Angola - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Angola
Angolská republika
Vlajka Angoly Znak Angoly
Vlajka Znak
Národné motto:
Virtus Unita Fortior
(V jednote je sila)
Štátna hymna:
Angola Avante!
(Vpred Angola!)
Angola (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý República de Angola
 • krátky Angola
Hlavné mesto Luanda
8°50′ j.š. 13°20′ v.d.
Najväčšie mesto Luanda
Úradné jazyky portugalčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
João Lourenço
Bornito de Sousa
Vznik 11. november 1975
Susedia Kongo (býv. Zair), Zambia, Namíbia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 246 700 km² (22.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (1970)

 • hustota (júl 2005)
 
15 941 000 (61.)
5 646 166

12,8/km² (169.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
43 362 mil. $ (81.)
2 813 $ (124.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,445 (160.) – nízky
Mena kwanza (AOA)
Časové pásmo
 • Letný čas
WAT (UTC+1)
bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód AGO / AO
Medzinárodná poznávacia značka ANG
Internetová doména .ao
Smerové telefónne číslo +244

Súradnice: 12°21′J 17°21′V / 12,35°J 17,35°V / -12.35; 17.35

Angola, dlhý tvar: Angolská republika (port. República de Angola), je štát v južnej Afrike s 1600 km dlhým pobrežím Atlantiku. Na severe hraničí s Kongom (201 km s dištriktom Cabinda, ktorý je oddelený od zvyšku Angoly územím DR Kongo) a DR Kongo (2511 km), na východe so Zambiou (1110 km) a na juhu s Namíbiou (1376 km).

Dejiny

Keď v roku 1483 portugalský moreplavec Diogo Cão pristál v ústí rieky Kongo a založil tam São Salvador (M'banza-Kongo), vládol na území dnešnej Angoly v Kráľovstve Kongo kráľ Nzinga a Nkuwu. Vyslal posla do Lisabonu a nadviazal s Portugalskom rovnoprávne vzťahy. Nkuwa sa nechal pokrstiť a aj jeho následníci spolupracovali s Portugalskom, ktoré sa zatiaľ obmedzovalo na osídľovanie pobrežia. Situácia sa zmenila, keď po založení Luandy v roku 1576 začali Portugalci dobývať vnútrozemie.

Najdôležitejším výsledkom tejto politiky bol rozsiahly vývoz otrokov do Brazílie, ktorá bola portugalskou provinciou. Nič na tom nezmenilo ani vylodenie holandského expedičného zboru v roku 1641; po siedmich rokoch, v roku 1648 Holanďanov z Angoly zase vyhnali. V roku 1651 bolo v konflikte o Luandu porazené Kráľovstvo Kongo a kráľ musel uznať portugalskú nadvládu. Konžská ríša sa rozpadla a krajina naďalej zostala zásobárňou otrokov pre Brazíliu. Aj keď bol vývoz otrokov v roku 1836 oficiálne zakázaný, trvalo až do roku 1869, než sa toto rozhodnutie definitívne presadilo. Miesto toho boli v Angole zavedené nútené práce, ktoré boli zrušené až v roku 1910. Na berlínskej konferencii o Kongu v roku 1885 potvrdili európske mocnosti nárok Portugalska na Angolu a určili dnešnú štátnu hranicu.

Až začiatkom 20. storočia Portugalsko sprístupnilo Angolu a začalo podporovať prisťahovalectvo z materskej krajiny. V roku 1951 získala Angola štatút zámorskej provincie, ktorej bola 1. januára 1964 priznaná obmedzená autonómia.

Povstanie proti Portugalsku

V roku 1961 vypuklo v Angole povstanie proti portugalskej koloniálnej nadvláde, ktoré sa rozrástlo do dlhotrvajúcej vojny. Oslobodzovacie organizácie, v roku 1954 založená FNLA (Frente de Libertaçao Nacional de Angola), Národná fronta oslobodenia Angoly, v roku 1956 založené hnutie MPLA (Movimento Popular de Libertacao de Angola - Partido de Trabalho) a v roku 1966 založená UNITA (Uniao Nacional para Independencia Total de Angola), Národny zväz pre úplnú nezávislosť Angoly, pôsobili v krajinách susediacich s Angolou a donútili Portugalcov, aby do roku 1973 poslali do Angoly 55 000 vojakov. Po revolúcii v Portugalsku nová hlava štátu generál António de Spínola uznal 11. júna 1974 právo zámorských portugalských území na samostatnosť. Oslobodzovacie organizácie pozastavili boje a 15. januára 1975 sa uzniesli podľa alvorskej dohody na vytvorení spoločnej dočasnej vlády, ktorej prezidentom sa stal Agostinho Neto.

Nezávislosť Angoly

Aj napriek dohode vypukla v Angole občianska vojna, v ktorej MPLA pod vedením Agostinha Neta podporovali ZSSR a Kuba, FNLA pod vedením Holdena Roberta Zair a UNITA v čele s Jonasom Savimbim Južná Afrika. MPLA vyhlásilo 11. novembra 1975 ľudovú republiku, FNLA a UNITA Angolskú demokratickú ľudovú republiku.

Do februára 1976 sa podarilo vláde MPLA za pomoci kubánskych expedičných zborov získať kontrolu nad veľkou častou krajiny. Zatiaľ čo sa so Zairom v roku 1978 podarilo uzavrieť prímerie, UNITA, podporovaná Južnou Afrikou, predstavovala na juhovýchode krajiny naďalej ohrozenie vlády MPLA. Výdaje na občiansku vojnu pohlcovali takmer 50% celého národného dôchodku, takže vláda v Luande sa začala usilovať o dialóg aj s Južnou Afrikou. Keď sa v druhej vojne súperiace strany úplne vyčerpali, sadli si za rokovací stôl. V dohode, v ktorej mali úlohu sprostredkovateľa USA, Kuba prisľúbila, že stiahne svoje vojská a Južná Afrika na druhej strane zaručila nezávislosť Namíbie.

Po občianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila 23. júna 1989 do platnosti zmluva o prímerí. Kubánci sa stiahli (posledný kubánsky vojak opustil Angolu v máji 1991) a Namíbia sa stala nezávislým štátom. Väčšina z viac než 10 miliónov Angolčanov patrí k 100 rozličným bantuským kmeňom, z pôvodných 500 000 Portugalcov žijúcich v Angole už takmer všetci opustili krajinu. V máji 1991 podpísali mierovú zmluvu vládnúca strana MPLA a organizácia UNITA. Uzavretie zmluvy dovolilo upustiť od marxistickej orientácie vlády MPLA v čele s J. E. dos Santosom a zaviesť pluralitný politický systém. Organizácia UNITA požiadala vo februári 1992 o uznanie ako politická strana. Vláda ju uznala ako hlavnú opozičnú politickú stranu v marci 1998. 20. novembra 1994 v Lusake podpísali mierovú zmluvu o ukončení občianskej vojny v Angole. V septembri 1992 sa konali prvé slobodné prezidentské a parlamentné voľby. Zvíťazil prezident José Eduardo dos Santos a jeho vládna strana MPLA.

Politika

Momentálne je politická moc sústredená v rukách prezidenta. Výkonná moc sa skladá z prezidenta, predsedu vlády a zboru ministrov. Zbor ministrov sa pravidelne schádza, aby riešil politické záležitosti. Guvernéri 18 provincií sú menovaní prezidentom. Ústava z roku 1992 určuje právomoci vlády a práva a povinnosti občanov. Právny systém je postavený na portugalskom. Súdy pôsobia iba vo 12 zo 140 obvodov. Najvyšší súd pôsobí ako odvolací orgán. Ústavný súd nikdy nebol ustanovený.

Prezident oznámil, že vláda má záujem vypísať v roku 2006 voľby, neskôr však boli voľby opäť odložené. Prvé voľby v Angole sa konali roku 1992. Druhé nezávislé voľby sa konali v septembri 2008, ich výhercom sa opäť stala vládnuca MPLA a porazená UNITA výsledky volieb akceptovala.

Administratívne rozdelenie

Administratívne rozdelenie

18 provincií (provincia, mn. č. provincias):

Prírodné podmienky

Mapa Angoly

Väčšina území Angoly je pokrytá rozsiahlou vnútrozemskou plošinou o výške 1500 m n. m. Len uprostred zeme sa zdvíha najvyššia plošina Bié s masívom Morro Môco (2620 m n. m.). Smerom k pobrežiu klesá táto plošina do úzkeho pásu nížin. Na severozápade zeme zasahuje rozsiahlejšia nížina cez ústie rieky Kongo až k prístavu Cabinda.

Podnebie na juhu Angoly a pozdĺž pobreží je suché a tropické. Od decembra do apríla na severe panuje obdobie dažďov. Pomery: Angolský štát je veľmi úzka pobrežná nížina, ktorá prechádza v náhorné plošiny.
Podnebie Angoly je tropické. Klímu pobrežných oblastí ochladzuje studený Benguelský prúd.

Ekonomika

Angola má kvôli štvrť storočia trvajúcim bojom rozvrátenú ekonomiku. Má bohaté prírodné zdroje, medzi ktoré patrí zlato, diamanty, úrodná pôda a lesy, vody bohaté na ryby a veľké zásoby ropy, ale kvôli dlhotrvajúcej vojne ich využíva iba minimálne. Angola môže patriť medzi najbohatšie krajiny Afriky. 85 % obyvateľov sa živí z vlastnej poľnohospodárskej činnosti. Takmer jediným zdrojom príjmu zostala rastúca ťažba ropy.

Obyvateľstvo

Angola má tri hlavné etnické skupiny: Ovimbundu, Kimbundu a Bakongo, ktoré hovoria rôznymi bantuskými jazykmi, najmä Umbundu, Kimbundu a Kikongo. Portugalci tvoria najväčšie skupiny neangolského obyvateľstva. Portugalčina je tiež najdôležitejším a oficiálnym jazykom. Na juhovýchode sa tiež vyskytujú kmene Krovákov. Angola má cca 10 276 000 obyvateľov, z toho 71% ich žije na vidieku a ostatných 29% v mestách. Dĺžka života je u mužov priemerne 43 rokov, u žien 47. Teda asi o 25 rokov menej ako na Slovensku. Medzi najväčšie skupiny patrí 39 % Ovimbundov a 25 % Kimbundov. Cca z polovice prevláda tradičná viera, ďalej potom rímsko-katolíci a protestanti.

Percentuálne zastúpenie jednotlivých národností

  • Ovimbundovia 37 %
  • Mbundovia 22 %
  • Kongovia 13 %
  • Luimbe-Ngangulelovia 5 %
  • Nyaneka-Humbovia 5 %
  • Mesticovia 2 %
  • ostatní 16 %

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angola
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Angola


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Angola

30. jún
30. marec
31. august
31. júl
31. máj
31. marec
4. apríl
4. február
4. júl
4. jún
4. január
4. marec
5. február
5. jún
5. január
5. máj
50. roky 20. storočia
6. apríl
6. august
6. február
6. január
60. roky 20. storočia
7. september
70. roky 20. storočia
8. apríl
8. december
8. január
8. máj
9. apríl
9. august
9. jún
9. január
9. máj
9. marec
9. september
Ahmed Ben Bella
Alžírsko
Alžbeta II.
Alexander Nejedlý
Alexej Archipovič Leonov
Amanda Tappingová
André Lwoff
Andrea Ghezová
Andrew Roachford
Angola
Anna K
Antikoncepcia
Apoštolský administrátor
Björk
Bjørn Lomborg
Boris Kollár
Brooke Shields
Charles de Gaulle
Charlie Sheen
Claude Lemieux
Désirée Nosbuschová
Dave Lombardo
David Eben
David Robinson
Desaťročie
Detský fond OSN
Diane Lanová
Dmitrij Anatolievič Medvedev
Dominik Hašek
Doprava
Dr. Dre
Dragan Stojković
Druhý vatikánsky koncil
Dunaj
E-Type
Eduard Hartmann (1965)
Ed Belfour
Elías Antonio Saca
Emilio Sánchez
Eoin Colfer
Esa Tikkanen
Eurotelevízia
Fatah
Fej Ťün-lung
Filip Topol
FK Dukla Banská Bystrica
František Tomášek (kardinál)
Futbal
Gambia (štát)
Gheorghe Hagi
Guy Forget
Habart Wittlinger
Haddaway
Hans-Dieter Flick
Helena Suková
Hypertext
Iveta Malachovská
Ján Smolko
Jásir Arafat
Jacques Lucien Monod
Jang Li-wej
Jan Antonín Duchoslav
Jan Svěrák
Jean-Philippe Fleurian
Jerguš Bača
Jiří X. Doležal
Joanne Rowlingová
Jon Cryer
José Luis Chilavert
Josef Beran (kardinál)
Jozef Pročko
Julian Schwinger
Jurij Valentinovič Lončakov
Karel Nováček
Khaled Hosseini
Komárno (okres)
Kristína Španielska
Krist Novoselic
Kultúra (spoločenské vedy)
Louis Armstrong
Marcela Molnárová
Marec
Marián Vajda
Mario Lemieux
Marlee Matlinová
Martin Dejdar
Martin Lawrence
Matthew Weiner
Merkúr
Michael Bay
Michael E. Brown
Michail Alexandrovič Šolochov
Milan Ohnisko
Miroslav Michalek
Moby
Nirvana
Oľga Belešová
Oasis (skupina)
Paolo Canè
Pascal Obispo
Pat Cash
Paul Arthurs
Peter Lundgren
Peter Zezel
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Muk
Petr Rychlý
Pieter Aldrich
Podunajská nížina
Portugalsko
Pražská arcidiecéza
Praha
Raí
Raketa
Rebel MC
Rhoda Griffisová
Richard Feynman
Robert Burns Woodward
Robert Downey Jr.
Rob Thomas (spisovateľ)
Roman Kreuziger (1965)
Roman Luknár
Sóiči Noguči
Sarah Jessica Parkerová
Scottie Pippen
Shania Twain
Shannon Walkerová
Slash (hudobník)
Slovensko
Sophie, grófka z Wessexu
Spartakiáda
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Stéphane Peterhansel
Steven Adler
Steve Yzerman
Storočie
Szczepan Sadurski
Tomáš Skuhravý
Tom Barrasso
Uwe Krupp
Večerníček
Vietnamská demokratická republika
Vietnamská vojna
Vinnie Jones
Voschod 2
Západoslovenský kraj
Zak Starkey
Zimbabwe
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk