Alúzia (lat. alludere - hrať sa, žartovať) alebo narážka je nepriamy odkaz na iný text alebo realitu, najmä ako rečnícky prostriedok.

Autor alúziou nepriamo vyjadruje vlastnosť osoby alebo veci tým, že ju postaví do protikladu, napr. Trenčín nie je Praha, žiak ešte zďaleka nie je profesor, krv nie je voda ..., alebo pri rečníckych prejavoch rečník vyjadrí dôveru svojmu poslucháčovi frázami typu: Načo vám to vysvetľovať, veď všetci dobre vieme, ako sa žilo za vojny... Alúzia sa môže zaradiť k názorným ako aj k stimulatívnym prostriedkom. V literárnom kontexte funguje ako básnický tróp, je to jeden z princípov medzitextového nadväzovania.

Pozri aj

• frazeologická narážka

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• alúzia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 63.