A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aktivita je termodynamická veličina charakterizujúca mieru interakcie molekúl reálneho plynu alebo roztoku s okolím. Aktivita je definovaná ako veľkosť rozdielu chemického potenciálu v uvažovanom a referenčnom stave. Pojem aktivita definoval G. Lewis ako pomer fugacity uvažovaného a referenčného stavu. Ako referenčný stav pre kondenzované látky sa najčastejšie volí fugacita čistej látky pri teplote a tlaku systému (pozn. tento referenčný stav nie je idealizovaný príklad, fugacitný koeficient nie je jednotkový ). Pre plynné látky sa ako referenčná fugacita berie štandardný tlak 101 325 Pa ideálneho plynu (pozn jeho fugacitný koeficient je samozrejme rovný jednej).
Matematická definícia
- ...(1)
kde:
Ak si v definičnom vzťahu aktivity vyjadríme fugacity ako súčin molárneho zlomku, fugacitného koeficientu a tlaku systému a za referenčný stav zvolíme čistú zložku i, pri danom tlaku a teplote systému dostaneme:
kde:
- - je fugacitný koeficient zložky i v systéme
- - je fugacitný koeficient čistej zložky i
- - molárny zlomok zložky i v systéme
Aktivita čistej zložky (ak je čistá zložka braná ako referenčný stav) je v súlade s definíciou (1) vždy rovná jednej.
Vzťah medzi chemickým potenciálom a aktivitou
Integrovaním definičného vzťahu fugacity medzi referenčným a konečným stavom a v súlade s definíciou aktivity dosadením aktivity za podiel fugacít dostaneme vzťah medzi zmenou chemického potenciálu (v hodnotenom stave oproti referenčnému) a aktivitou v hodnotenom stave:
kde:
- - je chemický potenciál zložky i
- - je referenčný chemický potenciál (napr. čistej zložky i)
Aktivitný koeficient
Aktivitný koeficient sa definuje nasledovne:
Pozn. Pre čistú zložku platí, že jej aktivita je vždy jednotková (ak je čistá zložka aj referenčným stavom) a v súlade s definíciou aj aktivitný koeficient čistej zložky je jednotkový.
Výhodou zavedenia aktivitného koeficientu je to, že mnohé rovnice odvodené pre ideálne správanie sa zložiek, v ktorých vystupuje molový zlomok xi, platia aj pre reálny stav, ak molárny zlomok vynásobíme ešte aktivitným koeficientom. Neplatí to však v rovniciach, kde výsledok je ovplyvnený neideálnosťou referenčného stavu (nech je ním čistá zložka). Aktivitný koeficient je v tomto rade v súlade s definíciou jednotkový, potom 1*xi=xi dostaneme teda rovnicu totožnú s rovnicou ideálneho správania, hoci čistá zložka nie je ideálna. Väčšina rovníc termodynamiky však popisuje zmenu nejakej veličiny, napr. chemického potenciálu, a v týchto prípadoch je použitie aktivitného koeficientu správne.
Ideálne roztoky
Ideálne roztoky sú podľa G. Lewisa definované tak, že fugacita zložky i v roztoku je priamo úmerná molárnemu zlomku a to v celom koncentračnom rozpätí:
Z toho vyplýva, že aktivita zložky i v ideálnom roztoku (plynnom alebo kondenzovanom) je rovná molárnemu zlomku a aktivitný koeficient je jednotkový (ak ako štandardný stav berieme čistú zložku pri danej teplote a tlaku). Je si treba všimnúť, že definícia ideálneho roztoku (nech je to plynná zmes) nepredpokladá ideálne správanie sa čistej zložky (nemusí sa správať ako ideálny plyn, teda fugacita čistej zložky sa nemusí rovnať tlaku čistej zložky).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štandardná zlučovacia entalpia
Absolútna nula
Absolútne čierne teleso
Adiabatická účinnosť
Adiabatický invariant
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Antoinova rovnica
Atmosféra (jednotka)
BET izoterma
Bod horenia
Boltzmannova konštanta
Boltzmannova rovnica
Boltzmannovo rozdelenie
Boylov-Mariottov zákon
Carnotove princípy
Charlesov zákon
Chemický potenciál
Clausiusova nerovnosť
Daltonov zákon
Druhá termodynamická veta
Ellinghamov diagram
Emisivita
Energia
Exergetická účinnosť
Exergia
Explózia
Freundlichova izoterma
Fugacita
Gay-Lussacov zákon
Gibbsova voľná energia
Izolovaná sústava
Koeficient tepelnej vodivosti
Kritický bod
Langmuirova izoterma
Mayerova rovnica
Nevratnosť
Nultá termodynamická veta
Otvorená sústava (fyzika)
Perpetuum mobile
Poissonova konštanta (termodynamika)
Polytropa
Povrchová teplota
Prvá termodynamická veta
Rosný bod
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sústava (termodynamika)
Seebeckov jav
Skleníkový efekt
Skvapalňovanie
Stavová rovnica
Stavová rovnica ideálneho plynu
Stavová veličina
Sublimácia (pevná látka)
Synergetika
Technická práca
Tepelná rovnováha
Tepelná rozťažnosť
Tepelný odpor
Tepelný stroj
Teplo
Teplota topenia
Teplota varu
Teplota vznietenia
Teplota vzplanutia
Termická účinnosť
Termická stavová rovnica
Termochémia
Termochemická rovnica
Termodynamická účinnosť
Termodynamická teplota
Termodynamická veta
Termodynamický stav
Termodynamika
Termoelektrický jav
Thomsonov jav
Topenie
Tretia termodynamická veta
Trojný bod
Tuhnutie
Ultrafialová katastrofa
Univerzálna plynová konštanta
Uzavretá sústava (výmena energie)
Van der Waalsova stavová rovnica
Var (fyzika)
Vnútorná energia
Voľná energia
Vratný termodynamický cyklus
Vratný termodynamický proces
Vyparovanie
Zložka sústavy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk