A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Jean-Antoine Watteau | |
| francúzsky maliar | |
| | |
| Narodenie | 10. október 1684 Valenciennes, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 18. júl 1721 (36 rokov) Nogent, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Commons | |
Jean-Antoine Watteau (* 10. október 1684, Valenciennes, Francúzsko – † 18. júl 1721, Nogent) bol francúzsky barokový maliar , ktorý je zároveň považovaný za prvého rokokového umelca.
Životopis
Narodil sa vo Valenciennes, flámskom mestečku na severe Francúzska, kde aj získaval prvé vzdelanie. V roku 1702 odišiel do Paríža, kde začal študovať u popredného francúzskeho maliara Clauda Gillota a dekoračného maliara Claudia Audrana. Tu maľoval prvé nástenné dekorácie a študoval obrazy Petra Paula Rubensa, čo ovplyvnilo jeho neskoršiu tvorbu. V roku 1708 začal študovať na akadémii, no jej členom sa stal až v roku 1717. V štúdiu pokračoval v roku 1716 v Crozatovej zbierke nákresov a v rokoch 1720 – 1721 študoval a žil v Anglicku.
Tvorba
Venoval sa najmä tvorbe olejomalieb, v ktorých vyjadruje pominuteľnosť času. Watteauov svet, v ktorom hrá hlavnú rolu láska, je na prvý pohľad hravý a rozmarný, ale zároveň vyjadruje tiež určitú melanchóliu. Jeho diela sú namaľované istou rukou, sú duchaplné, živé a ľahké, umiestnené uprostred pôvabnej krajiny. Postavy na jeho obrazoch (pastieri, tanečníci a komedianti), ktoré kreslil podľa pod vplyvom divadelných predstavení, mali vplyv dokonca i na súdobú móda|módu (tzv. "kostýmy à la Watteau"). Námety čerpal z galantných slávností, zobrazoval obľúbené postavy talianskych komédií, obrazy zo spoločnosti, s pomocou ktorých zotieral hranicu medzi hrou a skutočnosťou. Svojimi galantnými slávnosťami, pastierskymi hrami a vidieckymi zábavami založil nový druh maliarstva – Francúzska akadémia pod Watteauovým vplyvom prehlásila slávnosti za vlastný žáner. Okrem jeho olejomalieb sa zachovalo i mnoho kresieb červenou ceruzou alebo čiernou kriedou.
Ako žiak Clauda Gillota mal vo svojom učiteľovi silnú inšpiráciu. Rovnako ako Claude Gillot, ani on sa neuspokojil s umením, ktoré dovtedy prevládalo vo Francúzsku. Odvrátil sa od ťažkopádnej klasicistickej tradície, ktorá dominovala vo Francúzsku až do jeho doby. Inšpiráciu našiel v neskorom diele flámskeho maliara Petra Paula Rubensa a naviazal naň tematicky i maľbami slávností pod šírym nebom. Jeho obraz Vylodenie na Kythéru (1717) je zobrazením milostného páru v rôznych chvíľach – na jednom obraze rozvíja príbeh rozlúčky so všetkým, čo prináša – s váhaním, zastávkami na ceste, opustením, otočením hlavy.
Dielo
- Toaleta ženy – olej na plátne, Wallace Collection, Londýn
- Vylodenie na Kythéru – olej na plátne, Louvre, Paríž
- Jupiter a Antiopa – olej na plátne, Louvre, Paríž
- Gilles – olej na plátne, Louvre, Paríž
- Mezzetin – olej na plátne, Metropolitan Museum of Art, New York
- Talianske komédie – olej na plátne, Staatliche Museen, Berlín
- Tanec – olej na plátne, Gemäldegalerie Berlin, Berlín
- Slávnosť lásky
- Spoločnosť v parku
- Na výlete
- Chúlostivá ponuka
- Lekcia v láske
- Mladý Savoyard a Menuett
- Dedinská svadba
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antoine Watteau
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aleksis Kivi
Alex Thomas
András Kappanyos
André Lanata
Andrea del Verrocchio
Andrej Irša
Andrew May
Antoine Watteau
Arthur Oncken Lovejoy
Bernhard Duhm
Brandon Barnes
Branislav Konrád
Carolyn Bertozziová
Charles Dance
Charlie George
Chris Pronger
Claude Simon
Crystal Waters
Daniel Mihálik
Danuta Stenková
David Lee Roth
Dionizije Njaradi
Franco Malerba
František Borgia Kéri
František Lydie Gahura
František Mojto
Fridtjof Nansen
Gabriella Cilmiová
Gerhard Ertl
Giuseppe Verdi
Han van Meegeren
Harold Pinter
Hazal Kaya
Helen Hayesová
Henry Cavendish
Imrich Winter
Izabela II. (Španielsko)
Ján Kováč (divadelný ochotník)
Ján Miloň
Ján Molnár (1757)
Július Fuják
Jacob Arminius
James Clavell
Jaroslav Ušiak
Jean-Baptiste Grange
Jean Vanier
Jigal Alon
Jošinobu Tokugawa
John Dyer Baizley
John Grunsfeld
Jozef Aponi
Jozef Voskár (zoológ)
Karel Čajánek
Karel Čurda
Katarína Berešová
KJ Sawka
Lea Grečková
Leo Moracchioli
Louis Cyr
Matúš Kira
Matthias Settele
Mercè Rodoreda
Michael Francis Kolarcik
Michael Giacchino
Michal Mertiňák
Midge Ure
Milan Cerovský
Mouhamadou Seye
Nicolás Massú
Ondrej Moriš
Ottokár Prohászka
Paul Kruger
Pavol Hronec
Peter Markovič
Pierre Rolland
Radu Vasile
Rex Walheim
Rostislav Olesz
Sandra Záhlavová
Selim I.
Shane Doan
Tereza Smitková
Tibor Mičinec
Tomáš Pöpperle
Tony Adams
Vašo Patejdl
Yves Chauvin
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
