Ľuďmi modifikovaná krajina

Životné prostredie (odborne environment^[1]) je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy^[2].

Iná definícia hovorí, že životné prostredie je „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Väčšinou sa pojem životné prostredie chápe ako životné prostredie človeka.“^[3]

Termín začal používať Jakob Johann von Uexküll.

Zložky životného prostredia

Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek sveta, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti^[4].

Životné prostredie sa delí na nasledovné zložky:

• neživé (anorganické) zložky
  • voda (hydrosféra)
  • pôda (pedosféra)
  • ovzdušie (atmosféra)
  • horninové podložie (litosféra)
• živé (organické) zložky
  • organizmy (biosféra, biocenóza)

Štúdiom vzťahov organizmov a životného prostredia všeobecne sa zaoberá ekológia, prípadne environmentalistika.

Vzťah človeka k životnému prostrediu

Ľudská aktivita je významnou príčinou znečistenia ovzdušia

Vzájomné pôsobenie ľudí a ich životného prostredia je veľmi mnohostranné. V priebehu dejín ľudského rodu dochádzalo postupne k oslabovaniu tejto bezprostrednej závislosti. Ľudia narušovali okolité prostredie už veľmi dávno. Jedna z hypotéz sa napríklad zaoberala vplyvom človeka na vyhynutie veľkých pleistocenných cicavcov. K ešte rozsiahlejšiemu pozmeneniu došlo v neolite, kedy sa človek začal živiť činnosťou, ktorá priamo predpokladala udržovanie umelého životného prostredia – poľnohospodárstvom. Dlhý čas potom však stále existovali oblasti prakticky nedotknuté ľudskou aktivitou – ekuména hlavne v dôsledku nedokonalej dopravy netvorila súvislú oblasť ako dnes, ale rozpadala sa do mnohých oblastí osídlenia, vzájomne značne vzdialených. Aj v tejto dobe existovali oblasti so značným ľudským vplyvom – napr. na území Česka bolo územie na konci stredoveku viac odlesnené ako dnes.

K zásadnej zmene dochádza v čase priemyselnej revolúcie, kedy ľudia začali využívať mnoho rôznych prírodných zdrojov (uhlie, ropa), osídľovať dosiaľ neosídlené oblasti a znečisťovať prostredie cudzorodými látkami. To malo za následok vyhynutie mnohých živočíšnych aj rastlinných druhov a zdravotné problémy ľudí, žijúcich v najviac znečistených oblastiach (napr. české Mostecko v 80. rokoch 20. storočia).

S rozvojom vedy a techniky sa stáva stále obtiažnejšou úlohou predpoveď dôsledkov ľudských činností na životné prostredie. V súčasnosti napríklad prebiehajú debaty o podiele človeka na globálnych zmenách klímy.

V Los Angeles sú usporadúvané tzv. "toxické výlety".^[5]

Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnej miere

Odlesňovanie v Bolívia

Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na Zemi bolo výsledkom projektu Millennium Ecosystem Assessment („Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“)^[6], na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na biodiverzitu, dezertifikáciu, priemysel a pod. a súhrnná správa „Ekosystémy a ľudský blahobyt“. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie chudoby pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.^[7]

Referencie

1. ↑ environment. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
2. ↑ Zákon č. 17/1992 Zb. z 5. decembra 1991 o životnom prostredí v znení ďalších predpisov č. 127/1994 Z.z. , č. 287/1994 Z.z., č. 171/1998 Z.z., č. 211/2000 Z.z. . zakonysr.sk, . Dostupné online.
3. ↑ Význam slova Životní prostředí . priroda.cz, . Dostupné online.
4. ↑ Životné prostredie, Slovenská terminologická databáza . data.juls.savba.sk, 02.05.2008, rev. 2011-08-29, . Dostupné online.
5. ↑ VIDEO: Toxické výlety do znečištěných čtvrtí jsou atrakcí Los Angeles . . Dostupné online.
6. ↑ Millennium Ecosystem Assessment
7. ↑ Miroslav Šuta: Co nám Země dává zadarmo aneb Ekosystémy a lidský blahobyt, respekt.cz

Pozri aj

• Program OSN pre životné prostredie
• Ochrana prírody
• Ochrana životného prostredia
• Európska agentúra pre životné prostredie
• Environmental Performance Index

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Životné prostredie