wu San-kuej
Yogyakarta (město)
Září 2006
Zákon
Zákony o unii z roku 1707
Západní Virginie
Zaria Oranžsko Nasavská
Zbigniew Preisner
Zbyněk Matějů
Zdeněk Bořek Dohalský
Zdeněk Fiala
Zdeněk Trojan
Zigmund Antoch z Helfenberka
Zinetula Chajdarovič Biľaletdinov
Zjednodušené znaky
Zlín
Zoltán Demján
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zsolt Komlósy
Zucchero
Zuzana Koubková




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk