25143 Itokawa
planétka
Objavenie A
Objaviteľ	LINEAR
Dátum objavenia	26. september 1998
Označenie planétok	1998 SF36 B
Kategória	Skupina Apollo Mars-križujúce planétky
Orbitálne (obehové) vlastnosti C Epocha 18. august 2005 (JD 2453600,5)
Excentricita (e)	0,280
Veľká polos (a)	198,044 Gm (1,324 AU)
Perihélium (q)	142,568 Gm (0,953 AU)
Afélium (Q)	253,520 Gm (1,695 AU)
Obežná doba (P)	556,355 d (1,52 a)
Priemerná obežná rýchlosť	25,37 km/s
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i)	1,622°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)	69,095°
Argument perihélia (ω)	162,760°
Stredná anomália (M)	294,502°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery	540 × 270 × 210 m
Hmotnosť	~4.1×1010 kg
Hustota	2,3±0,3 g/cm³
Povrchová gravitácia	~0,0001 m/s²
Úniková rýchlosť	~0,0002 km/s
Rotačná perióda	0,5055 d (12,132 h)
Spektrálna trieda	S
Absolútna veľkosť	19,2
Albedo	0,53
Priemerná povrchová teplota	~206 K
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

25143 Itokawa je planétka patriaca do skupiny Apollo a medzi Mars križujúce planétky. Patrí tiež do kategórie potenciálne nebezpečných planétok a blízkozemských objektov. V tomto storočí však jej zrážka so Zemou nehrozí; najväčšie priblíženie k Zemi na 1,9 mil. km nastalo 26. apríla 2004, ďalšie, na vzdialenosť 4,1 mil. km, sa uskutoční 9. apríla 2071. Súčasná dráha tohto objektu slnečnou sústavou nedovoľuje teoreticky bližší prelet okolo Zeme v budúcnosti ako 0,01305 AU, t. j. 1,95 mil. km.

Objav

Planétka bola objavená v rámci programu LINEAR dňa 26. septembra 1998 a dostala predbežné označenie 1998 SF₃₆.

Prieskum planétky

K planétke Itokawa bola vyslaná sonda Hajabusa, ktorá do jej blízkosti dorazila 28. augusta 2005 a postupnými brzdiacimi manévrami korekčným motorom začala so svojím cieľom vyrovnávať rýchlosť. Dňa 12. septembra 2005 sonda prakticky vyrovnala rýchlosť s planétkou a zakotvila vo vzdialenosti 20,25±0,03 km. Odtiaľ sa k nej postupne približovala. Dňa 19. novembra 2005 sonda pristála na povrchu planétky, kde sa zdržala asi 30 minút; odber vzoriek sa však neuskutočnil. Počas druhého pristátia 26. novembra o 22:07 UT sonda Hayabusa po druhýkrát pristála a podľa neskorších vyjadrení riadiaceho strediska sa ani počas tohto jednominútového pobytu na povrchu nepodarilo vzorky prachu z povrchu odobrať, hoci sa pôvodne tento pokus pokladal za úspešný. Začiatkom decembra 2005 bol naplánovaný odlet od planétky naspäť na Zem. Pre problémy s motormi bol odlet odložený až na rok 2010. 13. júna 2010 sonda pristála na Zemi. Itokawa je iba druhou planétkou, ku ktorej bola vyslaná sonda (po planétke 433 Eros), a prvou, z ktorej bol plánovaný odber vzoriek.

Povrchové útvary

Na povrchu planétky sú zatiaľ identifikované a popísané tri rozsiahlejšie útvary, ktoré dostali predbežné pracovné pomenovania, ktorých definitívne schválenie Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) sa iba očakáva. Ide o rozsiahlu pretiahnutú oblasť s rozmermi približne 150 až 200 × 60 m, pokrytú jemným regolitom, ktorá dostala meno MUSES Mare (More MUSES) podľa predštartového technického označenia sondy Hayabusa a menšiu kruhovú depresiu, pravdepodobne erodovaný zvyšok impaktného krátera, s priemerom asi 110 m vyplnenou tiež regolitom s pracovným názvom Woomera podľa austrálskeho kozmodrómu, kde Japonsko uskutočňuje veľa svojich kozmických experimentov. Ďalší, iba sčasti zachovaný pozostatok kráteru, dostal meno Uchinoura Sinus podľa japonského kozmodrómu, odkiaľ sonda Hayabusa štartovala. Identifikovaný bol okrem mnohých menších balvanov tiež veľký úlomok skaly s rozmermi 15 × 40 m.

Fyzikálne vlastnosti

Podľa spektrálnych meraní patrí Itokawa do triedy planétok typu S, teda prevažne zložených z kremičitanových hornín. Už rádiolokačné merania uskutečnené obrím rádioteleskopom v Goldstone (Kalifornia, USA), ukázali, že má veľmi pretiahnutý tvar a nepravidelne rotuje s periódou 12,12 hodiny. Japonská kozmická sonda Hayabusa tieto pozorovania potvrdila. Na základe jej snímok je teraz zrejmé, že ide o tzv. kontaktnú binárnu planétku (dvojplanétku), ktorej dve časti držia pohromade slabou gravitačnou silou.

Geologické vlastnosti

Rozdielnosť povrchových útvarov planétky Itokawa pozorovaná na snímkoch vyvrátila predchádzajúci teoretický predpoklad, že blízkozemské planétky sú geologicky homogénne. Na povrchu sa nachádza mnoho skalných úlomkov značnej veľkosti, pričom niektoré oblasti nie sú pokryté regolitom a je tak viditeľný nezvetralý povrch. Všetky predchádzajúce skúmané planétky boli pokryté silnou vrstvou regolitu a povrch planétky Itokawa sa tak nepodobá ničomu, čo sme dosiaľ mohli uvidieť. Vďaka spektrometrickým pozorovaniam miest, z ktorých mali byť odobrané vzorky, by malo byť po dokončení analýzy ich geochemického zloženia priradiť danému chemickému zloženiu príslušné spektrum pre diaľkové merania. To by malo pomôcť objasniť vzťah medzi planétkami spektrálnej triedy S a bežnými chondritami (trieda meteoritov). Navyše sa od analýz vzoriek očakávajú ďalšie informácie, ktoré by mali pomôcť pri výskume zvetrávania na telesách bez atmosféry. Pomocou laserového výškomeru a optických kamier spolu s meraním pohybov sondy Hayabusa z pozemných staníc bola určená hustota planétky na 2,3 ± 0,3 g/cm³. To je o niečo menej, ako hustota skalných úlomkov na povrchu planétky a hustota ostatných planétok triedy S. To by mohlo znamenať, že vnútorná štruktúra je pomerne nekompaktná a porézna.

Pôvod mena

Planétka bola pomenovaná po japonskom priekopníkovi raketovej techniky a kozmonautiky prof. Hideo Itokawovi, dlhoročnom riaditeľovi Ústavu leteckých a kozmických vied v Samigahare.

Externé odkazy

• Posledné novinky a obrázky zo sondy Hayabusa (po anglicky)
• Hayabusa's Scientific and Engineering Achievements during Proximity Operations around Itokawa (celý rad snímkov planétky) (po anglicky)
• Planétka 25143 Itokawa (1998 SF36) (po anglicky)
• 25143 Itokawa (po anglicky)
• Radarový prieskum planétky 25143 Itokawa (1998 SF36) (po anglicky)