Al-Ma’mún (المأمون) alebo Abú Džafár al-Ma’mún ibn Hárún ar-Rašíd alebo Abd Alláh al-Ma’mún ibn Hárún ar-Rašíd (* 786, Bagdad – † 833) bol siedmy kalif dynastie Abbásovcov.

Al-Ma’mún sa narodil v septembri 786 v Bagdade ako syn legendárneho kalifa Hárúna ar-Rašída a perzskej matky.

Kalif Hárún ar-Rašíd nariadil, aby sa po jeho smrti stal kalifom starší syn Al-Amín a Al-Ma’mún mal byť guvernérom Chorasánu a východného Iránu. Po Al-Amínovej smrti mal nastúpiť na trón jeho brat. Kalif Al-Amín však obišiel svojho brata a nariadil, že nástupcom sa má stať jeho syn Musa. To viedlo ku konfliktu medzi bratmi, Al-Ma’mún napadol Bagdad vojskom pod vedením generála Táhira ibn Husajna a víťazil. Po uzurpácii kalifskeho trónu vládol nejaký čas z mesta Merv v Chorasáne, neskôr však bol nútený vrátiť sa do Bagdadu.

Táhir ibn al-Husajn bol za svoje zásluhy vymenovaný za guvernéra Chorasánu, jeho politická moc však nebezpečne vzrastala, napriek Al-Ma’múnovým snahám o centralizáciu moci. Táhirovci založili dynastiu ktorá formálne podliehala chalífátu, ale v skutočnosti ovládala Chorasán a priľahlé územia v rokoch 821 – 873.

Za vlády Al-Ma’múna dosiahol kalifát Abbásovcov svoj kultúrny vrchol. V roku 832 založil Al-Ma’mún v Bagdade inštitúciu zvanú Dom múdrosti (Bajt al-hikma), v ktorej vznikali preklady gréckych diel z oblasti filozofie, medicíny a prírodných vied. Najmä preklady filozofických diel prispeli k výkladu Koránu.

V roku 832 dal otvoriť (vybúrať do nej otvor) Cheopsovu pyramídu v Gíze.

Následníkom Al-Ma’múna sa stal jeho brat Al-Mu’tasim.