Staroveká Mezopotámia
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia rieky: Eufrat · Tigris oblasti: Sumer · Akkad · Babylonia · Asýria · Mezopotámia dnes: Irak
Jadro Mezopotámie Obejdská kultúra · Urucká kultúra · Džemdetnasrská kultúra · Sumeri a Semiti (Akkadi) · Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Akkadská ríša · Gutejci · Guti (Gutejci) · Lagaš II (II. lagašská dynastia) · Ur III (III. urská dynastia) · Staroasýrska ríša · Starobabylonská ríša (Amorejci) · Stredobabylonská ríša (Kassiti) · Stredoasýrska ríša · Mitanni (Churriti) · Novoasýrska ríša · Novobabylonská ríša · Perzská ríša
Periféria Mezopotámie Elam · Urartu · Média · Mitanni · Chetiti · StarovekýEgypt · Prímorie · Chaldejci · Aramejci · Musasir · Mannejci · Feničania · Júdsko · Izrael · Peržania
Mestá (výber) Eridu · Ur · Uruk · Kiš · Lagaš · Nippur · Aššur · Akkad (mesto) · Akkad · Ninive · Nuzi · Nimrúd Dlhší zoznam: Mezopotámia
Vládcovia Kráľovské zoznamy: Sumer · Babylon · Asýria Moderné zoznamy: Babylon · Akkad · Aššur · Ur · Kiš · Uruk · Isin · Lagaš · Mari · Ešnunna · Mitanni · Guti
Jazyk, kultúra, náboženstvo písmo: klinové písmo jazyky: sumerčina · akkadčina (babylončina · asýrčina) · amorejčina · elamčina · churritčina náboženstvo: Náboženstvo Mezopotámie · Gilgameš · Nibiru

Adab alebo Udab bolo staroveké sumerské mesto medzi Girsu a Nippurom. Nachádzalo sa na mieste dnešného mesta Bismaya alebo Bismya v irackej provincii Wasit. Bohom mesta Adab bol Parag'ellilegarra (Panigingarra) „Vládca menovaný Ellilom".^[1]

História

Ranodynastické obdobie

Adab bol obývaný prinajmenšom od ranodynastického obdobia. Podľa sumerského textu Inannin zostup do podsvetia sa v Adabe za vlády Dumuziho Uruckého nachádzal Inannin chrám s názvom E-shar. V ďalšom texte, Dumuziho sne, je Dumuzi z Uruku zvrhnutý zo svojho trónu hladným davom zloženým z mužov z veľkých sumerských miest vrátane Adabu.

Zdá sa, že v Adabe vládol kráľ Kišu Mesilim, a to na základe nápisov nájdených v Bismayi. Na jednom nápise na úlomku misy sa píše: „Mesilim,kráľ Kišu, do Esaru vrátil , Salkisalsi je patesi z Adabu."^[2] Jeden z adabských kráľov, Lugal-Anne-Mundu, ktorý sa objavuje v Sumerskom kráľovskom zozname, sa spomína v niekoľkých súčasných nápisoch. Niektoré, ktoré sú oveľa neskoršími kópiami, tvrdia, že založil rozsiahlu, ale krátku ríšu, ktorá sa rozprestierala od Elamu až po Libanon a amorejské územia pozdĺž Jordánu. Adab sa spomína aj v niektorých eblanských tabuľkách z približne rovnakého obdobia ako obchodný partner Ebly v severnej Sýrii, krátko predtým, ako Eblu zničili neznáme sily.^[3]

V Bismayi sa našla mramorová socha s nápisom ďalšieho kráľa Adabu, ktorý sa rôzne prekladá ako Lugal-daudu, Da-udu, Lugaldalu a Esar.^[4]

Sargonské obdobie

Meskigal, guvernér Adabu za vlády Lugalzagesiho z Uruku, zmenil vernosť Akkadu a stal sa guvernérom za vlády Sargona Akkadského. Neskôr sa pripojil k Veľkej vzbure proti Naram-Sinovi a bol porazený. Rôzni guvernéri vrátane Sarru-alliho a Lugal-ajagu potom vládli Adabu pod priamou akkadskou kontrolou. Na konci akkadského obdobia Adab obsadili Gutejci, ktorí z neho urobili svoje hlavné mesto.^[5]

Známych je aj niekoľko správcov mesta za vlády Ura III. Hoci sa v Bismáji nenašli žiadne neskoršie archeologické dôkazy, vykopávky tam boli krátke a o Adabe sa našli neskoršie epigrafické zmienky, napríklad v Chammurapiho zákonníku.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adab (mesto)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adab (city) na anglickej Wikipédii.