Almaaz A

Pozorovacie dáta Epocha J2000
Súhvezdie	Povozník
Rektascenzia	05h 01m 58,1s
Deklinácia	43° 49′ 24″Súradnice: 05h 01m 58s; 43° 49′ 24″
Zdanlivá magnitúda (V)	3,04
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ	A8 Iab
U-B farebný index	0,30
B-V farebný index	0,54
R-I farebný index	-
Typ premennosti	zákrytová
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)	−2,5 km/s
Vlastný pohyb (μ)	RA: 0,18 mas/r Dek.: −2,31 mas/r
Paralaxa (π)	1.60 ± 1.16 mas
Vzdialenosť	približne 2000 ly (približne 600 pc)
Absolútna magnitúda (MV)	−5,95
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť	15–19 M☉
Polomer	100 R☉
Svietivosť	47 000 L☉
Teplota	7 800 K
Metalicita	?
Rotácia	?
Vek	? rokov
Iné označenia
Haldus, Al Anz, Epsilon Aurigae, 7 Aurigae, HR 1605, BD +43°1166, HD 31964, SAO 39955, FK5 183, GC 6123, ADS 3605, CCDM 05020+4350, HIP 23416.
Databázové referencie
SIMBAD	dáta
Astronomický portál  Hviezdny portál

Almaaz (Maaz) alebo Epsilon Aurigae (ε Aur/ε Aurigae) je zákrytová dvojhviezda s neviditeľným sprievodcom v súhvezdí Povozník, ktorej jasnosť klesá z 2,7^m na 3,8^m raz za 27 rokov.

Primárna zložka je nadobor spektrálneho typu F0 a triedy svietivosti Ia, s hmotnosťou 15 M_☉ a s polomerom 100-násobne väčším ako polomer Slnka v štádiu po opustení hlavnej postupnosti. Jeho svietivosť je až 200 000-krát väčšia ako svietivosť Slnka a jeho priemer je 300 miliónov km, čo je priemer obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Sekundárna zložka je protohviezda alebo dvojhviezda s hmotnosťou 10-20 M_☉, obklopená akréčnym diskom s polomerom 1 100 R_☉. Teplota vonkajšieho okraja disku je 520 K. Družica IRAS merala infračervené žiarenie, na ktoré sa zmenilo svetlo sprievodcu a jeho ultrafialové žiarenie v chladnom prachovom obale. Z priebehu krivky svetelných zmien sa dá usúdiť, že okolo sprievodcu je rozsiahly prstenec materiálu prerušený veľkou medzerou. Vzdialenosť je približne 2 000 ly.

Hviezda epsilon Aurigae má podľa našich súčasných poznatkov najdlhšiu periódu medzi zákrytovými premennými hviezdami. Perióda je 27,1 roka a počas nej klesne jasnosť hviezdy zhruba na polovicu, z 3,1 na 3,8 magnitúd. Ploché minimum trvá 330 dní, pokles k minimu a výstup z neho trvá vždy 140 dní. Celý zákryt trvá 610 dní. Zákryt je pravdepodobne spôsobený tým, že počas doby minima je hlavná zložka zakrytá oblakom obklopujúcim sprievodcu. Zákryt tejto dvojhviezdy nastal medzi 2. júlom 1982 a 25. júnom 1984. Ďalší zákryt sa nastal v roku 2009.

Zdroje

• Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)
• PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Povozník, s. 379 – 380.