Žofia Bošňáková - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Žofia Bošňáková
Žofia Bosniaková
uhorská šľachtičná
Žofia Bosniaková
Narodenie2. jún 1609
Šurany
Úmrtie28. apríl 1644 (34 rokov)
Strečno
RodičiaTomáš Bosniak
Mária, rod. Kenderešiová
ManželMichal Serényi
František Vešeléni
DetiAdam, Ladislav

Barónka Žofia Bosniaková alebo Žofia Bošňáková (maď. Bosnyák Zsófia) Veľkého Bielu (* 2. jún 1609, Šurany – † 28. apríl 1644, Strečno) bola uhorská šľachtičná, po smrti uctievaná ako svätica, aj keď k jej oficiálnej kanonizácii doposiaľ nedošlo.

Životopis

Narodila sa v rodine uhorského šľachtica a významného protitureckého bojovníka Tomáša Bosniaka na Šurianskom hrade. Začiatkom roku 1626 sa ako 17-ročná vydala za baróna Michala Serényiho, ktorý mal viaceré majetky na Morave, preto po svadbe Žofia odišla na jeho hrad Světlov v Bojkoviciach. Toto manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi 10. marca 1626 zomrel. Jej druhým manželom bol neskorší palatín František Vešeléni. Po svadbe v roku 1630 sa presťahovala do renesančného kaštieľa v obci Teplička nad Váhom. Tu sa jej narodili obaja synovia: Adam 1630 a Ladislav 1633. Jej život sa vyznačoval štedrosťou a obetavosťou voči poddaným. Zomrela roku 1644 v chýre svätosti.

Uctievanie

Žofia bola pochovaná v kaplnke na Strečnianskom hrade. V roku 1729 preniesli slávnostne jej ostatky do kostola v Tepličke nad Váhom, kde boli neporušené uchovávané až do 1. apríla 2009, keď ich zničil psychický narušený muž zo Žiliny.[1] Dnes sa v kostole v truhle nachádzajú len obhorené kosti. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky. Jej vernú podobu vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stana Lajdu.[2]

Koncom 20. storočia Ján Chryzostom kardinál Korec vyzval na blahorečenie Žofie Bosniakovej. Proces blahorečenia však ešte nebol ukončený.[3]

Referencie

  1. ČTK, SITA, (LK). Podpaľač zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej . Sme, 1. 4. 2009. Dostupné online.
  2. BECHNÝ, Ľubo. Žofia Bosniaková sa tri roky po spálení tela vracia na hrad Strečno . Sme, 4. 4. 2012. Dostupné online.
  3. Štyri slovenské svätice: Neváhali položiť život za druhých či rozdať majetok . Diva.sk, 01.11.2013. Dostupné online.

Pramene

  • HROMNÍK, Milan: Žofia Bošňáková. Trnava : Dobrá kniha, 2009
  • ZRUBEC, Laco: Žofia Bosniaková. Bratislava : Ikar, 2005

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Žofia Bošňáková





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk