Životné prostredie - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Životné prostredie
Ľuďmi modifikovaná krajina

Životné prostredie (odborne environment[1]) je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy[2].

Iná definícia hovorí, že životné prostredie je „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Väčšinou sa pojem životné prostredie chápe ako životné prostredie človeka.“[3]

Termín začal používať Jakob Johann von Uexküll.

Zložky životného prostredia

Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek sveta, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti[4].

Životné prostredie sa delí na nasledovné zložky:

Štúdiom vzťahov organizmov a životného prostredia všeobecne sa zaoberá ekológia, prípadne environmentalistika.

Vzťah človeka k životnému prostrediu

Ľudská aktivita je významnou príčinou znečistenia ovzdušia

Vzájomné pôsobenie ľudí a ich životného prostredia je veľmi mnohostranné. V priebehu dejín ľudského rodu dochádzalo postupne k oslabovaniu tejto bezprostrednej závislosti. Ľudia narušovali okolité prostredie už veľmi dávno. Jedna z hypotéz sa napríklad zaoberala vplyvom človeka na vyhynutie veľkých pleistocenných cicavcov. K ešte rozsiahlejšiemu pozmeneniu došlo v neolite, kedy sa človek začal živiť činnosťou, ktorá priamo predpokladala udržovanie umelého životného prostredia – poľnohospodárstvom. Dlhý čas potom však stále existovali oblasti prakticky nedotknuté ľudskou aktivitou – ekuména hlavne v dôsledku nedokonalej dopravy netvorila súvislú oblasť ako dnes, ale rozpadala sa do mnohých oblastí osídlenia, vzájomne značne vzdialených. Aj v tejto dobe existovali oblasti so značným ľudským vplyvom – napr. na území Česka bolo územie na konci stredoveku viac odlesnené ako dnes.

K zásadnej zmene dochádza v čase priemyselnej revolúcie, kedy ľudia začali využívať mnoho rôznych prírodných zdrojov (uhlie, ropa), osídľovať dosiaľ neosídlené oblasti a znečisťovať prostredie cudzorodými látkami. To malo za následok vyhynutie mnohých živočíšnych aj rastlinných druhov a zdravotné problémy ľudí, žijúcich v najviac znečistených oblastiach (napr. české Mostecko v 80. rokoch 20. storočia).

S rozvojom vedy a techniky sa stáva stále obtiažnejšou úlohou predpoveď dôsledkov ľudských činností na životné prostredie. V súčasnosti napríklad prebiehajú debaty o podiele človeka na globálnych zmenách klímy.

V Los Angeles sú usporadúvané tzv. "toxické výlety".[5]

Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnej miere

Odlesňovanie v Bolívia

Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na Zemi bolo výsledkom projektu Millennium Ecosystem Assessment („Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“)[6], na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na biodiverzitu, dezertifikáciu, priemysel a pod. a súhrnná správa „Ekosystémy a ľudský blahobyt“. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie chudoby pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.[7]

Referencie

  1. environment. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  2. Zákon č. 17/1992 Zb. z 5. decembra 1991 o životnom prostredí v znení ďalších predpisov č. 127/1994 Z.z. , č. 287/1994 Z.z., č. 171/1998 Z.z., č. 211/2000 Z.z. . zakonysr.sk, . Dostupné online.
  3. Význam slova Životní prostředí . priroda.cz, . Dostupné online.
  4. Životné prostredie, Slovenská terminologická databáza . data.juls.savba.sk, 02.05.2008, rev. 2011-08-29, . Dostupné online.
  5. VIDEO: Toxické výlety do znečištěných čtvrtí jsou atrakcí Los Angeles . . Dostupné online.
  6. Millennium Ecosystem Assessment
  7. Miroslav Šuta: Co nám Země dává zadarmo aneb Ekosystémy a lidský blahobyt, respekt.cz

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Životné prostredie

Príliv
Prírodná veda
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Prešovská univerzita v Prešove
Prieliv
Prvý svet
Región
Regionálna geografia
Regionálny rozvoj
René Matlovič
Rovník
Rovnobežka (geografia)
Rozloha
Rozvojová krajina
Súmestie
Savana
Sektorový model (geografia)
Severná pologuľa
Slepá mapa
Slovenská akadémia vied
Slum
Sociálna geografia
Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely
Starý svet
Starogréčtina
Staroveké Grécko
Staroveký Rím
Step (krajina)
Stredomorie (Stredozemné more)
Susedná krajina
Svetadiel
Svetová strana
Svetový čas
Teplotné pásmo
Teritoriálne vody
Topografia
Toponymum
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Urbánna geografia
Urbanizácia
Urbanizmus
Východná hemisféra
Veda
Vedy o Zemi
Verejná správa
Vnútrozemský štát
Windsor
Západná hemisféra
Západopacifický litosférický blok
Zahraničie
Zem
Zemepisné súradnice
Zemepisný objav
Zemská os
Zoznam štátov
Zoznam štátov a závislých území
Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu
Zoznam štátov podľa indexu ľudského rozvoja
Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov
Zoznam hlavných a najväčších miest štátov




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk