Alžbetínska univerzita bola maďarská univerzita v Bratislave, ktorá bola založená v roku 1912.^[1] Svoju činnosť začala v roku 1914, počas vojnových rokov bola aktívna len čiastočne.^[2] Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1919 bola zrušená.^[3]

Dejiny

Prvou bratislavskou univerzitou bola Academia Istropolitana, založená Matejom Korvínom v roku 1465 (v tom čase jediná, hoci nie prvá univerzita v Uhorsku) a po Matejovej smrti v roku 1590 zanikla. Historická Trnavská univerzita bola založená v roku 1635 a presťahovaná do Budapešti v toku 1777. Ďalšia maďarská univerzita bola Miškolci. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) a nahradení nemčiny (1860) ako úradného jazyka maďarčinou zákon z rok 1868 ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na školách mali vznikať nové maďarské univerzity.^[4] O novú univerzitu mali záujem aj Košice. V Bratislave vznikla po mnohých pokusoch a oddialeniach, ktoré sa ťahali už od osemdesiatych rokov 19. storočia.^[5] Alžbetínska univerzita bola založená v Bratislave až v roku 1912. Pomenovaná bola podľa Alžbety Bavorskej (Sissi),^[3][6] alebo podľa Svätej Alžbety Uhorskej (Durínskej). Prednášať sa na nej začalo 13. októbra 1914.^[3]

Fakulty

Mala tri fakulty: právnickú (začala činnosť v akademickom roku 1914/1915), filozofickú (začala činnosť v letnom semestri 1917/1918), lekársku (začala činnosť v akademickom roku 1918/1919, mala funkčné len klinické ročníky).^[3] Plánovaná prírodovedecká fakulta vôbec nezačala svoju činnosť.^[6] Právnická a filozofická fakulta svojou činnosťou nadväzovali na Kráľovskú akadémiu (v 1784 premiestnená z Trnavy do Bratislavy, kde pôsobila do 1912). Právnická fakulta sídlila v budove Jezuitského kolégia na Kapitulskej ulici a lekárska fakulta v Aspremontovom paláci. So vznikom bola založená i univerzitná knižnica o čo sa zaslúžil knihovník bratislavskej Mestskej Knižnice dr. Kumlik. Presvedčil mesto, aby darovalo bohaté knižničné fondy novozaloženej univerzite. V tom čase knižnica vlastnila 28 887 zväzkov a univerzitnej knižnici odovzdala 23 715 zväzkov.^[7]

Hodnotenie a význam

Počas jej činnosti mala najviac poslucháčov právnická fakulta – 180^[6] – a mala 11 katedier a 15 profesorov^[3].

Univerzita bola zriadená pre územie Slovenska, jej pôsobenie však bolo výrazne maďarizačné.^[6]

Na lekárskej fakulte začal svoju vedeckú dráhu Albert Szent-Györgyi, neskorší nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu. 

Alžbetínska univerzita zanikla po vzniku Česko-Slovenska 30. júna 1919.^[6] Časť bola včlenená do novovzniknutej Univerzity Komenského a časť prenesená do Pécsu.

Súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá vznikla v roku 2003, nadväzuje na Alžbetínsku univerzitu svojím názvom.

Známi študenti

• Lajos Bakay
• Soma Beck
• Birkás Géza (1879–1951) – literárny historik
• Cecil Pál Bognár (1883–1967) – psychológ
• Elemér Császár (1874–1940) – literárny historik, člen Maďarskej akadémie vied
• István Csekey (1889 – 1963) – právnik
• Bela Entz (1877–1959) – patológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied
• Ferenc Faluhelyi (1886–1944) medzinárodný právnik
• Géza Gyula Fejérváry (1894–1932) – zoológ, paleontológ
• Gyula Gyomlay (1861–1942) klasický filológ, byzantinológ, člen Maďarskej akadémie vied
• József Halasy-Nagy (1885–1976) – filozof, historik filozofie
• Pál Heim
• Antal Hodinka (1864–1946) – historik, korešpondent Maďarskej akadémie vied
• Karel Kerényi (1897–1973) – klasický filológ, historik náboženstva, korešpondent Maďarskej akadémie vied
• Gyula Kornis (1885–1958) – filozof, kultúrny politik, člen Maďarskej akadémie vied, elnöke.
• Ferenc Kováts (1873–1956) historik, ekonóm, člen Maďarskej akadémie vied
• Dezső Laky (1887–1962) štatistík, ekonomický politik, člen Maďarskej akadémie vied
• Imre Lukinich (1880–1950) – historik, člen Maďarskej akadémie vied
• Lajos Prohászka (1897–1963) – pedagóg, filozof kultúry, korešpondent Maďarskej akadémie vied
• Tivadar Thienemann (1890–1985) – literárny historik, germanista, jazykový psychológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied
• Albert Szent-Györgyi (1893–1986) – politik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu
• Rezső Vári (1867–1940) – klasický filológ, byzantinológ, člen Maďarskej akadémie vied
• Hildebrand Dezső Várkonyi (1888–1971) – filozof, pedagóg a psychológ
• Ödön Weszely (1867–1935) – pedagóg

Referencie

Externé odkazy

• Nová univerzita dedila po alžbetínskej
• Na Leškovej bol kedysi park

Súradnice: 48°08′38″S 17°06′24″V / 48,143908°S 17,106711°V / 48.143908; 17.106711

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.