Alexandrijská škola je:

• skutočná škola pre alexandrijských katechuménov, ako aj filozofické a teologické myslenie cirkevných Otcov v nej pôsobiacich (datuje sa do 3. storočia – 4. storočia)
• skupina predstaviteľov rôznych filozofických a náboženských smerov a vedných disciplín (napr. matematiky, astronómie) pôsobiacich v Alexandrii, ktorá ako celok pomohla sprostredkovať Západu idey helenistickej kultúry

Židovské spoločenstvo v Alexandrii, silne poznamenané gréckou kultúrou, malo veľký podiel na tejto obnove myslenia: Biblia sa tu čítala v gréckom preklade. Základom filozofického diela Filóna, plného alegórií, sú komentáre k Biblii. Tak do istej miery ohlasuje budúcu scholastiku, pretože sa tu filozofia podľa všetkého po prvý raz dostáva do služieb teológie.

Filonovo učenie pokračovalo v teologickej škole založenej koncom 2. storočia, kde najslávnejšími učiteľmi boli Klement Alexandrijský a Origenes.

Matematika

Matematickú školu v Alexandrii založil Eukleidés, ktorý učil v Múseione.

Filozofia

Od 1.storočia kryštalizuje veľká intelektuálna činnosť v Alexandrii najprv okolo Filona Alexandrijského, ktorý je spočiatku hlavným predstaviteľom filozofickej alexandrijskej školy a predchodcom novoplatonizmu.

Teológia

Alexandrijská škola bola prvým a najstarším strediskom komplexného teologického myslenia v dejinách kresťanstva. Svoje hlavné charakteristiky dostala zo svojho okolia: mal na ňu vplyv platonizmus, spisy platonizmom ovplyvneného židovského učenca Filóna Alexandrijského a vôbec záujem o metafyzické bádanie.

Jadrom a ohniskom kresťanského teologického myslenia v Alexandrii bola škola pre katechuménov, kde sa vyučovali ako základy viery a porozumenia Písmu, tak i základné filozofické odbory ako rétorika, gramatika a pod. Tu je viditeľné silné prepojenie medzi kresťanskou vierou a gréckou filozofiou, ktoré je charakteristické pre celú túto školu.

Čo sa týka výkladu Písma, ktorý bol až do vrcholného stredoveku hlavným, ak nie jediným prameňom teologického poznania, známa bola predovšetkým alegorická metóda. Tá z gréckej kultúry a myslenia prešla prostredníctvom Filóna, ktorý ju aplikoval na židovské posvätné spisy, aj do kresťanskej alegorickej školy. Vďaka nej mohli alexandrijskí otcovia nachádzať v Písme, zvlášť v Starom zákone, riešenie mnohých metafyzických a do istej miery i abstraktných otázok. Naopak podľa týchto otcov doslovný výklad Písma, považovaný za judaizujúci, bol označovaný za nehodný Boha a za povrchný, vhodný pre tých, ktorí nie sú schopní preniknúť do hĺbky textu.

Ako protiváha proti alexandrijskej škole existovala v Sýrii antiochijská škola, zdôrazňujúca doslovný význam Písma, a význam nie metafyzický, ale morálny.