A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.[1]
Absolútno je najvyššie súcno, ktoré je základom, poslednou príčinou (prapríčinou) všetkého, čo je. Absolútno je bytie nezávislé od žiadneho iného bytia, je nepodmienené, autonómne, dokonalé, existujúce samé pre seba a osebe.[1]
Absolútno (stredný platonizmus)
Absolútno je počiatok i koniec všetkého, najvyššia vôľa, otec i stvoriteľ všetkého súcna, dokonalosť sama, zákonodarca a zároveň tvorca predurčenia; konečný cieľ ľudskej existencie, ktorá je zasa konečným cieľom sveta všetkých vecí. Prostredníctvom človeka sa veci majú spojiť s bohom.[2]
Absolútno (scholastika)
Absolútno je Boh ako bytosť, ktoré nezávisí od nijakej inej; stojí v protiklade ku každej relatívnej existencii a najmä voči poznaniu, ktoré o ňom môžeme nadobudnúť.[3]
Absolútno podľa Spinozu
Absolútno je Boh, z ktorého treba odvodzovať všetko.[4]
Absolútno podľa Hegela
Základným pojmom Hegelovho objektívneho idealizmu je absolútno. Hegel ho chápal v duchu tradícií idealistickej metafyziky, ktorá zahrnovala tiež filozofickú náuku o najvyššom súcne, ktoré je základom, poslednou príčinou, teda i konečným zmyslom všetkého, čo je, pochopil ho ako „boha tak ako je v svojej večnej bytnosti pred stvorením prírody a konečného ducha“.[5]
Hegelov boh je... veľmi vzdialený voči všetkým antropomorfným náboženským predstavám. Pojem absolútna ako fundamentu všetkého jestvujúceho, prírody i ľudskej spoločnosti a dejín, je vyslovene filozofický pojem. Pre Hegela, ktorý vyrastal v myšlienkovom svete kantovského a pokantovského transcendentálneho idealizmu, ktorého koncepcie tvorilo spojil s významnými motívmi staršej idealistickej tradície do novej vyššej syntézy, nemohlo byť absolútno ničím iným než nekonečným rozumom (unendliche Vernunft), nekonečným „čistým“, t. j. rýdzo apriórnym poznaním bez prímesy všetkého empirického, zmyslového, čistým vedením absolútna, ktoré je – pod. ako Aristotelovo božské „myslenie myslenia“ – ponorené do seba. Preto mohol Hegel nazvať absolútno „pravdou tak ako je bez zahalenia osebe a pre seba“.[5]
Absolútno podľa Kanta
Absolútno je nemožno vôbec dosiahnuť; je nepoznateľné.[6]
Absolútno podľa Schopenhauera
Arthur Schopenhauer chápe absolútno ako synonymum vôle.[4]
Referencie
- ↑ a b Absolútno . FILIT, . Dostupné online.
- ↑ Absolútno (platonizmus stredný) . FILIT, . Dostupné online.
- ↑ Absolútno (scholastika) . FILIT, . Dostupné online.
- ↑ a b absolútno. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 31.
- ↑ a b Absolútno (hegel, g. w. f.) . FILIT, . Dostupné online.
- ↑ Absolútno (kant, i.) . FILIT, . Dostupné online.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ákáša
Élan vital
Éma
Účel (filozofia)
Účinok (filozofia)
Číslo (filozofia)
Časovosť
Čas (filozofia)
Čisté svedomie
Čistý akt
Čistý praktický rozum
Čistý rozum
Žiadostivá duša
Životný princíp
Životný pud
Absolútna idea
Absolútno
Adiaforon
Akcidens (filozofia)
Akt vedomia
Alétheia
Alter ego
Analógia bytia
Antropický princíp
Anything goes
Apeirón
Apolónske a dionýzovské
Archai
Aseita
Autarkia (filozofia)
Bytie vo svete
Bytnosť
Clinamen
Dasein
Dialektická metóda
Eidos
Entelechia
Epoché
Essentia quinta
Existencia človeka
Finalita
Finitizmus
Frekventálie
Henády
Historizmus (filozofia)
Hmlistá monáda
Homogénnosť priestoru
Idea
Imanentný zákon
Inscendencia
Intencionalita (filozofia)
Jedno
Jednoduchá idea
Kenotická metóda
Koncepcia ja
Konkordancia (synkriticizmus)
Kopernikánsky obrat
Látková príčina
Logos
Materialistická dialektika
Maximum bytia
Maximum bytia človeka
Maximum kultúrneho bytia človeka
Mentalistický jazyk
Merizmus
Methexis
Metodická skepsa
Monáda (filozofia)
Mundus intelligibilis
Mundus sensibilis
Nús
Nazeranie podstaty
Nebytie
Nekonečný regres
Neláska
Nesvojmocná aktivita
Nie-ja
Noumenon
Novoveké významové univerzum
Objektívna idea
Obmedzené
Obomkýnajúce
Odcudzenosť filozofie
Ontós on
Ontologická diferencia
Ontologická kategória
Ontologický status
Ordo ordinans
Orwellova filozofia dejín
Parusia
Podstata
Potencialita
Potencia (filozofia)
Praktický rozum
Pravda faktu
Praveké významové univerzum
Prežívanie času
Predurčená harmónia
Primárna potreba
Princíp individuácie
Prirodzené náboženstvo
Psycha (filozofia)
Psychologizmus
Quinta essentia
Racionalita
Reálnosť
Reaktológia
Relativizmus
Rozpamätávanie sa
Sémantický trojuholník
Súčasné významové univerzum
Skutočný zvuk
Sloboda vôle
Snové ego
Spoločné dobro
Stimulácia (Quine)
Svetové významové univerzum
Svetový duch
Synderesis
Telos (filozofia)
Telo a duša
Teoretický rozum
Trópos
Transcendencia
Transcendentno
Transcendovanie
Transcendovanie človeka
Transhorizontová realita
Transsubstanciácia
Tretí svet (filozofia)
Trh osobnosti
Trichotomizmus
Tvár druhého (Lévinas)
Ty (filozofia dialógu)
Unikajúcno
Univerzálie (filozofia)
Unus mundus
Vôľa k moci
Vývoj v špirále
Významové univerzum
Všeľudový štát (marxizmus)
Večnosť
Vec osebe
Vec pre nás
Veracitas Dei
Vikšepa
Vivéka
Vlastné bytie
Vrodená idea
Zákon kontinuity
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk