Alexander I.
bulharský knieža
Narodenie	5. apríl 1857 Veronay, Taliansko
Úmrtie	17. november 1893 (36 rokov) Graz, Rakúsko
Odkazy
Commons	Alexander I.
Biografický portál

Alexander I. z Hesensko-battenberskej dynastie (* 5. apríl 1857, Verona, Taliansko – † 17. november 1893, Graz, Rakúsko) bol bulharský knieža. Bol druhý syn princa Alexandra Hessenského a synovec ruskej cárovnej Márie Alexandrovnej, manželky Alexandra II..

V bulharských dejinách je známy pod menom Alexander Batenberg. Hoci na bulharskom tróne sedel iba sedem rokov, do dejín Bulharska sa zapísal ako prvé knieža Bulharského kniežatstva po Osloboditeľskej vojne. V dejinách Bulharska je spojený s dvoma dôležitými udalosťami: Stal sa symbolom slobody a nádeje, keď sa takmer po piatich storočiach nadvlády Osmanskej ríše 6. september 1885 (6. september) zaslúžil o Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie, a zvíťazil v boji o slobodu bulharského národa v srbsko-bulharskej vojne (1885 - 1886).

Životopis

Narodil sa v talianskej Verone. Pochádzal z aristokratickej rodiny battenberskej dynastie, ktorá mu dala podľa starej tradície dynastickej rodiny to najlepšie vzdelanie. Študoval na vojenskej škole v Rusku v období, keď bulharský národ viedol boj o cirkevné osamostatnenie sa a politickú slobodu. Keď v roku 1877 vypukla Rusko-turecká vojna, Alexander sa ako nemecký princ a podporučík stal členom ruskej armády, s ktorou prešiel cez Dunaj na juh Bulharska.

Politická kariéra

Bližšie informácie v článkoch: Berlínsky kongres, Zjednotenie Bulharska a Štátny prevrat v Bulharsku (1886)

Keď sa na Berlínskom kongrese v lete roku 1878 rozhodlo, že budúce knieža zjednoteného Bulharska by mal byť aristokrat (nie však z nejakej veľkej dynastickej rodiny vládnucej v Európe), Rusko a Veľké sily sa rozhodli podporiť jeho kandidatúru na bulharský trón. Dňa 17. apríla 1879 ho ako 22-ročného poslanci 1. Veľkého národného zhromaždenia zvolili za prvé knieža Bulharského kniežatstva.

Počas svojej vlády sa aj napriek nesúhlasu s niektorými politickými krokmi Ruska snažil upevniť si moc v krajine, čím si získal mnoho odporcov. Medzi bulharským obyvateľstvom bol však nepochybne populárny. Prvýkrát v dejinách krajiny zaviedol tzv. sťažovací deň - stanovený deň v každom týždni, kedy obyvatelia z celej krajiny mohli prísť predniesť svoje prosby a sťažnosti.

Rok 1885 znamenal pre Bulharsko boj o prežitie. Pri zjednotení krajiny ako aj počas srbsko-bulharskej vojny (1885 - 1886) sa Alexander I. zachoval ako naozajstný patriot a obranca pokusu o národné zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie. To mu v krajine zvýšilo autoritu, ale čím ďalej tým viac znepokojovalo jeho odporcov. V noci z 9. - 10. augusta 1886 prívrženci ruskej politiky zorganizovali v krajine prevrat a zvrhli knieža z trónu. Hoci sa naň ešte na chvíľu vrátil, bez pomoci Ruska už nebol schopný udržať si v Bulharsku moc, a tak 25. augusta 1886 podpísal abdikačnú zmluvu so slovami „Boh pomáhaj Bulharsku.“

Alexander sa po svojej abdikácii stiahol z verejného života. 6. februára 1889 sa oženil s opernou speváčkou, bratislavskou rodáčkou Johannou Loisinger, a prijal titul gróf z Hartenau. Spolu mali dve deti, syna Asena a dcéru Cvetanu.

Zomrel nečakane 17. novembra 1893 v Grazi vo veku 36 rokov. Jeho poslednou vôľou bolo, aby mu postavili skromnú hrobku, do ktorej 24. novembra 1893 preniesli jeho pozostatky. Hrobka sa dodnes nachádza v jeho mauzóleu na námestí Alexandra Batenberga v hlavnom meste Bulharska, Sofii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander I. (Bulharsko)

Zdroj

• Bobev B.: Úryvky z dejín Bulharska (1878 - 1944), Zefir, Sofia, 1992.