Ambiorix
Socha Ambiorixa v Tongeren, Belgicko.
Biografické údaje
Narodenie	neznámy
Úmrtie	neznámy, pred naším letopočtom Galia
Odkazy
	Ambiorix (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Belgický portál  Biografický portál

Ambiorix (galsky „kráľ okolia“ alebo „kráľ-ochranca“) bol vodcom belgického kmeňa v severovýchodnej Galii, kde sa nachádza dnešné Belgicko. Tento kmeň viedol spolu s Cativolcom, kniežaťom Eburončanov. V 19. storočí sa Ambiorix stal belgickým národným hrdinom vďaka svojmu odporu proti Júliusovi Cézarovi, ako sa píše v Cézarových Zápiskoch o vojne v Gálii.^[1]

Meno

Udáva sa, že Ambiorix je galské osobné meno utvorené príponou ambio- pripojenou k rix („kráľ“), ale o význame prvého prvku sú nejasnosti.^[2] Niektorí bádatelia prekladajú Ambiorixa ako „kráľa okolia“ alebo „kráľa ohrady“, pričom ambio- interpretujú ako tematizovanú formu ambi- („okolo, z oboch strán“) s významom „okolie“ alebo inak „ohrada“.^[2][3][4] Fredrik Otto Lindeman alternatívne vykresľuje Ambiorixa ako „kráľa-ochrancu“, a to odvodením ambio- od praindoeurópskeho spojenia *h₂mbhí-péh₃ („ochranca“; porov. staroindické adhi-pá-, „ochranca, vládca, pán, kráľ“).^[5][6]

Životopis

Raná história

V roku 57 pred Kr. Július Cézar dobyl časť Galie a Belgiky (Belgicko, dnešné severné Francúzsko, Luxembursko, časť dnešného Holandska pod riekou Rýn a severozápadnú časť Severného Porýnia-Vestfálska v Nemecku). V krajine žilo niekoľko kmeňov, ktoré proti sebe často bojovali. Eburonom vládli Ambiorix a Cativolcus. V roku 54 pred Kr. Cézarove vojská naliehavo potrebovali viac potravín a tak sa miestne kmene museli vzdať časti úrody, ktorá v tom roku nebola dobrá. Hladujúci Eburončania to pochopiteľne nechceli urobiť a Cézar nariadil, aby sa v blízkosti eburónskych dedín vybudovali tábory. Každý stotník dostal príkaz zabezpečiť, aby sa zásoby potravín dostali k rímskym vojakom. To vyvolalo medzi Eburončanmi nevôľu.

Hoci ho Július Cézar oslobodil od platenia tribútu Atuatuciom, Ambiorix sa v zime roku 54 pred Kr. pripojil ku Cativolcovi v povstaní proti rímskym vojskám pod vedením Quinta Tituria Sabina a Lucia Aurunculeia Cotta.

Vzdor Rimanom

Keďže sucho prerušilo dodávky obilia, Cézar bol nútený prezimovať so svojimi légiami medzi vzbúrenými belgickými kmeňmi. Rímske jednotky pod vedením Sabina a Cotta prezimovali medzi Eburončanmi, keď ich napadli pod vedením Ambiorixa a Cativolca. Ambiorix Rimanov oklamal, keď im povedal, že útok sa uskutočnil bez jeho súhlasu, a ďalej im poradil, aby utiekli, pretože veľké germánske sily sa chystali prekročiť Rýn. Dôverujúc Ambiorixovi, Sabinus a Cotta nasledujúce ráno odišli. Kúsok od tábora rímske jednotky prepadli Eburončania a zmasakrovali ich.

Na inom mieste medzi Nerviovcami zimovali ďalšie rímske jednotky pod vedením Quinta Tullia Cicera, mladšieho brata rečníka Marcusa Tullia Cicera. Ambiorix, ktorý viedol koalíciu vzbúrených belgických kmeňov, obkľúčil Cicerov tábor. Po dlhom čase sa rímskemu poslovi konečne podarilo prekĺznuť cez belgické línie a odovzdať Cézarovi správu o povstaní. Cézar zmobilizoval svoje légie a okamžite vyrazil na pomoc Cicerovi. Keď sa priblížili k obkľúčenému rímskemu táboru, Belgovia sa pohli, aby zaútočili na Cézarove vojská. V obrovskej prevahe, Cézar nariadil svojim vojakom, aby vyzerali zmätene a vystrašene, a úspešne Belgov vylákali, aby na nich zaútočili na území výhodnom pre Rimanov. Cézarove vojská podnikli prudký protiútok a čoskoro zahnali Belgov na útek. Neskôr Cézarove vojská vstúpili do Cicerovho tábora a našli väčšinu mužov zranených.

Medzitým Indutiomarus, vodca Treverov, začal obťažovať tábor vojvodcu Labiena a nakoniec ho vyprovokoval, aby vyslal svoju jazdu s konkrétnym rozkazom Indutiomara zabiť. Tí tak urobili a rozohnali zvyšky Indutiomarovej armády. Cézar osobne zostal v Galii do konca zimy kvôli obnovenej galskej hrozbe.

Cézarova pomsta

Keď sa rímsky senát dozvedel, čo sa stalo, Cézar prisahal, že zničí všetky belgické kmene. Ambiorix zabil pätnásť kohort. Belgický útok na Cicera, ktorý sa vtedy nachádzal s légiou na území Nerviov, zlyhal vďaka včasnému príchodu Cézara. Rímske výpravy proti Belgom trvali niekoľko rokov, ale nakoniec boli kmene vyvraždené alebo vyhnané a ich polia vypálené. Po tejto genocídnej udalosti Eburončania zmizli z histórie. Podľa spisovateľa Florusa sa Ambiorixovi a jeho mužom podarilo utiecť cez Rýn.^[7] Po tomto momente sa v rímskych záznamoch neobjavujú.

Dedičstvo

Cézar písal o Ambiorixovi vo svojom komentári k bojom proti Galom, Zápisky o vojne v Galii. V tomto texte napísal slávne slová: „Z týchto sú najodvážnejší Belgovia.“

Ambiorix zostal až do devätnásteho storočia pomerne neznámou postavou. Nezávislosť Belgicka v roku 1830 podnietila hľadanie národných hrdinov. V Cézarovom diele Zápisky o vojne v Galii bol Ambiorix a jeho činy znovuobjavené. V roku 1841 napísal belgický básnik Joannes Nolet de Brauwere Van Steeland lyrický epos o Ambiorixovi. Okrem toho 5. septembra 1866 postavili na hlavnom trhovisku v belgickom meste Tongeren sochu Ambiorixa, ktorého Cézar nazval Atuatuca, teda Atuatuca Tungrorum.

Dnes je Ambiorix jednou z najznámejších postáv belgickej histórie. Je po ňom pomenovaných mnoho podnikov, barov a fritérií a v mnohých belgických komiksoch, ako sú Suske en Wiske a Jommeke, hrá vedľajšiu rolu. Krátko existoval aj komiks s názvom Ambionix,^[8] v ktorom vedec teleportoval belgického náčelníka, voľne založeného na Ambiorixovi, do súčasného Belgicka.

Vo francúzskom komikse Asterixove dobrodružstvá, v diele Asterix v Belgicku, idú Asterix, Obelix, Idefix a Vitalstatistix do Belgicka, pretože sa hnevajú na Cézara za jeho poznámku, že Belgičania sú najodvážnejší zo všetkých Galov.

V populárnej kultúre

Ambiorix vedie galskú civilizáciu vo videohre Civilization VI.^[9]

Referencie

Literatúra

• Delamarre, Xavier (2003). Dictionnaire de la langue gauloise: Une approche linguistique du vieux-celtique continental. Errance. ISBN 9782877723695.
• Evans, D. Ellis (1967). Gaulish Personal Names: A Study of Some Continental Celtic Formations. Clarendon Press. OCLC 468437906.
• Lambert, Pierre-Yves (1995). "Préverbes gaulois suffixés en -io- : ambio-, ario-, cantio-". Études celtiques. 31 (1): 115–121. doi:10.3406/ecelt.1995.2065.
• Lindeman, Fredrik O. (2007). "Gaulish ambiorix". Zeitschrift für celtische Philologie (po nemecky). 55 (1): 50–55. doi:10.1515/ZCPH.2007.50.
• Toorians, Lauran (2013). "Aduatuca, 'place of the prophet'. The names of the Eburones as representatives of a Celtic language, with an excursus on Tungri". In Creemers, Guido (ed.). Archaeological Contributions to Materials and Immateriality. Gallo-Roman Museum of Tongeren. ISBN 978-90-74605-61-8. Archived (PDF) from the original on 2022-10-09.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ambiorix na anglickej Wikipédii.