A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Amos Oz | |
izraelský spisovateľ, esejista a žurnalista | |
Narodenie | 4. máj 1939 Jeruzalem, Britský mandát v Palestíne |
---|---|
Úmrtie | 28. december 2018 (79 rokov) Tel Aviv, Izrael |
Rodičia | Jehuda Arje Klausner, Fanja Musman |
Manželka | Nily Zuckerman (1960 -) |
Deti | 3 |
Odkazy | |
Commons | Amos Oz |
Amos Oz, pôvodne Amos Klausner, (* 4. máj 1939, Jeruzalem, Britský mandát v Palestíne – † 28. december 2018[1], Tel Aviv, Izrael) bol izraelský spisovateľ, esejista a žurnalista. Bol profesorom literatúry na Ben Gurionovej univerzite v Be'er Ševe.
Životopis
Narodil sa v Jeruzaleme, vyrastal v štvrti Kerem Avraham v dome na Amosovej ulici č. 18. Jeho rodičia, Jehuda Arje Klausner a Fanja Musman, boli sionistickí prisťahovalci z východnej Európy. Ozov otec študoval dejiny a literatúru v litovskom Vilniuse, v Jeruzaleme pracoval ako knihovník a spisovateľ. Jeho starý otec z matkinej strany vlastnil mlyn v Rovne na západnej Ukrajine a v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Haify. Rodina patrila medzi pravicových revizionistických sionistov. Ozov prastrýko Josef Klausner bol pri voľbe prezidenta v roku 1948 protikandidátom Chaima Weizmanna za stranu Cherut. Napriek tomu, že rodina bola náboženstvu odcudzená, navštevoval Oz náboženskú školu Tachkemoni - rodičia ho odmietli dať do socialistickej školy, pretože hlboko nesúhlasili s jej ideológiou. Strednú školu absolvoval v Rechavji.
Keď mal Oz 12 rokov, spáchala jeho matka samovraždu. Táto udalosť ho hlboko poznamenala. Stal sa socialistickým sionistom a v pätnástich rokoch začal žiť v kibuci Chulda. Tam ho adoptovala rodina Chuldajovcov (ich prvorodený syn Ron Chuldaj je dnes primátorom Tel Avivu). V tej dobe si mladý Amos zmenil priezvisko na „Oz“, čo v hebrejčine značí „sila". V kibuci Chulda žil a pracoval až do roku 1986, kedy sa so svojou ženou Nily presťahoval do Aradu kvôli astmatickému ochoreniu ich syna Daniela. Po prvých spisovateľských úspechoch Oz postupne znižoval mieru svojej zainteresovanosti v bežných aktivitách kibucu: umožňovali mu to jeho honoráre, ktorými dostatočne prispieval na chod kibucu.
Na konci 50-tych rokov slúžil Oz v izraelskej armáde v jednotke Nachal, zúčastnil sa potýčiek na izraelsko-sýrskej hranici. Počas Šesťdňovej vojny slúžil v tankovej jednotke na Sinaji, počas Jomkippurskej vojny slúžil na Golanských výšinách.
Po službe v jednotke Nachal študoval filozofiu a hebrejskú literatúru na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. V roku 1965 mu vyšla prvá zbierka poviedok Zeme šakalov (hebr. Arcot ha-tan). Jeho prvý román, Inde (Makom acher), vyšiel v roku 1966. Od tej doby vydával každý rok jednu knihu vo vydavateľstve Strany práce Am Oved („Pracujúci ľud"). Toto vydavateľstvo neskôr opustil a podpísal zmluvu s vydavateľstvom Keter, ktoré mu poskytlo mesačný plat bez stanovenej publikačnej frekvencie.
Napísal 18 kníh a asi 450 článkov a esejí v hebrejčine. Jeho diela boli preložené do asi 30 jazykov. Je nositeľom množstva izraelských a medzinárodných ocenení: v roku 1986 mu bola udelená Bialikova cena, v roku 1997 obdržal z rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca Rad čestnej légie. V roku 1998, pri príležitosti 50. výročia vzniku štátu Izrael, získal najprestížnejšiu štátnu cenu: Cenu Izraela. V roku 2005 mu bola vo Frankfurte nad Mohanom udelená prestížna Goetheho cena za literatúru.
Politické názory
Bol známym obhajcom mierovej koexistencie dvoch susedných štátov - Izraela a Palestíny.
Dielo
V slovenčine a v češtine vyšlo:
- Poznať ženu. Z angličtiny preložil Pavel Vilikovský. Slovenský spisovateľ, 1995. ISBN 80-220-0641-6. Hebrejský originál: La-da'at iša (Keter & Am Oved, 1989).
- Černá skříňka. Z hebrejského originálu Kufsa šchora (Am Oved, 1987) preložila Jiřina Šedinová. Mladá fronta, 1993. ISBN 80-204-0410-4.
- Mír, láska a kompromis. Z hebrejčiny a angličtiny preložili Jiřina Šedinová a Milan Macháček. Mladá fronta, 1997. ISBN 80-204-0585-2. Výber z esejí.
- Fima. Z hebrejského originálu Ha-macav ha-šliši (Keter, 1991) preložila Jiřina Šedinová. Mladá fronta, 1998. ISBN 80-204-0714-6.
- Panter ve sklepě. Z hebrejského originálu Panter ba-martef (Keter, 1995) preložila Jiřina Šedinová. Mladá fronta, 1999. ISBN 80-204-0763-4.
- Až do smrti. Z hebrejského originálu Ad Mavet (Sifrijat poalim, 1971) preložili Mariana Švecová a Lenka Kvasničková. Paseka, 2002. ISBN 80-7185-459-X.
- Můj Michael. Z hebrejského originálu Michael šeli (Am Oved, 1968) preložili Lenka Bukovská a Mariana Fisher. Paseka, 2005. ISBN 80-7185-688-6.
- Jak vyléčit fanatika. Z anglického originálu Help Us to Divorse (Vintage, Londýn 2004) preložil Milan Macháček. Paseka 2006
- Příběh o lásce a tmě (angl. A Tale of Love and Darkness). Z hebrejského originálu Sipur al ahava ve-chošech (Keter 2003) preložil Michael Žantovský. Paseka 2009. ISBN 978-80-7185-998-7, autobiografický román.
Z ďalších diel (v zátvorke doslovné preklady názvov):
- La-ga'at ba-majim, la-ga'at ba-ruach (Dotknúť sa vody, dotknúť sa vetra), 1973
- Har ha-eca ha-ra'a (Hora zlej rady), 1976
- Al tagidi lajla (Nevolaj to noc), 1994
- Pit'om ba-omek ha-ja'ar (Nečakane v hlbinách lesa), 2005
- Al midronot har ga'aš (Na svahoch sopky), 2006
Referencie
- ↑ CAIN, Sian. Israeli novelist Amos Oz dies aged 79. The Guardian, 2018-12-28. Dostupné online . ISSN 0261-3077. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amos Oz
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk