Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Alois Jirásek
český spisovateľ
Narodenie	23. august 1851 Hronov
Úmrtie	12. marec 1930 (78 rokov) Praha
Podpis
Odkazy
Commons	Alois Jirásek
Biografický portál

Alois Jirásek (* 23. august 1851, Hronov – † 12. marec 1930, Praha) bol český prozaik a dramatik, autor mnohých historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre.

Život

Alois Jirásek sa narodil vo východočeskom Hronove pri Náchode. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu. Otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa začal venovať pekárskemu remeslu.

Rodný dom Aloisa Jiráska

Alois navštevoval nemecké piaristické gymnázium v Broumove, české gymnázium v Hradci Královom a na pražskej univerzite vyštudoval históriu. Po úspešnom ukončení štúdia žil štrnásť rokov v Litomyšli, kde pôsobil ako profesor dejepisu na miestnom gymnáziu.

Potom sa presťahoval do Prahy, pokračoval tu v pedagogickej práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias – maliarom Mikolášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi lumírovského kruhu (J. V. Sládkom, Jaroslavom Vrchlickým a Josefom Thomayerom). Nadviazal blízke priateľstvo so Zikmundom Winterom a K. V. Raisom, trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou (J. S. Macharom, Jaroslavom Kvapilom a Zdeňkom Nejedlým). Od roku 1909 bol na penzii a venoval sa výhradne literatúre. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, jeho sochu možno nájsť v Bardejove.

V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v máji 1917 Manifest českých spisovatelů, významné prehlásenie podporujúce politické úsilie o štátnu samostatnosť českého národa.^[1]

Predniesol uvítaciu reč, keď prezident Tomáš Garrigue Masaryk prišiel z emigrácie 21. decembra 1918 vlakom na Wilsonovo nádraží v Prahe.

Dielo

Literárnu dráhu Jirásek začal veršovanou tvorbou v národnom a vlasteneckom duchu. Svoje prózy zasa spočiatku zameriaval na realitu súdobého vidieka. Začínal tvoriť v 70. rokoch 19. storočia, za čias tzv. Ruchovcov, a literárne činný bol až do konca života v roku 1930.

Celková charakteristika diela

Vo svojich žánrovo rozmanitých prácach podáva prierez takmer celými českými dejinami, s dôrazom na tie ich úseky, z ktorých zobrazenia sa dá vyťažiť dôležité poznanie minulosti a jej odkaz na prítomnosť.

Vyrovnaný dojem dosahuje už tým, že jeho postavy väčšinou nepoznajú životnú krajnosť a že nám ich vykresľuje s umiernenou pozornosťou k ich zovňajšku i vnútru. Získavajú síce vlastné tváre ako jedinci, ale prinajmenšom rovnakou mierou sú predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy a ľudského kolektívu. Popri búrlivosti ľudských osudov, vojnových víchric a chodov dejín sa u Jiráska vyskytuje pokoj a idyla, popri spoločenských rozporoch snaha o stmeľovanie ľudí do blízkeho spoločenstva, o názorovú znášanlivosť a ľudské porozumenie.

Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. Napísal 12 hier, ktorých premiéry boli skoro vždy uvádzané v pražskom Národnom divadle. V hlavných rolách jeho drám sprvoti často vystupoval Eduard Vojan, ktorý prispel k ich popularite i priaznivej odbornej kritike. Väčšina hier sa udržala v repertoári českých divadiel dodnes. Jeho historické romány a poviedky boli vnímané na pozadí súdobého boja o národnú i štátnu samostatnosť. Po Jiráskovi je pomenovaný najväčší festival českého amatérskeho divadla – Jiráskův Hronov.

Popri svojej činorodej tvorbe sa podieľal na redigovaní časopisu Zvon.

Najstaršie obdobie

• Staré pověsti české – súbor povestí od obdobia Praotca Čecha, cez dobu kniežat, husitstvo až po Bielu horu

Husitstvo

• Mezi proudy (1891) – tri zväzky, zobrazuje počiatky husitského hnutia, spory kráľa so šľachtou a duchovenstvom, vystupujú tu historické postavy – Hus, Žižka, Václav IV., arcibiskup
• Proti všem (1894) – opisuje vrchol husitského hnutia, stavbu Tábora, Žigmundovo ťaženie do Čiech, bitku na Vítkove
• Bratrstvo (1900-09) – trojdielny román o úpadku husitstva po bitke pri Lipanoch a odchod husitských vojsk na Slovensko pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa
• Husitský král (1920 – 1930) – hlavnou postavou je Jiří z Poděbrad, autor ho zobrazuje ako silného panovníka (2 diely – nedokončený)

Doba pobielohorská

• Temno (1915) – opisuje dobu najväčšieho útlaku českého národa v 1. polovici 18. storočia, keď duchovný život ovládla katolícka cirkev a jezuitský rád a protestantské vierovyznania boli zakázané. Protestanti sa schádzali tajne, čítali bibliu a iné zakázané knihy, za čo boli prenasledovaní jezuitmi. Počas prvej svetovej vojny sa stalo najobľúbenejšou českou knihou, pretože príbeh pripomínal pominuteľnosť moci, založenej na násilí.
• Psohlavci – román odohrávajúci sa v 17. storočí, juhočeskí Chodovia sa pod vedením Jana Sladkého-Kozinu usilujú o obnovenie niekdajších výsad, odboj je kruto potlačený a Kozina popravený
• Skaláci (1875)
• Skály (1887) (obe o vzbure sedliakov na Náchodsku v roku 1777)
• Na dvoře vévodském (1881)
• Poklad (1885)
• V cizích službách (1885)

Obrodenie

• F. L. Věk (1890 – 1907) – päťdielny román, hlavným hrdinom je František Věk – kupec z Dobrušky (reálnou predlohou bol národovec František Vladislav Hek), stúpenec osvietenských reforiem a vlastenec; cieľom bolo ukázať ako prebieha proces národného obrodenia v Prahe (prúd vedecký) a v Dobruške (prúd ľudový); okrem postavy Františka Vladislava Heka (1769 - 1847) sa v románe objavujú početné historické postavy českého osvientensko-obrodeneckého obdobia, ako boli dramatik Václav Thám alebo Václav Matěj Kramerius
• U nás (1897 – 1904) – štvordielna kronika odohrávajúca sa na Náchodsku, hlavným hrdinom je kňaz – buditeľ
• Filosofská historie (1878) – o živote študentov v Litomyšli a o bojoch v Prahe 1848
• Maryla (1887)
• Zahořanský hon (1889)
• Balada z rokoka (1905)

Poviedky

• Povídka z hor (1878)
• Z bouřlivých dob
• Vojenské povídky

Divadelné hry

Historické drámy

• Emigrant (1898)
• tzv. Trilógia troch Janov:
  • Jan Žižka (1904)
  • Jan Roháč (1903)
  • Jan Hus (1911)

Ďalšie historické hry

• Kolébka – veselohra, odohráva sa v dobe Václava IV.
• M. D. Rettigová – veselohra venovaná pamiatke vlasteneckej autorky a kuchárky
• Gero – tragédia, hľadá príčiny záhuby polabských Slovanov

Iné hry

• Vojnarka (1891),
• Otec (1895)
• Lucerna (1905) – rozprávkovo ladená hra

Polemika o jeho diele

Máloktorý český spisovateľ sa stretol s tak nekritickým obdivom a zároveň i s tak opovržlivým odsúdením ako Alois Jirásek. Najväčšmi mu býva vyčítaná rozvláčnosť a idealizovanie histórie. Jeho dielo však bolo podložené usilovným štúdiom prameňov, hoci si z nich autor vyberal predovšetkým tie fakty, ktoré zapadali do jeho vlastenecky výchovných zámerov. Nemožno tiež uprieť, že obzvlášť v ťažkých dobách oboch svetových vojen mali Jiráskove romány veľký význam pre povzbudenie českého národa.

Politické pôsobenie

V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike sa stal senátorom za Národnodemokratickú stranu a vo funkcii zotrval, až pokým mu choroba neznemožnila činnosť.

Smrť

Zomrel 12. marca 1930 v Prahe, pochovaný však bol v rodnom Hronove.

Referencie

Pozri aj

• Zoznam českých spisovateľov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek

Externé odkazy

• JIRÁSEK, Alois. Staré pověsti české. Ilustrace Mikoláš Aleš. Praha : Cesty, 1999. – online dostupné dielo, ilustrácie Mikoláša Aleša