Adaptácia je prenos alebo premena diela z jedného druhu (žánru) na iný (napríklad románu na divadelnú hru). Adaptáciu možno vykonať elimináciou (vynechaním) časti diela, alebo naopak jeho amplifikáciou (rozšírením). Prípadne môže byť adaptované dielo spojením viacerých samostatných textov.^[1]

Divadelná adaptácia

Divadelná adaptácia (alebo dramatizácia) sa týka najmä naratívnych obsahov (príbeh fabula), ktoré sa viac alebo menej (občas dosť málo) zachovávajú. Diskurzívna štruktúra však podlieha radikálnej premene, ku ktorej dochádza predovšetkým v dôsledku prechodu do úplne odlišného výpovedného mechanizmu (výpovedný akt). Napríklad román možno adaptovať pre divadlo, film ,rozhlas alebo televíziu. V priebehu tejto semiotickej operácie transferu sa román prenáša do dialógov (často odlišných od dialógov originálu), a predovšetkým do scénických akcií, ktoré využívajú všetky materiály divadelnej realizácie (gestá, obrazy, hudbu atď.)

Adaptácia označuje aj dramaturgickú prácu v texte, ktorý sa má inscenovať. Dovolené sú akékoľvek textové manipulácie: škrty, reorganizácia príbehu, štylistické „zjemňovania“, redukcia počtu postáv alebo dejísk, dramatická koncentrácia na niekoľko silných okamihov, dopisovanie a cudzie texty, montáž a koláž cudzorodých prvkov, úprava záveru alebo samotnej fabuly vo vzťahu k režijnej koncepcii.

Adaptácia na rozdiel od divadelného prekladu alebo aktualizácie má povolenú mimoriadnu slobodu a smelo modifikuje zmysel pôvodného diela, dokonca mu dáva úplne opačný zmysel.

Adaptovať znamená úplne prepísať text, ktorý sa považuje iba za materiál. Takáto divadelná prax prispela k uvedomeniu si dôležitosti dramaturga pri príprave predstavenia. Dokonalá a definitívna adaptácia diel minulosti neexistuje.

Zdroje

PATRICE, P. Divadelný slovník. Bratislava: Divadelný ústav, 2004.ISBN 80-88987-24-5.