Alexander Húščava - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Alexander Húščava
Alexander Húščava
slovenský historik a archivár
Alexander Húščava
Narodenie4. január 1906
Lamač, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie9. august 1969 (63 rokov)
Lamač, Slovensko
DetiDušan Húščava

Prof. PhDr. Alexander Húščava, DrSc. (* 4. január 1906, Lamač – † 9. august 1969, Lamač) bol slovenský historik a archivár, priekopník pomocných vied historických na Slovensku, zakladateľ odboru archívnictva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Životopis

Po štúdiách na gymnáziu začal roku 1925 študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Štúdium ukončil v júni 1929 a v novembri toho istého roku získal doktorát filozofie. V rokoch 1931-1933 študoval na Vatikánskej archívnej škole, ktorú však nedokončil. Vo vatikánskych archívoch sa venoval výskumu sloveník z obdobia pontifikátu pápeža Inocenta VI.[1] Okrem toho bol v tomto období aj sekretárom Československého ústavu historického v Ríme. Potom začal študovať na Štátnej archívnej škole v Prahe, ktorú ukončil 26. júna 1936. V rokoch 1933-1937 pracoval na Krajinskom archíve v Bratislave. Roku 1937 sa habilitoval a získal hodnosť docenta. V tom istom roku nastúpil pracovať na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. 1. júla 1939 sa stal mimoriadnym profesorom a 1. septembra 1940 riadnym univerzitným profesorom. V rokoch 1948-1949 zastával funkciu dekana Filozofickej fakulty. Na jeho podnet sa od roku 1950 začal študovať odbor archívnictvo, vedúcim ktorého bol v rokoch 1950-1969. 1. marca 1953 dosiahol vedeckú hodnosť doktora historických vied. Na Filozofickej fakulte pôsobil až do svojej smrti 9. augusta 1969.

V roku 1966 bol vyznamenaný Zlatou medailou UK a roku 1969 mu bol udelený Rad práce.

Alexander Húščava je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.

Tvorba

Pamätník historika profesora v Lamači (Michal Zdravecký, 1988)

Venoval sa najmä problematike pomocných vied historických. Najskôr to bola diplomatika, ktorej sa venoval pri hodnotení stredovekých listín z Liptova (Ján Literát a liptovské falzá). Tento materiál sa stal podkladom k štúdiu genealogických a heraldických problémov (Archív zemianskeho rodu z Okoličného). Je autorom prvej slovenskej učebnice paleografie (Dejiny a vývoj nášho písma), ktorá sa používa dodnes. Venoval sa tiež metrológii (Poľnohospodárske miery na Slovensku). Vo svojej tvorbe nezabudol ani na svoje rodisko, ktorého históriu spracoval v knihe Dejiny Lamača.

Pamiatka na jeho osobnosť

Katedra archívníctva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave udeľuje každoročne od roku 2006 na jeho počesť Cenu profesora Alexandra Húščavu za najlepšiu študentskú vedeckú odbornú prácu v odbore archívnictva a pomocných vied historických.

Od roku 1972 je po Alexandrovi Húščavovi pomenovaná ulica v Dúbravke, mestskej časti Bratislavy.

V Lamači na Heyrovského ulici v roku 1988 postavili na počesť rodáka Alexandra Húščavu pamätník s bustou[2], ktorého autorom je akademický sochár Michal Zdravecký.

Dielo (výber)

  • Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia (Bratislava 1930)
  • Ján Literát a liptovské falzá (Bratislava 1936)
  • Najstaršie výsady mesta Trnavy (Bratislava 1939)
  • Archív zemianskeho rodu z Okoličného (Bratislava 1943)
  • Dejiny Lamača (Bratislava 1948, reed. 1998)
  • Dejiny a vývoj nášho písma (Bratislava 1951)
  • Poľnohospodárske miery na Slovensku (Bratislava 1972)

Osobný archívny fond

Osobný archívny fond, ktorý zahŕňa archívne dokumenty z vedeckej a pracovnej činnosti profesora Húščavu, je uchovávaný v Ústrednom archíve SAV v Bratislave.[3]

Referencie

  1. HÚŠČAVA, Alexander. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 714 – 715.
  2. JURÁNYI, Ladislav. Alexander Húščava, zakladateľ archívnictva na Slovensku. Akadémia. Správy SAV. (Bratislava: Veda), roč. 55, čís. 5, s. 26. Dostupné online . ISSN 0139-6307.
  3. KAMENCOVÁ, Lýdia. Húščava, Alexander - osobný fond. Inventár k osobnému archívnemu fondu. . Ústredný archív SAV, 2000, . Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Alexander Húščava





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk