Anna Bubeníková
Bývalá predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku SR
Narodenie	1963 (59 alebo 60 rokov) Topoľčany, Česko-Slovensko
Známy vďaka	Kauza Gorila
Alma mater	Vysoká škola ekonomická v Bratislave[1]
Politický portál  Biografický portál

Ing. Anna Bubeníková (* 1963, Topoľčany)^[1][2][3] je bývalá predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky^[4] (FNM), nominovaná SDKÚ-DS^[5] a bývalá členka dozornej rady Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy^[6] a iných podnikov s účasťou štátu. Z funkcií v štátnych firmách bola odvolaná po prerokovaní jej prepojenia na kauzu Gorila slovenskou vládou v januári 2012.^[5] Podľa údajného spisu Gorilu dostala od Penty asi 200 miliónov korún (6,6 milióna eur).^[7] Jej meno sa v spise Gorile spomína 221-krát. Minimálne od roku 2017 je spoluvlastníčkou súkromnej developerskej skupiny Corwin.^[8][9]

Kariéra

Pôsobila ako odborná asistentka na Katedre hospodárskej politiky vtedajšej Vysokej školy ekonomickej v Bratislave v rokoch 1985 až 1992.^[1] V rokoch 1992 až 1994 pracovala ako pedagogický pracovník Obchodnej akadémie Bratislava.^[1] V roku 1994 nastúpila na miesto odbornej referentky sekcie výkonu práv akcionára vo Fonde národného majetku SR. V rokoch 1998 až 2006 pracovala ako riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára a členka výkonného výboru.

V období vlády Roberta Fica bola v NR SR na návrh poslancov za SDKÚ-DS zvolená za predsedníčku dozornej rady FNM.^[2] V roku 2010 ju vláda menovala do funkcie predsedníčky výkonného výboru fondu.^[1] Počas svojho kariéry pôsobia vo viacerých dozorných radách vrátane týchto spoločností: Burza cenných papierov v Bratislave, VÚB, a. s., VSŽ, a. s., Slovenské elektrárne, a. s. a iných.^[1] V dozornej rade VSŽ bola podľa Jaroslava Haščáka spolu s ním asi rok, taktiež v dozornej rade firmy PPC vlastnenou vtedy už skupinou PENTA, stretli sa aj na pôde Fondu.^[10]

Kauza Gorila

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Gorila

Do kauzy Gorila bola údajne zapojená ako členka a neskôr predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku. Podľa informácií v údajnom spise, mali ísť Bubeníkovej provízie cez firmu Element a jej manžela.^[5] Podľa knihy Gorila od investigatívneho novinára Toma Nicholsona jej mala Penta vyplatiť 200 miliónov korún. Na návrh ministra Juraja Miškova ju vláda 11. januára 2012 odvolala z funkcie s účinnosťou od 18. januára 2012 kedy mal byť určený jej nástupca. Prezident Gašparovič odmietol vymenovať nové vedenie s odôvodnením, že do predčasných volieb môže FNM fungovať aj bez jej nástupcu.^[11]

Z členstva v dozornej rade Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy rezignovala 13. januára 2012.^[6]

Od júla 2011 bola členkou Rady expertov pri Gréckom rozvojovom fonde, v ktorom mala radiť Grékom pri privatizácii. Aj z tejto funkcie odstúpila v roku 2012. Potom už Bubeníková s médiami nekomunikovala a nemá žiadnu verejnú funkciu.^[12]

Bubeníková sa pohybuje v pozadí developerskej skupiny Corwin, ktorá sa výrazne etablovala na bratislavskom realitnom trhu aj za hranicami. Spoločnosť vznikla podľa obchodného registra v apríli 2010, keď najprv niesla názov Canard Group a neskôr Corwin Capital.^[13] Bubeníková je vlastníčkou Realitného investičného družstva, ktoré vlastní 10 % v developerských projektoch Corwinu. Corwin už v roku 2017 vo výročnej správe uviedol, že popri cyperskej schránke Corwin Group Limited drží 10 % jeho hodnoty firma RID Slovakia. V tom čase ale nebolo jasné, že RID je Bubeníkovej Realitné investičné družstvo, ktoré v roku 2017 vzniklo.^[14] Aktíva spoločností, v ktorých má družstvo podiel, v roku 2021 prekračujú hodnotu 50 miliónov eur. Najväčší projekt sa volá Guthaus a jeho aktíva predstavujú výšku 35 miliónov eur.^[8]

Referencie