A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Andrej Sládkovič | |
slovenský básnik, kritik, publicista a prekladateľ | |
Portrét od J. B. Klemensa | |
Rod. meno | Braxatoris |
---|---|
Narodenie | 30. marec 1820 Krupina, Rakúske cisárstvo |
Úmrtie | 20. apríl 1872 (52 rokov) Radvaň nad Hronom, Rakúsko-Uhorsko |
Zamestnanie | evanjelický farár, básnik, prekladateľ a publicista |
Manželka | Antónia Júlia Sekovičová |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Andrej Sládkovič |
Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič; * 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom)[1] bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici aj v Krupine. V Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, ulica a park.
Jeho syn, Martin Miloš Braxatoris tiež evanjelický kňaz, bol známy básnik, redaktor a prekladateľ. Jeho vnukom bol libretista a textár Pavol Braxatoris, spoluzakladateľ slovenskej operety a známy spolutvorca operiet s Gejzom Dusíkom, ako napr. Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a ďalších. Ďalším potomkom bola Alexandra Braxatorisová (slovenská dramaturgička, prekladateľka, libretistka) a Zora Braxatorisová. Manžel dcéry Eleny bol Jozef Jaroslav Hodža
Životopis
Pochádza z rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch 1826 – 1830 v Krupine, v rokoch 1830 – 1831 sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch, v rokoch 1831 – 1832 navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch 1832 – 1840 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1840 – 1842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 1843 – 1844 študoval teológiu na univerzite v Halle.
V rokoch 1839 – 1840 vyučoval v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici, kde spoznal Marínu Pišlovú – o ktorej napísal dielo Marína -,v roku 1838 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 1842 – 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch.
V roku 1847 bol ordinovaný na evanjelického kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani.
Tvorba
Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky.
Bol pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Hegelova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšej básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Marína a lyricko-epická báseň Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela.
Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese. Kvôli jeho láske k Maríne bol roky po jej smrti vyrobený náhrobok, na ktorom sa píše, že zomrela ako Marína Sládkovičová - že sa ich láska na konci naplnila.
Diela
Poézia
- 1842 – l Nitře, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
- 1842 – Potěcha, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
- 1842 – Ctibor, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
- 1842 / 1844 – Sôvety v rodine Dušanovej, veršované rozhovory
- 1846 – Marína, básnická skladba, ktorá je so svojimi 291 strofami najdlhšou ľúbostnou básňou na svete
- 1848 – Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849
- 1848 – Nehaňte ľud môj, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 – Hron, báseň ( vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 – More, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 – Morava, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 – Krajanom, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 – Mládenec, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský).
- 1853 – Detvan, báseň (5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka)
- 1853 – Znovuzrodenec, báseň o Jánovi Amosovi Komenskom (vyšlo v kalendári Živeny)
- 1858 – Milica, báseň vytvorená spojením básní Perla hárema a Oľga (vyšlo v almanachu Concordia)
- 1861 – Svätomartiniáda, poéma k príležitosti memorandového zhromaždenia
- 1863 – Pamiatka pre deň 4. augusta, báseň na počesť založenia Matice slovenskej
- 1863 – Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí
- 1864 – Lipa cyrilo-metodejská, pamiatka slovanských vierozvestcov
- 1866 – Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti, báseň pri príležitosti 300. výročia smrti juhoslovanského národného hrdinu
- 1869 – Duma pohronia
- Ohlasy, báseň; polemika o potrebe a vzniku spisovného jazyka
- Prosba, báseň
- Štiavnica, básnické vyznanie sa zo vzťahu k Banskej Štiavnici
- Duchu Puškinovmu, báseň o Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi
- Veľký pôst, báseň
- Novembrová duma, báseň
- Roky a veky, báseň
- Pieseň o Samsonovi, báseň
- To české tábory, vlastenecká báseň
- Pozdrav, vlastenecká báseň
- Omladinám, vlastenecká báseň
- Čo vy za nič nemáte nás?, vlastenecká báseň
Ľúbostná poézia
- Opustená
- Žaloba
- Vraví oko tvoje
Poézia pre deti a mládež
- Kĺzačka
- Prázdniny a škola
- Obri a zakrpenci
- Malý Kristus
Výbery
- 1918 – Otčiny mojej spevy
- 1927 – Výber z lyriky
- 1934 – Výber z básní Jána Hollého a Andreja Sládkoviča
- 1972 – Poézia
- 1977 – Sládkovič vo výbere Milana Krausa
- 1979 – Marína a Detvan
Súborné diela
- 1871 – Spisy básnické Andreja Sládkoviča, súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ Slovenska
- 1878 – Andreja Sládkoviča Spisy básnické
- 1920 – Spisy básnické Andreja Sládkoviča 1 – 2
- 1939 – Sobrané básne
- 1961 – Dielo 1 – 2
Próza
- Posestrima
Dráma
- Nezaľúbení zaľúbenci
Preklady
- Voltaire – Zaira
- Voltaire – Sokrates
- Voltaire – Smrť Cézara
- Jean Racine – Phaedra (len časť diela)
Kázne
- 1924 – Nevěsta Kristova
Listy
- 1970 – Korešpondencia Andreja Sládkoviča
Kultúrno-historické diela
- 1988 – Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine 6. a 7. júna 1861
Divadelné a rozhlasové dramatizácie (výber)
- 1910 – Marína (SND)
- 1957 – V slovenské doliny so mnou, bratia moji… (Československý.rozhlas)
- 1970 – Vo víchrici žitia (Československý rozhlas)
- 1985 – Detvan (Československý rozhlas)
- 1989 – Každý svojou pošiel (Československý rozhlas)
Hudobné adaptácie
Referencie
- ↑ TASR. Andrej Sládkovič, autor Maríny a Detvana, sa narodil pred 200 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-30. Dostupné online .
Iné projekty
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Andrej Sládkovič
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Andrej Sládkovič
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Sládkovič
Externé odkazy
- Záznam o pokrstení v matrike evanjelického cirkevného zboru v Krupine; matrika neuvádza položku dátum narodenia, len dátum krstu – 1. apríla
- Záznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Radvani; zaujímavosťou je chybne uvedený vek – 25 rokov namiesto 52, hoci je tu zapísaný aj dátum narodenia
- Kompletné dielo Andreja Sládkoviča v Zlatom fonde denníka SME
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudmila Šinalová-Kopecká
Ľudmila Podjavorinská
Ľudo Ondrejov
Ľudo Zúbek
Ľudo Zelienka
Štefánia Pártošová
Štefan Žáry
Štefan Balák
Štefan Kasarda
Želmíra Gašparíková
Alfonz Bednár
Alta Vášová
Andrea Gregušová
Andrej Chudoba
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Plávka
Andrej Sládkovič
Anita Tešovičová
Anton Baláž
Anton Bielek
Anton Emanuel Timko
Anton Habovštiak
Anton Hykisch
Anton Marec
Belo Kapolka
Benjamín Tinák
Blažej Krasnovský
Božena Mačingová
Boris Filan
Ctibor Štítnický
Dana Podracká
Daniel Hevier
Dušan Dušek
Dušan Roll
Dušan Taragel
Elena Čepčeková
Elena Lacková
Emil Svetoň
Erik Groch
Ferdinand Gabaj
Fraňo Kráľ
František Kreutz
František Lipka
Františka Svobodová-Goldmannová
Gabriela Spustová Izakovičová
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hana Ponická
Hana Zelinová
Helena Križanová-Brindzová
Igor Otčenáš
Ivan Čajda
Ivan Hudec
Ján Štrasser
Ján Andel
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Domasta
Ján Juraj Korenko
Ján Kostra
Ján Lenčo
Ján Motulko
Ján Navrátil
Ján Pohronský
Ján Poničan
Ján Poničan (prozaik)
Ján Smrek
Ján Solovič
Ján Stacho
Ján Tužinský
Július Satinský
Jana Šrámková (1942)
Jana Bodnárová
Jarmila Štítnická
Jaroslava Blažková
Jaroslav Kejzlar
Jela Mlčochová
Jozef Žarnay
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Horák
Jozef Mokoš
Jozef Repko
Jozef Tatár
Jozef Telgársky
Jozef Urban (básnik)
Juraj Kuniak
Kamil Peteraj
Katarína Habovštiaková
Katarína Lazarová
Klára Jarunková
Kristína Royová
Krista Bendová
Ladislav Švihran
Mária Ďuríčková
Mária Rázusová-Martáková
Maša Haľamová
Marína Čeretková-Gállová
Marek Vadas
Margita Figuli
Margita Kováčová (spisovateľka)
Marianna Grznárová
Marta Hlušíková
Martin Hranko
Martin Miloš Braxatoris
Martin Vanek
Mieroslav Pinka
Mikuláš Kasarda
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Ferko
Milan Lechan
Milan Rúfus
Miroslav Saniga
Miroslav Válek
Nataša Tanská
Nora Baráthová
Pavel Mučaji
Pavol Dobšinský
Pavol Michal Kuzmány
Peter Ševčovič
Peter Andruška
Peter Glocko
Peter Holka
Peter Kováčik
Peter Prídavok
Peter Sever
Peter Stoličný
Rehor Uram Podtatranský
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Fabry
Rudolf Sloboda
Rudo Moric
Sibyla Mislovičová
Silvester Lavrík
Stanislav Rakús
Toňa Revajová
Tomáš Janovic
Veronika Šikulová
Viera Handzová
Viera Markovičová-Záturecká
Viliam Klimáček
Vincent Šikula
Vladimír Ferko
Vladimír Reisel
Vlado Bednár
Vojtech Kondrót
Vojtech Mihálik
Zdena Orgoníková
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zuzana Csontosová
Zuzana Kuglerová
Zuzana Mojžišová (filmová kritička)
Zuzka Zguriška
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk