Alois Musil
český cestovateľ a orientalista
Narodenie	30. jún 1868 Vyškov, Habsburská monarchia
Úmrtie	12. apríl 1944 (75 rokov) Otryby, Protektorát Čechy a Morava
Odkazy
Commons	Alois Musil
Biografický portál

Alois Musil, medzi Arabmi používal aj meno Músa ar Rueil (* 30. jún 1868, Vyškov^[1] – † 12. apríl 1944, Otryby u Českého Šternberka) bol moravský katolícky kňaz, orientalista, biblista, cestovateľ, etnograf a spisovateľ.

Život

Alois Musil sa narodil roku 1868 v Rychtářove u Vyškova (dnes súčasť Vyškova) ako najstarší syn v sedliackej rodine. Jeho blízkym príbuzným bol slávny rakúsky spisovateľ Robert Musil. Po maturite na gymnáziu vo Vysokom Mýte študoval v rokoch 1887 – 1891 na bohosloveckej fakulte v Olomouci. Roku 1891 bol vysvätený na kňaza a roku 1895 získal doktorát z teológie. Jeho snaha o prehĺbenie teologických štúdií ho priviedla k záujmu o arabský svet. Preto v rokoch 1895 – 1898 študoval na Dominikánskej biblickej škole v Jeruzaleme a na Jezuitskej univerzite sv. Jozefa v Bejrúte. Pri svojich výskumoch v Jordánsku v okolí skalného mesta Petry objavil roku 1898 púštny palác Kusejr Amra s farebnými freskami, ktorý postavil umajovský kalif al-Valíd II., čo vzbudilo doslova svetovú senzáciu (palác je od roku 1985 pamiatkou UNESCO). Svoje poznatky a objavy z tejto doby zhrnul do svojich kníh Arabia petraea a Kusejr Amra vydaných nemecky vo Viedni.

Roku 1902 bol menovaný mimoriadnym a roku 1904 riadnym profesorom na bohosloveckej fakulte v Olomouci a roku 1909 riadnym profesorom na teologickej fakulte univerzity vo Viedni. S podporou pražských a viedenských vedeckých ústavov podnikol v rokoch 1908 až 1912 niekoľko ciest do Palestíny, Sýrie a Iraku, kde vykonával topografický výskum, študoval predislamské aj islamské archeologické pamiatky, etnografiu a folklór a vytvoril prvú použiteľnú mapu tejto oblasti. V severnej Arábii žil dlhodobo u beduínskeho kmeňa Rwala a stal sa jeho členom pod menom šejk Músa ar Rueil. Študoval aj miestne jazyky - ovládal tridsaťpäť arabských nárečí.

Počas prvej svetovej vojny podnikol niekoľko tajných politických misií so špionážnym podtextom do arabských provincií Osmanskej ríše, ktoré mali získať arabskú podporu Turecka proti Spojenému kráľovstvu a napomôcť hospodárskemu prenikaniu Rakúska-Uhorska na Blízky východ. Jeho vplyv ešte vzrástol po nástupe cisára Karola I. na trón v novembri roku 1916, lebo bol spovedníkom cisárovnej Zity.^[2] Bol zapojený do cisárovej iniciatívy uzavrieť separátny mier, zasadil sa o amnestiu významných českých politikov Kramářa, Rašína, Klofáča a mnohých českých účastníkov vzbury v Kotorskej boke.

Po vyhlásení Česko-Slovenska sa presťahoval z Viedne do Prahy. Roku 1920 bol menovaný riadnym profesorom na Karlovej univerzite, kde pôsobil až do roku 1938. Významne sa zaslúžil o založenie Orientálneho ústavu v roku 1922 a po vytvorení organizačnej štruktúry ústavu a jeho finančného zabezpečenia sa v roku 1927 stal jedným z jeho prvých členov. V rokoch 1923 – 1924 a 1925 – 1928 navštívil New York, kde s pomocou Americkej geografickej spoločnosti (American Geographical Society) a financií amerického cestovateľa a politika Charlesa Crana, s ktorým ho zoznámil prezident Tomáš Garrigue Masaryk, publikoval anglicky výsledky svojich ciest a štúdií v rozsiahlej šesťdielnej sérii Oriental Explorations and Studies.

V rokoch 1929 – 1932 vydal zjednodušenú verziu svojich cestopisov v ôsmich zväzkoch a na podnet prezidenta Masaryka začal vydávať knižný seriál Dnešný Orient o vtedajšom politickom a hospodárskom vývoji na Arabskom polostrove, v Etiópii, Iraku, Egypte, Indii, Iráne, Afganistane, Palestíne, Sýrii, Líbyi, Turecku a Sudáne. Seriál mal jedenásť zväzkov, posledný zväzok, venovaný Francúzskej severnej Afrike, Musil už nedokončil. Usiloval tiež o širokú popularizáciu svojich poznatkov najmä pre mládež. Za týmto účelom napísal dvadsať dobrodružných kníh odohrávajúcich sa v arabskom svete, s vysvetlením arabských a islamských tradícií.

Roku 1928 mu Americká geografická spoločnosť udelila Zlatú medailu Charlesa P. Dalyho a zapísala ho do siene slávy vedľa Marca Pola a Davida Livingstona.

V roku 1936 odišiel do dôchodku na svoj statok v Otryboch. Tu i zomrel.

Referencie

1. ↑ Matričný záznam o narodení a krste
2. ↑ Alois Musil — šejk z Moravy. Časopis HOST. Dostupné online . (po česky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Musil

Literatúra

• FRANC, Jaroslav. Kněz a teolog Alois Musil : příspěvek k dějinám mezináboženských vztahů a výbor z pozůstalosti. 1. vyd. Olomouc : Nakladatelství Centra Aletti Refugium Velehrad-Roma, 2015. 215 s. ISBN 978-80-7412-217-0.
• KLOBAS, Oldřich. Alois Musil zvaný Músa ar Rueili : život a dílo českého kněze, cestovatele a badatele, náčelníka beduínů, řádného profesora olomoucké, vídeňské a Karlovy univerzity, papežského preláta, polního maršálka etc.. Brno : CERM, 2003. 231 s. ISBN 80-7204-275-0.

Externé odkazy

• Heslo v encyklopédii Kdo byl kdo
• Portrét Českého rozhlasu

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alois Musil na českej Wikipédii.