svätý Abo Tbileli
gruzínsky svätec, patrón mesta Tbilisi
Mozaika svätého Aba v jemu zasvätenom chráme v Tbilisi
Biografické údaje
Narodenie	okolo 757 asi Bagdad
Úmrtie	(po?) 6. januári 786 Tbilisi
Uctievanie
Cirkev	Gruzínska pravoslávna cirkev
Sviatok	8. január
Odkazy
	Abo Tbileli (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Svätý Abo Tbileli (* okolo 757^[1][2], asi Bagdad^[3] – † (po?) 6. januári^[4][2] 786, Tbilisi^[5]) bol gruzínsky svätec a mučeník arabského pôvodu, patrón gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi.^[1][2] Jeho sviatok pravoslávni Gruzínci oslavujú 8. januára (resp. 21. januára podľa juliánskeho kalendára).^[6][7]

Životopis Umučenie svätého Aba od gruzínskeho spisovateľa Ioaneho Sabanisdzeho patrí k významným prameňom gruzínskych náboženských a sociálnych dejín 8. storočia. Vznikol na popud katolika Samuela III. (VII.) krátko po Abovej smrti.^[1][3][2] Existujú aj synaxárové vydania jeho života.^[7]

Mená

Svätcovo meno je odvodené z arabského slova Habíb.^[3]

• gruz. აბო თბილელი – Abo Tbileli, iný prepis: Abo Thbileli^[1]
• Abo Tbiliský^[1], staršie: Abo Tifliský^[4]
• Abo z Tbilisi^[3], Habo z Tbilisi^[3]

Životopis

O Abovom pôvode sa mnoho nevie. Primárne pramene o ňom tvrdia, že pochádzal z rodiny obchodníkov s parfumami z Bagdadu^[3] a bol arabským moslimom. Narodiť sa mal niekedy okolo roku 757 do početnej rodiny.^[7] Asi ako sedemnásť alebo osemnásťročný vstúpil do služieb kartlijského (gruzínskeho) semiautonómneho vládcu Nersea II., syna kuropalata Adarnaseho. Poskytoval mu parfumérske a prekladateľské služby. Po tom, čo sa Nerses dostal do nemilosti abbásovského kalifa al-Mansúra, bol Abo spolu s ním uvrhnutý do žalára.^[1][8]

Za vlády kalifa al-Mahdího bola gruzínskemu vládcovi a jeho služobníctvu udelená amnestia a gruzínska delegácia spolu s Abom opustila Bagdad. V Gruzínsku Abova moslimská viera ochladla, no pre mocenské postavenie moslimov v gruzínskych krajinách nekonvertoval. Nerseova vláda v Kartli netrvala dlho a gruzínsky panovník sa čoskoro dostal opäť do nemilosti. Spolu s časťou služobníctva preto v roku 781 odišiel do Chazarskej ríše^[2][9] (resp. chazarského Osetska^[8]) a neskôr do Abcházska, ktoré sa nachádzalo v byzantskej sfére vplyvu.^[1][7][8] Tam gruzínskeho vládcu nasledoval aj Abo, ktorý sa v krajine nezávislej od moci Abbásovcov a značne nepriateľskej voči islamu, hlbšie zoznámil s kresťanskou ortodoxnou teológiou, a prijal krst.^[1][7]

Po tom, čo sa situácia v Kartli upokojila, bolo utečencom umožnené vrátiť sa do Tbilisi. V meste Abo nejaký čas pôsobil, až dokým nebol pre presadzovanie kresťanstva miestnymi moslimskými elitami uväznený a vyzvaný, aby sa novej viery vzdal. Po tom, čo odmietol, bol v januári 786 mučený a následne popravený.^[1][8] Jeho telo bolo spálené a popol v mechu hodený do neďalekej rieky Mt'k'vari (dnešná Kura). Na mieste, kde bol hodený do rieky sa malo podľa legendy nasledujúci deň objaviť stĺpovité svetlo podobné blesku.^[5][7]

Kult

Prakticky ihneď po poprave bol Abo uctievaný ako svätý. Katolikos Samuel III.^[8] (niektoré pramene uvádzajú Samuel VII.^[5]; 789 – 794) prikázal spisovateľovi Ioannovi Sabanisdzeovi zdokumentovať Abov život, v dôsledku čoho vzniklo umelecky i historiograficky významné dielo Umučenie svätého Aba (786 – 790).^[8] Na mieste spálenia svätcových pozostatkov mal byť o niekoľko storočí neskôr postavený Chrám Metechi, kde sa istý čas uchovávala aj Abova (údajne zázračná) ikona. V 19. storočí bola Abovi v Tbilisi na kamennej skale vystavaná kaplnka. Pôvodná stavba sa nezachovala, na mieste však vznikla nová moderná kaplnka.^[5][7]

Referencie

Ďalšia literatúra

• KUBEC, Vojtěch. Umučení svatého Aba. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2010, čís. II – III. (2008 – 2009), s. 397 – 434. ISBN 978-80-87378-84-7. ISSN 1802-8209.