Abrázia (z lat. abrasio) v geológii je v širšom zmysle modelovanie zemského povrchu dlhodobým účinkom vody (v tekutom i pevnom skupenstve) a/alebo vetra. Pre abráziu vetrom sa používa osobitný termín korázia. V užšom zmysle označuje obrusovanie brehov morským príbojom, alebo obrusovanie okolitých svahov ľadovcom.

Voda naráža na skalnaté pobrežie, v puklinách stláča vzduch a pri návrate ho z nich vysáva. Neustálym opakovaním dochádza k postupnému rozrušovaniu celistvosti hornín. Skaly sa menia na sutinu, ktorá je vodou odnášaná a znovu vynášaná na pobrežie. Sutina zvyšuje účinky vodnej erózie. Abrázia závisí od sily príboja, jeho strmosti a zloženia hornín – najintenzívnejšia je na kolmých, najslabšia na plochých pobrežiach. Abráziu tiež významne znižujú brehové porasty drevín.

Zdroj

• abrázia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 28-29.

Portál vedy o Zemi