Aberačná elipsa je dôsledok ročnej aberácie svetla. V dôsledku pohybu Zeme i s pozorovateľom okolo Slnka, hviezdy na oblohe zdanlivo opisujú aberačnú elipsu s veľkou polosou 20,496 uhlovej sekundy, čo je hodnota tzv. aberačnej konštanty k.
Malá polos závisí od ekliptikálnej šírky hviezdy: hviezda na ekliptike ju má nulovú a jej zdanlivý pohyb je úsečka dĺžky 2 x k, smerom od ekliptiky sa postupne zväčšuje, pričom hviezda na póle ekliptiky má malú polos rovnú aberačnej konštante a vykonáva tak na oblohe zdanlivý kruhový pohyb.
Aberačná elipsa sa odlišuje od elipsy paralaxy tým, že má veľkú polos pre všetky hviezdy rovnakú, rovnajúcu sa aberačnej konštante. Paralaktická elipsa je pre všetky hviezdy iná a závisí od ich vzdialenosti od Zeme. Aberačná a paralaktická elipsa sú vzhľadom na seba fázovo posunuté o 90°.

Astronomický portál

• aberačná elipsa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 23.
• HAJDUK, Anton; ŠTOHL, Ján, a kol. Encyklopédia astronómie. Bratislava : Osveta, 1987.