A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Angina pectoris (iné názvy pozri nižšie) je zvieravá, tlaková alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou (v oblasti srdca) v dôsledku nedostatočného zásobenia srdcového svalu krvou a kyslíkom (teda v dôsledku ischémie srdcového svalu). Bolesť môže vystreľovať aj do ľavej ruky, do chrbta, krku, čeľuste či do žalúdka. Angina pectoris sa spravidla objavuje napr. pri fyzickej námahe, strese, vystavení sa chladu alebo aj po požití nevhodnej potravy. Je dôsledkom zúženia koronárnej tepny, najčastejšie zapríčinenom aterosklerózou, niekedy aj z iných príčin, napr. následkom spasmu (stiahnutia) koronárnej tepny.
Encyklopédia medicíny definuje anginu pectoris nasledovne: „forma ischemickej choroby srdca, ktorú charakterizujú: 1. záchvaty stenokardií; 2. typické vyžarovanie bolestí; 3. priaznivý účinok upokojenia, prerušenia námahy a podanie nitroglycerínu. Stenokardie sú krátkotrvajúce, zvieravé, retrosternálne bolesti, ktoré môžu vznikať v dôsledku ischémie myokardu pri námahe...alebo pri inej činnosti zvyšujúcej nároky myokardu na kyslík.“[1].
Poznámka: v bežnej lekárskej terminológii sa angina pectoris používa s termínom stenokardie. Táto bolesť môže pretrvávať aj hodiny, napríklad pri infarkte myokardu, slovníková definícia sa teda nezhoduje s praktickým významom slova.
Názvy
Hlavné názvy sú: angina pectoris[2][3][4], hrudníková angína[2], srdcová angína[3], nevhodne resp. staršie: angína pectoris/angína pektoris[5][6], a stenokardia[7]. Zriedkavé názvy (vzťahujúce sa najmä na stabilnú anginu pectoris) sú: Elsnerova astma, Elsnerova choroba, Heberdenov syndróm, Heberdenova choroba, Masterova choroba, Rougnonova choroba, Rougnonova de Magny choroba, Rougnonova-Heberdenova choroba.[8][9][10]
Klasifikácia[11]11">upraviť | upraviť zdroj
Podľa príčiny a charakteru sa rozlišuje:
- stabilná angína pectoris je charakteristická pre chronickú Ischemickú chorobu srdca. Pri nej sa charakter záchvatov bolestí (intenzita, trvanie) podstatne nemení a bolesti väčšinou ustúpia po niekoľkých minútach oddychu alebo po užítí nitroglycerínu – lieku, ktorý zlepšuje prietok cez koronárne artérie a znižuje nároky srdca na dodávku kyslíka.
- nestabilná angína pectoris je jedna z akútnych foriem Ischemickej choroby srdca. Patrí medzi tzv. akútne koronárne syndrómy, stavy s náhlym zhoršením prietoku krvi koronárnymi tepnami. Bolesti sa pri nej objavujú častejšie, pri minimálnej námahe alebo aj v pokoji, sú intenzívnejšie a neustupujú tak rýchlo, ako obvykle, prípadne pretrvávajú napriek liečbe nitroglycerínom. Tento stav nie je možné jednoznačne odlišiť od akútneho infarktu myokardu a je nevyhnutné neodkladné vyšetrenie pacienta lekárom alebo zdravotníckou záchrannou službou.
- Atypická (variantná) angína pectoris je stav, keď sa bolesť neobjaví pri námahe, ale v stave pokoja. Príčinou býva spazmus (prudké mimovoľné stiahnutie) hladkých svalov cievnej steny koronárnej tepny, ktorý vedie k jej zúženiu. Príčinou tohto spazmu často býva ateroskleróza, no atypická angína pectoris sa môže objaviť aj u ľudí, ktorí aterosklerózu nemajú. Príčina tohto javu nie je známa.
Klasifikácia závažnosti anginy pectoris (AP) podľa Kanadskej kardiovaskulárnej spoločnosti (CCS)
- Trieda I: bežná aktivita nevyvolá AP, AP iba pri silnej alebo rýchlej alebo dlhšej telesnej záťaži.
- Trieda II: mierne obmedzenie bežnej aktivity, AP pri chôdzi alebo pri rýchlom stúpaní po schodoch, pri chôdzi do kopca, pri záťaži, po jedle, v chladnom počasí, v emočnom strese, alebo len počas prvých niekoľko hodín ráno po prebudení.
- Trieda III: významné obmedzenie bežnej fyzickej aktivity, AP pri chôdzi po rovine v dĺžke niekoľko sto metrov a/alebo pri chôdzi hore schodmi o jedno poschodie normálnym tempom
- Trieda IV: neschopnosť vykonávať akúkoľvek telesnú činnosť bez AP, alebo AP v pokoji
Diagnostika a diferenciálna diagnostika[12][13]upraviť | upraviť zdroj
Anginu pectoris niekedy nie je jednoduché odlíšiť od podobných príznakov iných ochorení. Bolesti na hrudníku môžu mať desiatky rôznych príčin, napríklad bolestí pohybového aparátu, hrudnej steny, pohrudnice, osrdcovníka, pálenia žáhy. Podobné bolesti môžu sprevádzať urgentné stavy, napr. akútnu pľúcnu embóliu alebo disekciu hrudnej aorty. Odlíšenie príčiny podľa charakteru bolestí nie je spoľahlivé, pre anginu pectoris je však charakteristická náväznosť na fyzickú námahu alebo iný stres a ústup po upokojení. Hrudná stena nebýva bolestivá pri dotyku a pohyboch. Bolesti pri angine pectoris nikdy netrvajú len niekoľko sekúnd, na druhej strane angina pectoris, trvajúca dlhé hodiny alebo dokonca dni bez toho, aby vznikol infarkt myokardu, je neobvyklá.
Neodkladné rozlíšenie príčiny bolestí na hrudníku je jeden z najčastejšie riešených diagnostických problémov na pracoviskách lekárskej pohotovostnej služby a urgentného príjmu.Základnými vyšetreniami sú elektrokardiografické, prípadne vyšetrenie hladiny troponínu, ktoré umožnia diagnostikovať prípadný infarkt myokardu, ischemickú chorobu srdca, niekedy aj pľúcne ochorenie. Kompletná diferenciálna diagnostika bolestí na hrudníku môže byť zložitá.
Niektoré ochorenia, ktoré spôsobujú, alebo môžu spôsobiť bolesti na prsiach:
- ischémia myokardu
- aneuryzma brušnej aorty
- disekcia aorty
- pľúcna embólia
- biliárna kolika („žlčníkový záchvat“) alebo zápal žlčníka
- peptický vred žalúdka alebo dvanástorníka, zápal žalúdka
- gastroesofageálny reflux (refluxná choroba)
- hiátová hernia
- panická porucha
- perikarditída (zápal osrdcovníka)
- pneumothorax
- ochorenia chrbtice
- Tietzov syndróm
- herpes zoster
- pažerákový spasmus
- pleuritída (zápal pohrudnice) samostatne alebo v spojení so zápalom pľúc
- nádory v oblasti hrudníka
Liečbaupraviť | upraviť zdroj
Prvou pomocou pri záchvate anginy pectoris je prerušenie fyzickej námahy, upokojenie pacienta a podanie nitroglycerínu alebo izosorbid dinitrátu pod jazyk alebo vo forme spreju. Pri pretrvávajúcej angine pectoris alebo pri ďalších príznakoch, ako je dýchavica, potenie, poruchy vedomia treba postupovať ako pri akútnom Infarkte myokardu (volať záchrannú službu, podať polovicu tabletky Acylpyrinu atď.)
Trvalou liečbou anginy pectoris je liečba ochorenia, ktoré záchvaty anginy pectoris spôsobuje, spravidla ischemickej choroby srdca.
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ angina. In: KADLEC, Oskár, ed. Encyklopédia medicíny. Bratislava : Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1.
- ↑ a b MKCH 10 online. data.nczisk.sk, cit. 2018-02-02. Dostupné online. S. 325
- ↑ a b angina pectoris. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 251.
- ↑ BENDER, Jeffrey E. et al.. Oxford American Handbook of Cardiology. New York : Oxford University Press Inc., 2011. S. 86-87.
- ↑ angína. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka I a – k. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 33.
- ↑ HORECKÝ, Ján. Angína, ale angína pectoris. Slovenská reč (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1960, roč. 25, čís. 4-5, s. 320. Dostupné online cit. 2018-02-03. ISSN 1338-4279.
- ↑ Pozri zdroje v článku stenokardia
- ↑ stenokardia; Rougnonova-Heberdenova choroba. In: KADLEC, Oskár, ed. Encyklopédia medicíny. Bratislava : Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1.
- ↑ KONSTANTINIDIS, G.. Elsevier's Dictionary of Medicine and Biology (in English, Greek, German, Italian and Latin). s.l. : Elsevier, 2005. 2590 s. ISBN 978-0-08-046012-3. S. 87.
- ↑ Heberden's disease online. whonamedit.com, cit. 2018-02-03. Dostupné online.
- ↑ FOX, Kim, et al. Súhrn odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti pre manažment stabilnej angíny pektoris. Kardiológia/Cardiology, 2007, roč. 16, čís. 2, s. 72-103. Dostupné online cit. 2018-02-01.
- ↑ HABER, Marc, D.. Angina Pectoris in Emergency Medicine online. Medscape, New York, 18.2.2015, cit. 2018-01-31. Dostupné online.
- ↑ BULÍKOVÁ, Táňa. Bolesť na hrudníku – akútny koronárny syndróm v kazuistikách. Via Practica (Bratislava: Solen), 2009, roč. 6, čís. 6, s. 269–272. Dostupné online cit. 2018-01-31.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Bolesť
Choroby
Dejiny medicíny
Diagnostika
Eponymické termíny v medicíne
Fytoterapia
Fyzioterapia
Genetika
Lekárska štatistika
Lekárska terminológia
Lekárske fakulty
Únava organizmu
Úraz
Štatistika
Švédska masáž
Abstinencia
Algézia
Alternatívna medicína
Ambulancia
Anatómia
Andrológia
Anestéziológia
Angina pectoris
Angiológia
Apyrexia
Atestačný odbor (lekár)
Bezvedomie
Bioštatistika
Biochémia
Biofyzika
Chemoterapia
Chimérizmus
Chirurg
Chirurgia
Cholesterolémia
Choroba
Chronická obličková choroba
Cievna chirurgia
Cievne zásobenie mozgu
Civilizačné ochorenie
Cytológia
Dýchací plyn
Darovanie krvi
Defekt (defektológia)
Dejiny medicíny
Dermatológia
Diagnóza
Diagnostika
Dietológia
Dispenzarizácia
Doktor všeobecného lekárstva
Dorolológia
Dupuytrenova kontraktúra
Echokardiografia
Ekzém
Elektrokardiografia
Embryológia
Empíria
Encyklopédia medicíny
Endokrinológia
Endoskopia
Epidemiológia
Eponymum (medicína)
Epsitaxa
Etiopatogenéza
Farmácia
Farmakológia
Felinoterapia
Formálna patogenéza
Ftizeológia
Funkčná porucha
Fyziatria
Fyziológia
Gastroenterológia
Genetika
Gerontológia
Guľatý chrbát
Gynekológia
Hematológia
Hendikep (medicína)
Histológia
Hojenie rán
Hospic
Hygiena
Hypertýmia
Hypertermia (prehriatie)
Hypotyreóza
Imunológia
Infarkt myokardu
Intenzívna medicína
Interná medicína
Intoxikácia
Kancerológia
Kardiochirurgia
Kardiológia
Kastrácia (zoológia)
Katéter
Kauzálna patogenéza
Kauzálna terapia
Kazuistika (medicína)
Klinická biochémia
Klinika (lekárska fakulta)
Kochleárny implantát
Konizácia
Kontraindikácia
Konziliár
Kozmetika
Kozmická medicína
Krvný obeh
Kumbhaka
Lézia
Laparoskopia
Latinčina
Lege artis
Lekár
Lekáreň
Lekári bez hraníc
Lekárska fakulta
Lekársky test
Letecká medicína
Liečba
Liečebné kúpele
Limbická sústava
Logopatia
Logoterapia
Mäkké podnebie
Magen David Adom
Maladaptácia
Masáž
Mechanoterapia
Medicína
Medicína (rozlišovacia stránka)
Medicínska chémia
Medicina mentis
Medzinárodná klasifikácia chorôb
Meteoropatizmus
Migréna
Mikrobiológia
Mogifónia
Narkolepsia
Narkotikum
Nefrológia
Nemocničná medicína
Nemocnica
Neurochirurgia
Neurológia
Neuroleptikum
Nozológia
Nukleárna medicína
Obložnosť
Obriezka
Ochranný prípravok pred slnečným žiarením
Oftalmológia
Onkológia
Ortodoxný spánok
Ortopédia
Osteopatia
Otorinolaryngológia
Pacient
Pacientúra
Paliatívna medicína
Paradoxný spánok
Patogén
Patológia
Patologická anatómia
Pediatria
Peracidita
Plaketa profesora MUDr. Jana Janského
Pneumológia
Podtlakové uzatváranie rán
Portál:Medicína
Potrat
Pozitrónová emisná tomografia
Pracovné lekárstvo
Praxia
Prevencia (medicína)
Prirodzený potrat
Profylaxia (zdravotníctvo)
Prognóza (medicína)
Prokop Málek
Prvá pomoc
Psychiatria
Pulz
Pulzová oxymetria
Punkcia
Pupočníková krv
Pyrogén
Pyroterapia
Rádiológia
Rádioterapia
Reumatológia
Rinológia
Rinoplastika
Rozum
Súdne lekárstvo
Sivý zákal
Slabinová oblasť
Somatológia
Sonogram
Spánok
Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky
Struma (hrvoľ)
Symptomatológia
Syndróm
Terapeutika (medicína)
Terapia
Toxikológia
Turgor
Ušný implantát
Ultrasonografia (medicína)
Umieranie
Všeobecná chirurgia
Veda
Venerológia
Veterinárna medicína
Vigilancia
Vitium artis
Vred
Vykĺbenie
Závrat
Zdravie
Zdravotnícka pomôcka
Zmyslový orgán
Zubné lekárstvo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk