Amorfná látka je tuhá látka, ktorá nemá kryštálovú štruktúru.^[1] Je v pevnom skupenstve, jej stavebné častice nie sú pravidelne usporiadané (nevytvárajú kryštály). Energeticky, amorfný stav pre látku nie je veľmi výhodný, takéto látky sa niekedy nazývajú aj metastabilné. Príkladom amorfných látok je sklo, alebo väčšina polymérov (či už syntetických alebo prírodných) – živice, vosk, celulóza, kaučuk atď.

Amorfný stav možno dosiahnuť rýchlym prechodom z kvapalnej fázy (resp. taveniny) do tuhej prudkým ochladením, a aj samotné amorfné látky sa niekedy označujú za kvapaliny s vysokou viskozitou. Pohyblivosť častíc látky klesá s poklesom teploty a ak dôjde k rýchlemu poklesu, nestihnú sa častice preusporiadať do kryštálovej štruktúry. Vlastná pohyblivosť častíc závisí aj od ich veľkosti, preto práve makromolekuly (polyméry, kremičitany) sú v tuhom stave amorfné. Pri zahrievaní amorfné látky neprechádzajú do kvapalnej fázy skokom, ale postupne mäknú až sa pri určitej teplote roztopia.

Referencie

Fyzikálny portál Chemický portál

Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.