Ak Kojunlu

Ak Kojunlu
آق قويونلو

↓

1378 – 1508^[1]

↓

vlajka

Geografia

Hlavné mesto

Diyarbakır
Tabríz
Bagdad (sídlo posledného vládcu)

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Turkomani, Arméni, Arabi

Jazyky

turkické jazyky, perzština, arabčina

Náboženstvo

sunnitský islam – vládnuca vrstva
východné kresťanstvo – pôvodné arménske a asýrske obyvateľstvo
šiitizmus – miestne, najmä perzské obyvateľstvo

Štátny útvar

Štátne zriadenie

monarchia, kmeňový zväz

Predchádzajúce štáty:

	Tímúr
	Kara Kojunlu

Nástupnícke štáty:

	Safíjovci
	Osmanská ríša

Ak Kojunlu bol stredoveký moslimský štátny útvar, kmeňový zväz, rozprestierajúci sa v období rozmachu na území dnešného Turecka, Iraku, Iránu (Perzie) a Arménska. Na výslnie dejín sa kmeň dostal v 14. storočí po páde mongolskej moci na Blízkom Východe.

Názov

Ak Kojunlu^[2]^[3]^[4] (iné tvary: Akkojunlu,^[5] Akkoyunlu,^[6] Aq Qoyunlu,^[3] )
Akkojunluská ríša,^[7]
Biela ovca,^[3]^[5] Turci bielej ovce,^[6] či Biely baran^[7]

História krajiny

Do Anatólie sa predkovia akkojunluských Turkomanov dostali v rámci migrácie turkických kmeňov na západ v priebehu seldžuckej a mongolskej expanzie.^[8] Prvé zmienky o zakladateľskom kmeni zväzu Bajandur pochádzajú z byzantských kroník z roku 1340. V päťdesiatich rokoch viackrát zaútočili na Trapezuntské cisárstvo, neskôr s krajinou uzavreli mier a viacero sobášov. Zakladateľom štátu bol skúsený žoldnier Kara Yülük (alebo aj Kara Osman).^[9]^[10] Vďaka podpore Tímúra Yülük po bitke pri Ankare (1402) získal okolie Diyarbakıru, ale nikdy územiu nevládol pevnou rukou. V ďalších rokoch existencie štátu museli akkojunluskí panovníci bojovať o samostatnosť s rivalským zväzom Kara Kojunlu. Napriek počiatočným neúspechom Kara Kojunlu nikdy Ak Kojunlu nedokázalo dobyť a v roku 1467 za vlády Uzun Hasana prešlo do drvivej protiofenzívy, keď pri karakojunluskom pokuse dobyť Diyarbakır zomrel karakojunluský panovník Džahánšáh. Ak Kojunlu postupne získalo územie od Azerbajdžanu a Perzie až po Irak, hlavné mesto štátu sa presunulo do Tabrízu. Na východe sa Uzunovi podarilo poraziť Tímúrovcov. Neúspešne sa Ak Kojunlu pokúšalo preraziť aj na západe proti Osmanskej ríši, objavili sa aj pokusy o spojenectvo s Benátkami a Pápežským štátom.^[2]^[10] Akkojunluské sny sa ale rozplynuli po porážke v bitke pri Baškente alebo pri Otlukbeli, či Tercane (dnešný Mamahatun) v roku 1473. V roku 1478 Uzun Hasan zomrel a na trón nastúpil jeho syn Chalíl, ktorý bol ale po bitke pri Choj zvrhnutý jeho bratom Jakubom. Jakub vládol v rokoch 1478 až 1490. Po jeho smrti moc zväzu upadla a v krajine vypukla občianska vojna. V roku 1500 Sáfijovec Ismá‘íl I. dobyl Tabríz a položil základ novovekého šiítskeho perzského štátu. V rokoch 1501/1502 Ismá‘íl I. porazil Ak Kojunlu pri Nachčivane a krajina už úpadok nedokázala zastaviť. Posledný vládca Murad ešte štyri a pol roka vládol v Bagdade až dokým nebol vyhnaný a jeho ríša sa v roku 1508 nerozpadla. O územie bývalého Ak Kojunlu následne viedli boje Sáfijovská Perzia a Osmanská ríša.^[9]^[10]^[11]

Zoznam vládcov Ak Kojunlu^[12]12">upraviť | upraviť zdroj

Bahá‘uddín Kara Osman (1403 – 1435)
Hamza Beg (1435 – 1444)
Džahángír (1444 – 1453)
Uzun Hasan (1453 – 1478)
Chalíl (1478 – 1479)
Ja‘kúb (1479 – 1491)
Bajsungur (1491 – 1492)
Rustam (1492 – 1496)
Ahmad Gevde (1496 – 1497)
Murád (1497 – 1502)

Referencieupraviť | upraviť zdroj

↑ Ak Koyunlu In: Encyclopedia Britannica online. Cit. 2019-12-30. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Kara Kojunlu In: Encyclopaedia Beliana online. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, cit. 2019-12-27. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
↑ ^a ^b ^c Kara Júsuf In: Encyclopaedia Beliana online. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, cit. 2019-12-28. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
↑ GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). 1. vyd. Nitra : Mapa Slovakia, 2004. 50 s. ISBN 8089080472. S. 18.
↑ ^a ^b LEWIS, Bernard. Dějiny Blízkého východu. 1. vyd. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 8071069264.
↑ ^a ^b Obrazové dejiny sveta. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 237.
↑ ^a ^b Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 351, 354 – 355.
↑ AQ QOYUNLŪ In: Encyclopaedia Iranica online. www.iranicaonline.org, cit. 2019-12-30. Dostupné online.
↑ ^a ^b STOKES, Jamie, et al. Encyclopedia of the Peoples of Africa and the Middle East. New York : Infobase Publishing, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-2676-0. S. 31. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c AK KOYUNLU In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. 1. Leiden : BRILL, 1986. 1359 s. ISBN 90-04-08114-3. S. 312 – 313. (po anglicky)
↑ NYROP, Richard F. Iran, a Country Study. 3rd Ed. Washington : The American University, 1978. Dostupné online. S. 41. (po anglicky)
↑ TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828 -2. S. 389.

Ďalšia literatúraupraviť | upraviť zdroj

WOODS, John E.. The Aqquyunlu: Clan, Confederation, Empire. Revised and Expanded Edition Salt Lake City : University of Utah Press, 1999. 343 s. ISBN 0-87480-565-1.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Kara Kojunlu

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Ak Koyunlu In: Encyclopedia Britannica online. Cit. 2019-12-30. Dostupné online. (po anglicky)

[:4-2] Kara Kojunlu In: Encyclopaedia Beliana online. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, cit. 2019-12-27. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.

[:0-3] Kara Júsuf In: Encyclopaedia Beliana online. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, cit. 2019-12-28. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.

[4] GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). 1. vyd. Nitra : Mapa Slovakia, 2004. 50 s. ISBN 8089080472. S. 18.

[:2-5] LEWIS, Bernard. Dějiny Blízkého východu. 1. vyd. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 8071069264.

[:3-6] Obrazové dejiny sveta. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 237.

[:1-7] Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 351, 354 – 355.

[8] AQ QOYUNLŪ In: Encyclopaedia Iranica online. www.iranicaonline.org, cit. 2019-12-30. Dostupné online.

[:5-9] STOKES, Jamie, et al. Encyclopedia of the Peoples of Africa and the Middle East. New York : Infobase Publishing, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-2676-0. S. 31. (po anglicky)

[:IS-10] AK KOYUNLU In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. 1. Leiden : BRILL, 1986. 1359 s. ISBN 90-04-08114-3. S. 312 – 313. (po anglicky)

[11] NYROP, Richard F. Iran, a Country Study. 3rd Ed. Washington : The American University, 1978. Dostupné online. S. 41. (po anglicky)

[12] TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828 -2. S. 389.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]