Anna Stuartová
Kráľovná Veľkej Británie a Írska; predtým Kráľovná Anglicka a Škótska
Panovanie
Dynastia	Stuartovci
Panovanie	8. marec 1702 – 1. august 1714
Predchodca	Viliam III. Oranžský
Nástupca	Juraj I.
Biografické údaje
Narodenie	6. február 1665 Londýn, Anglicko
Úmrtie	1. august 1714 (49 rokov) Londýn, Anglicko
Pochovanie	Westminster Abbey, Londýn
Rodina
Manžel	Juraj Dánsky
Potomstvo	Viliam
Otec	Jakub II.
Matka	Anna Hydeová
Odkazy
	Anna Stuartová (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Anna Stuartová (*6. február 1665, Londýn, Anglicko – † 1. august 1714, Londýn) bola kráľovná Anglicka, Škótska a Írska od 8. marca 1702.

Životopis

Narodila sa ako štvrté dieťa Jakuba, vojvodu z Yorku a jeho prvej manželky Lady Anny Hyde.^[1] Jakub a Anna mali osem detí, ale len Anna a jej staršia sestra Mária sa dožili dospelosti.^[2] Ako dieťa mala problémy s okom a na liečenie bola poslaná do Francúzska. Žila u starej matky Henrietty Márie Bourbonskej na zámku v Colombes^[3] do jej smrti v roku 1669, potom u svojej tety, Henrietty Anny, vojvodkyne orléanskej. Po tetinej smrti v roku 1670 sa vrátila do Anglicka a v roku 1671 jej zomrela matka.^[4] So sestrou Máriou žili na vlastnom dvore v Richmonde.^[5] Na príkaz Karola II. boli vychovávané ako protestantky.^[6] Boli zverené do starostlivosti plukovníka Edwarda Villiersa a Lady Frances Villiers,^[7] a ich vzdelanie bolo v duchu anglikánskej cirkvi.^[8] Anniným učiteľom bol Henry Compton, londýnsky biskup.^[9] Okolo roku 1671 sa zoznámila so Sarah Jenningsovou, ktorá sa stala jej blízkou priateľkou a poradkyňou. Sarah sa neskôr vydala za Johna Churchila, ktorý sa stal Anniným najdôležitejším generálom.

V roku 1673 vošla v známosť konverzia jej otca Jakuba ku katolíctvu. Navyše sa ešte toho roku oženil s katolíčkou Mariou Beatrice d'Este, čo vyvolalo v protestantskom Anglicku veľké obavy, lebo Karol II. nemal legitímne deti a Jakub a jeho deti tak boli následníkmi trónu. 28. júla 1683 sa vydala za protestantského dánskeho princa Juraja, syna Frederika III.^[10] V roku 1685 jej otec po bratovej smrti nastúpil na trón ako Jakub II., pokúsil sa vládnuť absolutisticky a Anglicko rekatolizovať^[11], čo vyvolávalo odpor. Situácia sa vyostrila v roku 1688, kedy sa mu v druhom manželstve s katolíčkou Máriou Beatrix d´Este z Modeny narodil syn Jakub František, následník trónu.

V roku 1688 bol zosadený (Glorious Revolution) a Annina sestra a švagor sa stali spojenými panovníkmi ako Mária II. a Viliam III., jediný prípad v britskej histórii. Po smrti Márie II. v roku 1694 Viliam pokračoval ako vládca do svojej smrti v roku 1702. 1. mája 1707 bolo Zákonmi o Únii 1707 spojené Anglicko a Škótsko ako jednotné Kráľovstvo Veľkej Británie. Anna sa stala jeho prvou zvrchovanou vládkyňou, zatiaľ čo ešte nosila oddelenú korunu kráľovnej Írska. Anna vládla dvanásť rokov až do svojej smrti v auguste 1714. Annin život bol poznačený mnohými krízami. Zomrela bezdetná a bola posledným vládcom z dynastie Stuartovcov. Nástupcom trónu sa stal jej druhý bratranec Juraj I. z dynastie Hannoverovcov, ktorý bol potomok Stuartovcov cez matkinu starú matku, Alžbetu, dcéru Jakuba I.

Referencie

1. ↑ Curtis, pp. 12–17; Gregg, p. 4
2. ↑ Green, p. 17; Gregg, p. 6; Waller, pp. 293–295
3. ↑ Curtis, pp. 19–21; Green, p. 20; Gregg, p. 6
4. ↑ Curtis, pp. 21–23; Gregg, p. 8; Somerset, pp. 11–13; Waller, p. 295
5. ↑ Gregg, p. 5
6. ↑ Curtis, pp. 23–24; Gregg, p. 13; Somerset, p. 20
7. ↑ Green, p. 21; Gregg, p. 5
8. ↑ Curtis, p. 28; Gregg, p. 13; Waller, p. 296
9. ↑ Somerset, p. 20
10. ↑ Gregg, pp. 33–34; Somerset, p. 43
11. ↑ Somerset, pp. 61, 64

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Stuartová

Tento článok týkajúci sa panovníka alebo panovníčky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.