Anthony Ashley Cooper, gróf Shaftesbury - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Anthony Ashley Cooper, gróf Shaftesbury
 ...
Anthony Ashley Cooper, gróf Shaftesbury
Anthony Ashley Cooper, gróf Shaftesbury
Narodenie26. február 1671
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie4. február 1713 (41 rokov)
Neapol, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anthony Ashley Cooper, gróf Shaftesbury

Anthony Ashley Cooper, gróf Shaftesbury (* 26. február 1671, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 4. február 1713, Neapol, Taliansko) bol anglický filozof zameriavajúci sa najmä na filozofiu morálky.

Mnoho prevzal od svojho učiteľa J. Locka (napríklad, že poznanie sa musí obmedziť na skúsenosť); predsa však je presvedčený, že Lockova kritika vrodených ideí nie je celkom správna. V mravnom živote musíme uznať prirodzený inštinkt, ktorý v nás vyvoláva priamo city majúce mravný význam. Vo svojom rozbore citov Shftesbury rozoznáva jednak city egoistické, jednak city, ktoré priamo vedú k chápaniu blaha druhých a celého ľudského rodu. V tejto súvislosti polemizuje s Hobbesom, ktorý tieto altruistické city redukoval na egoistické. Vedľa tychto citov Shaftesbury rozoznáva city reflexné, ktoré predpokladajú rozum a myslenie. Mravné city sú výrazom prirodzenosti, tzv. morálneho zmyslu (moral sense). Najvyšším dobrom je harmónia, a to nielen všetkých citov a pudov egoistických a altruistických, ale aj etických a estetických. Táto harmónia tvorí najvyššiu blaženosť ľudskú, ktorá je cieľom všetkého snaženia človeka.

Morálka je podľa Shaftesburyho nezávislá od náboženstva.

Pod vplyvom G. Bruna Shaftesbury prenáša harmóniu na celý svet a vidí v ňom oživený celok tvorený vnútornou silou a vnútornou účelnosťou, ktoré doň vložil Boh. Tým sa značne odlíšil od názoru Descartovho a Newtonovho, ktorí videli vo svete len mechanizmus, a spolu s vitalizmom, ktorý vznikal vo vede, prispel k neskorším romantickým názorom na svet. Tento panteizmus ho vzdialil od cirkevného náboženstva, a tak zdieľa spolu s osvietenstvom názory o náboženskej slobode a tolerancii. Nedokáže pochopiť, prečo kacír a neverec, keď už predsa sú, a to najviac, potrestaní tým, že sú zavrhnutí Bohom, majú byť ešte trestaní. Poriadok a harmónia, pravda, vzbudzujú v Shaftesburym cit náboženský a takisto aj vnútorná harmónia mravná vnuká mu myšlienku Boha.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.






Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk