Adrastea
Adrastea, druhý z Jupiterovych známych mesiacov
Základné informácie
Objaviteľ	D. C. Jewitt G. E. Danielson
Dátum objavenia	8. júl 1979
Satelit	Jupiter
Poradie od planéty	2.
Iné označenia	Jupiter XV
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos	129 000 km[1]
Excentricita	0,0015
Perióda obehu	0,29826 dňa (7 h 9,5 min)
Priemerná obežná rýchlosť	31,378 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty	0.03°
Fyzikálne vlastnosti
Rovníkový priemer	24 km[1]
Rozmery	20×16×14 km
Hmotnosť	~2×1015 kg[2]
Priemerná hustota	0,86 g/cm3
Gravitácia na rovníku	~0,002 m/s2
Úniková rýchlosť	~0,008 km/s
Perióda rotácie	synchrónna
Albedo	~0,1 ± 0,045 [3]
Priemerná povrchová teplota	~122 K
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

Adrastea alebo Jupiter XV je druhý z Jupiterovych známych mesiacov (počítané od najbližších k planéte). Objavili ho David C. Jewitt a G. Edward Danielson na fotografiách odoslaných sondou Voyager 2 v roku 1979. Dostal označenie S/1979 J 1. Oficiálne bol pomenovaný podľa gréckej postavy Adrasteia. Adrastea bola prvým prírodným satelitom objaveným z fotiek privezených medziplanetárnymi sondami.

Fyzikálna charakteristika

Fotka objavenia Adrastei z dňa 8. júla 1979 Voyagerom 2

Adrastea má nepravidelný tvar a rozmery 20x16x14 km³ pozdĺžne. Zloženie a hmota nie sú známe, ale predpokladá sa že hustota je ~0.86 g/cm³ a hmotnosť ~2×10¹⁵ kg. Podľa hustoty sa predpokladá, že je zložená z ľadu s pórovitosťou 10 – 15%. Nie sú známe žiadne povrchové útvary kvôli nízkemu rozlíšeniu dostupných fotografií.

Obežná dráha

Adrastea je najmenší a druhý najbližší člen vnútorných satelitov Jupitera. Okolo planéty obieha vo vzdialenosti ~129 000 km (1,806 Jupiter radii) vo vnútri hlavného prstenca. Obežná dráha má veľmi malú excentricitu ~0,0015 a inklináciu ~0,03° vzhľadom k rovníku Jupitera. Adrastea rotuje synchrónne s dĺžkou svojej obežnej periódy, čo znamená, že je k planéte otočená stále tou istou stranou. Jej dlhšia os je otočená smerom k Jupiteru.

Spojenie s prstencami Jupitera

Adrastea je najväčším prispievateľom materiálu do prstencov Jupitera kvôli jeho množstvu v okolí jej obežnej dráhy. Tento materiál pozostáva hlavne z častí vyvrhnutých štyrmi malými vnútornými satelitmi Metis, Adrastea, Amalthea a Thebe pri nárazoch meteoritov.

Prieskum

Adrastea bola objavená na fotografiách odoslaných sondami Voyager 1 a Voyager 2, kde sa však javila iba ako bod. Sonda Galileo bola schopná rozpoznať jej tvar ale obrázky ostávajú naďalej veľmi nezreteľné.

Pozri aj

• Jupiter
• Mesiace Jupitera
• Slnečná sústava

Externé odkazy

• NASA profil – Adrastea (po anglicky)

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adrastea (mesiac)