3D film je film, ktorý využíva stereoskopické metódy, aby divákovi poskytol pohyblivý obraz s dojmom hĺbky pre trojrozmerné videnie.^[1] 3D filmy so špeciálnymi efektmi sa niekedy označujú ako 4D filmy.^[2][3]

3D film je zaznamenaný pomocou stereo kamier a prehrávaný pomocou 3D displeja, t. j. zobrazený na obrazovke alebo prostredníctvom projekcie. Priestorové videnie umožňuje vzdialenosť medzi dvoma očami. Pri filmovaní pracujete s dvoma šošovkami, ktoré sú tiež od seba vzdialené, aby vytvorili stereoskopický efekt. Keďže technológia 3D kamier je pri natáčaní zložitá a neflexibilná, väčšie filmové projekty sa čoraz častejšie obracajú na následnú konverziu obrazového obsahu, ktorá s pomocou softvéru prináša podobne dobré 3D výsledky.

Ak je oku prezentovaný správny obraz, vzniká priestorový dojem. Priestorový efekt sa dá zvýšiť zväčšením vzdialenosti medzi šošovkami, no ľudský mozog potom všetko klasifikuje ako menšie.

Prvý rozkvet 3D filmov bol v rokoch 1953 až 1954, keď sa čoraz viac divákov vyhýbalo kinám a radšej sledovali lacnú televíziu. Filmoví producenti sa snažili lákať divákov späť do kín stále novými vynálezmi. Keďže na čiernobielej televízii nebolo možné premietať 3D filmy, 3D film bol jednou z atrakcií, ktoré bolo možné vidieť len v kine. Z podobných dôvodov sa po roku 2008 čoraz častejšie opäť spúšťala 3D technológia.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému 3D film

Externé odkazy

Filmový portál

• Britannica

Tento článok týkajúci sa filmu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.