A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Advanced Crew Transportation System skratka ACTS (doslova Pokročilý prostriedok na prepravu posádky) je pracovný názov pre štúdiu novej pilotovanej kozmickej lode, ktorú má v rokoch 2006 – 2008 spoločne vypracovať Európska kozmická agentúra s Ruskou kozmickou agentúrou.[1] Japonská kozmická agentúra JAXA vyjadrila predbežný záujem o pripojenie sa k projektu, ak bude účasť ESA istá. ACTS by mala mať modulárny design známy z ruských Sojuzov a umožňovať pilotované lety (3 – 4 člennej posádky) nielen na LEO ale aj k Mesiacu alebo iným objektom Slnečnej sústavy. Projekt je istou konkurenciou amerického Crew Exploration Vehicle, ku ktorému neboli medzinárodní partneri prizvaní, ale zároveň by umožnil nezávislý prístup na ISS a k pilotovaným lunárnym misiám. Ak bude projekt v roku 2008 schválený ministerskou konferenciou členských štátov ESA a ostatnými partnermi, prvý ACTS by mohol štartovať v rokoch 2012 – 2014.
Štruktúra ACTS
Na rozdiel od amerického projektu Crew Exploration Vehicle, ktorý bude mať pravdepodobne len dve sekcie (prístrojovú a obytnú, ktorá bude slúžiť tiež ako návratový modul), ACTS má mať podobne ako osvedčené ruské Sojuzy sekcie tri: prístrojovú, obytnú a návratovú. Tým sa znížia nároky na obytnú sekciu (nebude musieť byť schopná návratu do atmosféry) a tým aj hmotnosť celej lode. Zároveň sa pre prístrojovú a obytnú sekciu budú môcť využiť technológie vyvinuté v ESA pre automatickú loď ATV alebo vesmírne laboratótium Columbus.[2]
Lunárne pilotované misie
Vzhľadom k faktu, že pre štarty ACTS by sa mali využívať existujúce nosiče, ktoré sú k dispozícii ESA a v Rusku, hmotnosť celého systému je pomerne obmedzená. K cestám na nízku obežnú dráhu by mala byť dostatočná (t. j. ACTS by malo dostatok paliva na dosiahnutie napr. ISS), ale už vôbec nie pre misie na Mesiac. Tento problém by sa mal riešiť podobne ako u navrhovaného systému CEV, teda vynesením dodatočného pohonného stupňa inou raketou a spojenie oboch na obežnej dráhe.[3] Prípadný pristávací modul by potom mohol byť automaticky navedený podobnou procedúrou na dráhu okolo Mesiaca, kde by sa s ním ACTS spojila – táto stratégia by umožnila flexibilitu využívaných lunárnych modulov.
Zdroje
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Advanced Crew Transportation System
Aktívny let
Almaz
Ames Research Center
Anonymus (družica)
Ariane
Astrodynamika
Astronavigácia
Axiom Space
Balónová družica
Beagle 2
Blue Ghost
Boeing
Centaur (raketový stupeň)
Cosmic Background Explorer
Courier (satelit)
Crew Safety System
Delta (nosná raketa)
DENPA
Destiny (ISS)
Eastern Range
Europa Orbiter
European Launcher Development Organisation
European Retrievable Carrier
Geostacionárna dráha
Guyanské stredisko pre vesmír
Ham (šimpanz)
Hinotori
Hipparcos
Hviezdne mestečko
Inertial Upper Stage
International Cometary Explorer
Jet Propulsion Laboratory
Johnsonovo vesmírne stredisko
Kliper (kozmonautika)
Kozmický program
Lunárny modul
Luna 3
Mariner 10
Mariner 3
Mariner 5
Mariner 8
Marsnik 1
Marsnik 2
Mars 1969A
Mars 1969B
Mars 2MV-3 No.1
Mars 2MV-4 No.1
Mars 4
Mars Polar Lander
Mobile Servicing System
Nákladná kozmická loď
Nova (nosná raketa)
Pasívny let
Pioneer Venus Multiprobe
Poisk
Polárna družica
Program Mariner
Program Mars
Program Shuttle-Mir
Program Sojuz
Program Sputnik
Program Vega
Projekt Daedalus
Ranger 4
Rocketdyne
Saľut 2
Sojuz 27
SpaceShipOne
SpaceShipTwo
Sputnik 2
Sputnik 3
Sputnik 4
Sputnik 5
Sputnik 6
Sputnik 9
Stredisko riadenia vesmírnych letov
STS-134
STS-30
STS-32
STS-50
STS-87
STS-88
STS-89
STS-90
Telekomunikačná družica
Telemetria
Tenma
The George C. Marshall Space Flight Center
Tranquility
Transtage
UARS
Umelá tiaž
United Launch Alliance
Unity (ISS)
Vandenberg Space Force Base
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Vesmírny štartovací komplex 37 na Cape Canaveral Space Force Station
Viacstupňová raketa
Viking 1
Viking 2
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Zond 2
Zvezda
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
