A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- Názov Žitný ostrov bol staršie súhrnným označením Veľkého Žitného ostrova (teda predmetu tohto článku) a Malého Žitného ostrova[1], pozri Malý Žitný ostrov
Žitný ostrov (Čalokez) | |
ostrov | |
Malý Dunaj
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Bratislavský, Trnavský, Nitriansky |
Okresy | Bratislava, Senec, Dunajská Streda, Komárno |
Časť | Podunajská nížina |
Súradnice | 47°56′S 17°36′V / 47,94°S 17,6°V |
Najnižší bod | hladina Dunaja |
- výška | 109 m n. m. |
Poloha ostrova na Slovensku
| |
Wikimedia Commons: Žitný ostrov | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Žitný ostrov alebo staršie Veľký Žitný ostrov (historicky slov. Čalokez aj Šuty, maď. Csallóköz - doslova: "Medzičalovie", nem. Große Schüttinsel aj Große Schütt) je najväčší riečny ostrov v Európe a zároveň je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe[2].
Na juh od neho sa nachádza tzv. Malý Žitný ostrov.
Charakteristika
Žitný ostrov ohraničuje z juhu koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a na krátkom úseku aj Váh na východe (niekedy sa uvádza Vážsky Dunaj). Malý Dunaj sa od Dunaja odpája pri Bratislave a do Váhu sa vlieva pri Kolárove. Je to vlastne obrovský náplavový kužeľ, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa rieka prerezávala cez Malé Karpaty a vstúpila do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny.
Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska.
Nachádza sa na juhozápade Slovenska a so svojím miernym až mierne teplým podnebím je najúrodnejšia nížina Slovenska.
Povrch Žitného ostrova mierne klesá od Bratislavy smerom ku Komárnu. Nie sú tu väčšie rozdiely v nadmorských výškach. Bratislava leží 134 m n. m., Komárno 108 m n. m. a Dunajská Streda 118 – 119 m n. m. Tento malý sklon vznikol postupným ukladaním malých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Nepatrný spád spôsobuje, že voda má sťažený odtok.
Na Žitnom ostrove sa vyskytujú rôzne druhy pôd. Na západe v oblasti Podunajských Biskupíc, smerom na Šamorín a na východ od Dunajskej Stredy, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Na obvode černozemí sú hnedozeme. Lužné pôdy sa vyskytujú vo východnej polovici Žitného ostrova v priestore Dunajská Streda, Gabčíkovo, Veľký Meder, Okoč a Komárno. Rašelinová pôda vypĺňa mŕtve ramená Dunaja v okolí Dunajskej Stredy a Veľkého Medera. Slaniská a slance sa vyskytujú medzi Komárnom a Veľkým Mederom, pri Dunajskej Strede. Nivné pôdy vznikli na územiach kde sa rieky rozlievali do značnej šírky a to pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja.
Hoci Žitný ostrov má najmenší počet zrážok na celom území Slovenska (590 mm ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer vznikli riečne uloženiny v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom Ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú mocnosť 10 – 15 metrov, pri Čilistove vyše 150 m, medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom 200 m a vo východnej časti Žitného ostrova len niekoľko metrov. Toto nerovnomerné rozloženie spôsobuje, že nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Podzemná voda je väčšinou 200 – 700 centimetrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja iba v hĺbke 100 – 150 centimetrov.
Na Žitnom ostrove je málokedy bezvetrie. Väčšinu roka veje západný až severozápadný vietor. Najsilnejšie vetry sú v marci a najslabšie v decembri. Mrazy začínajú v polovici októbra, ale ozajstná zima trvá len asi 40 dní. Časté sú zimy bez snehu a snehová pokrývka zriedkavo pretrváva po celý čas. Počet letných dní je vyše 70. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 20 °C. Slnko svieti 2 000 – 2 500 hodín ročne, pričom táto hodnota je najväčšia v auguste a najmenšia v decembri. Počet dní so zrážkami je najväčší v zime, ale najviac zrážok spadne v lete, o niečo menej na jar. Priemerná ročná teplota je 9,3 °C. Najvyššia teplota, dosahujúca 40 °C bola dosiahnutá v piatok 20. júla 2007, najnižšia teplota -33,1 °C bola nameraná 11. februára 1929.
Flóra a fauna
Keďže územie Žitného ostrova je veľmi úrodné, najväčšie plochy boli premenené na polia a zachovalo sa len veľmi málo lesov a lúk. Popri Dunaji sa vyskytujú lužné lesy, v ktorých rastie napr. topoľ biely, topoľ čierny, brest väz, rôzne druhy vŕby, jelša lepkavá. V krovinnom a bylinnom poschodí môžeme nájsť žihľavu dvojdomú, lipkavca obyčajného, ostružinu ožinu, svíba krvavého a bazu čiernu. Len v týchto lesoch sa vyskytuje liana vinič lesný a hloh čierny. Taktiež tu môžeme nájsť panónske dubové sucholesy s dubom letným, javorom poľným, brestom, drieňom a inými druhmi v bylinnom poschodí, ako napr. kamienka modropurpurová, konvalinka dubová. Ramená Dunaja (napríklad Klátovské rameno) a kanály, ktoré popretkávajú Žitný ostrov majú veľmi bohatú vegetáciu. Spomedzi chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje lekno biele, leknovec štítnatý a ďalšie.
Fauna Žitného ostrova je veľmi rôznorodá. Najvýznamnejšou nízkou zverou sú zajace, bažanty a jarabice. Spomedzi vysokej zveri sa tu najviac vyskytujú srnce, jelene tzv. dunajské a diviaky. Typickým druhom je drop veľký, dnes ustupujúci a ohrozený. Vládnucim prvkom živočíšstva je však vodné vtáctvo. Sú tu rôzne druhy kačíc, čajok, kormoránov, potápok, trsteniarikov a chriašteľov. Nápadná je labuť veľká, lyska čierna a rybárik riečny. Vody Dunaja a jeho ramien obýva veľký počet rýb napr. zubáč obyčajný, zubáč volžský, sumec západný, karas obyčajný, blatniak tmavý, slnečnica a ešte mnohé ďalšie.
Prírodné prostredie Žitného ostrova sa silne degradovalo kvôli intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, silných vetrov a vodnej erózii. Na severe k znehodnocovaniu prispieva aj priemyselná výroba. Celé pobrežie Dunaja spolu so svojimi lesmi je chránená krajinná oblasť. Na Žitnom ostrove sú aj prírodné rezervácie. Chránený areál Dropie bol vyhlásený na ochranu nášho najväčšieho vtáka dropa veľkého.
Poľnohospodárstvo a priemysel
Na Žitnom ostrove sa pestujú teplomilné plodiny ako napr. kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica, repka olejka, rôzne druhy ovocia a zeleniny. Spomedzi priemyslu je tu zastúpený hlavne potravinársky, strojársky, chemický. Dunajská Streda – cukrovar Eastern Sugar, mäsokombinát Taurus. Komárno – výroba riečnych lodí, výroba obuvi, Kolárovo – výroba motocyklov.
Žitný ostrov je pre dobré poľnohospodárske a klimatické podmienky husto osídlený.
Turistický ruch
Najvýznamnejšie rekreačné strediská sú Dunajská Streda, Veľký Meder, kde sú kúpaliská navštevované aj zahraničnými turistami a v poslednom čase sa na rekreáciu využíva aj pobrežie Dunaja, tzv. Malý Žitný ostrov pri Bodíkoch, Dobrohošti a Vojke nad Dunajom. Tieto časti sú navštevované hlavne Bratislavčanmi. Obľúbený je splav Malého Dunaja. K zaujímavostiam Žitného ostrova patria vodné mlyny.
Dejiny, názov, pamiatky
Podľa historických dokladov sa zdá, že dnešný „ostrov“ tu existuje iba zopár storočí, pretože predtým bol hlavným korytom Dunaja dnešný Malý Dunaj.
Tento región má veľmi dlhé dejiny, pretože už v bronzovej dobe bol dávno obývaný. Toto dokazujú aj vykopávky z obdobia okolo 1300 pred Kr. Od tohto obdobia sa tu postupne usadzovali nové kmene a národy. Veľký vplyv na tu žijúcich ľudí mala kultúra Etruskov a Keltov, ale predsa najväčšiu sugesciu tu mala Rímska ríša. V 6. storočí sa tu usadili predkovia Slovákov, v 9. storočí bol ostrov súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy, od 10. storočia Uhorska. Maďarské obyvateľstvo sa tu vo väčšom množstve usadilo až od konca stredoveku/začiatku novoveku.
Maďarský názov „Csallóköz“ pochádza z mena rieky "Csalló" na ostrove a napokon celý ostrov pridaním maďarskej koncovky -köz (doložené názvy sú napríklad: Challow 1209, Challovkus 1269, fluv. Challowo 1291, portus Chalow 1291 atď.). Samotný názov „Žitný ostrov“ je však moderný názov z roku 1919, ktorý možno vznikol pripodobnením slovenského slova žito k historickému nemeckému pomenovaniu ostrova Grosse Schütt, Schüttinsel.
Medzi historické pamiatky Žitného ostrova patrí Žltý kaštieľ v Dunajskej Strede, ktorý je postavený v barokovom štýle a pochádza z 18. storočia. V Žltom kaštieli sa nachádza Žitnoostrovské Múzeum. Vermesova Villa, kde je Galéria súčasných maďarských umelcov (Kortárs Magyar Galéria).
Ohrozenie kvality vody skládkou toxického odpadu vo Vrakuni
Kvalita (pitnosť) podzemných vôd na Žitnom ostrove, najväčšej zásobárni pitnej vody v strednej Európe[3], je vážne ohrozená alebo poškodená viacerými faktormi. Z dlhodobej perspektívy je jedným z najvýznamnejších faktorov tohto ohrozenia znečistenie pochádzajúce zo skládky toxického odpadu pochádzajúceho z bývalých závodov CHZJD.
V rokoch 1966-1979 ukladali CHZJD vysoko toxický odpad do vyschnutého koryta ramena Dunaja na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, bez toho, že by sa podložie upravilo proti presakovaniu látok do pôdy. [3] Na ploche približne 4,65 hektára bolo uložených viac ako 90 000 m3 odpadu[3]. (Podľa novších informácií viac ako 120 000 m3 odpadu.[4]) V roku 1980 bola skládka zavezená zeminou.
Po dokončení vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala stúpať hladina podzemných vôd. V roku 1996 hladina podzemných vôd dosiahla chemický odpad [5] čo urýchlilo presakovanie toxických látok do spodných vôd. V rámci geologického prieskumu v roku 1997 (kvôli stavbe pumpy neďaleko skládky) sa zistilo, že zeminy sú znečistené v hĺbke 3 až 7,5 metra. V prieskume sa zistilo aj znečistenie podzemných vôd. [3] Ako v roku 2002 potvrdil geológ Stanislav Klaučo, ktorý sa územím vo Vrakuni zaoberal: „V prípade pochovanej skládky chemického odpadu vo Vrakuni ide o nekontrolovateľný únik znečistenia v tesnej blízkosti vodohospodársky chránenej oblasti Žitný ostrov. Pohyb znečistenia v smere prúdenia podzemných vôd je orientovaný práve do tejto vodohospodársky významnej oblasti.“[6] Od 30. mája, 2002 platí starostkou Vrakune vydaný zákaz používať vodu zo studní na polievanie[3], takže na mnohých miestach môže byť sekundárne zamorená aj pôda[7] a niektoré plodiny predávané na trhoch môžu byť zdraviu nebezpečné.
Ministerstvo Životného prostredia schválilo v roku 2011 prieskum environmentálnej záťaže.[3] Prieskum začal v januári 2014, záverečná správa bola vyhotovená v júli 2015.[8] Niektoré výsledky prieskumu sú k dispozícii na Prieskum environmentálnej záťaže CHZJD Vrakuňa - minzp.sk.
V rámci prieskumu environmentálnej záťaže bola vypracovaná „Štúdia uskutočniteľnosti sanácie“, podľa ktorej: „V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako najvhodnejší ... vybraný variant aktívnej sanácie ... Variant izolácie kontaminovaného územia, bol vybraný iba ako prípadné dočasné opatrenie do doby vykonania sanácie po sanačné limity.“ [9] Ministerstvo životného prostredia však vybralo „kapsulovú metódu“ (teda variant izolácie kontaminovaného územia), ako najrýchlejšie a najlacnejšie riešenie[7].
V auguste 2015 sa začalo konanie o určení povinnej osoby, ktorá je za skládku zodpovedná. V januári 2016 ukončil odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu určovanie povinnej osoby. Skládku má sanovať štát. Ako v novembri 2016 informovala agentúra SITA, ako ministerstvo zodpovedné za sanáciu skládky bolo určené Ministerstvo životného prostredia.[10]
Referencie
- ↑ Žitný ostrov. In: Slovenský náučný slovník III, 1932, S. 347
- ↑ Reportáž o Žitnom ostrove na BBC
- ↑ a b c d e f Majerová, Silvia. „Toxická skládka po Dimitrovke má 50 rokov“, aktuality.sk 25. apríl, 2015.
- ↑ Šindler, Milan; Prikryl, Pavol. Rozhovor Pavla Prikryla s Milanom Šindlerom, uverejnený v májovom čísle mesačníku Quark, dostupný na „Toxická skládka vo Vrakuni (BA) ohrozuje zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove“, IPPR, 25. jún, 2016
- ↑ SITA. „Bratislavská Vrakuňa je pre toxickú skládku v štrajkovej pohotovosti“, ta3.sk 13. máj, 2015.
- ↑ Drozdíková, Ingrid. „Znečistenie ide na Žitný ostrov“, bratislava.sme.sk 28. január, 2002.
- ↑ a b Hebertová, Viera. „Skládka vo Vrakuni sa dočká sanácie, toxíny v zemi však zostanú“ spravy.pravda.sk 22. októbra, 2015
- ↑ DEKONTA Slovensko, spol. s.r.o. „Záverečná správa. Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta - Skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136“ Júl, 2015
- ↑ DEKONTA Slovensko, spol. s.r.o. „Štúdia uskutočniteľnosti sanáce. Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta - Skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136“, strana 67, 2015, Dostupné na stránke https://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/geologia/environmentalne-zataze.html súbor archívu: https://www.minzp.sk/files/sekcia-geologie-prirodnych-zdrojov/zs_vrakuna_czjd.7z po rozbalení súbor: SU_VRAKUNA.pdf
- ↑ SITA. „Za likvidáciu skládky vo vrakuni bude zodpovedať envirorezort“ spravy.pravda.sk 16. november,.2016
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žitný ostrov
Externé odkazy
- mapa Žitného ostrova zo 17. storočia : Eigentlicher Entwurff der grossen und kleinen Insul Schutt sampt denen umbher liegenden Christlichen ... Hamburg: Thomas von Wiering, 1688. 1 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Česko-slovenská televízia
Ľubomír Moravčík
Ľudovít Kaník
Šiničiró Tomonaga
Štefan Hríb
Žitný ostrov
1. august
1. február
1. júl
1. jún
1. január
1. máj
1. október
1. september
10. jún
10. marec
11. júl
11. jún
11. marec
11. november
11. september
12. jún
13. apríl
13. jún
13. máj
13. marec
13. september
14. august
14. január
14. máj
14. november
15. apríl
15. august
15. jún
15. máj
16. apríl
16. február
16. júl
16. jún
16. máj
17. august
17. február
17. jún
17. november
18. február
18. november
19. december
19. jún
19. storočie
1960
1961
1962
1963
1964
1965
1966
1967
1968
1969
1970
1993
20. august
20. január
20. storočie
2009
2010
2013
21. apríl
21. jún
21. storočie
22. apríl
22. jún
22. január
23. február
23. júl
23. jún
24. august
24. február
24. jún
24. január
24. máj
24. marec
25. február
25. január
25. marec
27. august
27. júl
27. máj
28. august
28. február
29. jún
29. január
29. máj
3. marec
3. september
30. marec
31. august
31. júl
31. máj
31. marec
4. apríl
4. február
4. júl
4. jún
4. január
4. marec
5. február
5. jún
5. január
5. máj
50. roky 20. storočia
6. apríl
6. august
6. február
6. január
60. roky 20. storočia
7. september
70. roky 20. storočia
8. apríl
8. december
8. január
8. máj
9. apríl
9. august
9. jún
9. január
9. máj
9. marec
9. september
Ahmed Ben Bella
Alžírsko
Alžbeta II.
Alexander Nejedlý
Alexej Archipovič Leonov
Amanda Tappingová
André Lwoff
Andrea Ghezová
Andrew Roachford
Angola
Anna K
Antikoncepcia
Apoštolský administrátor
Björk
Bjørn Lomborg
Boris Kollár
Brooke Shields
Charles de Gaulle
Charlie Sheen
Claude Lemieux
Désirée Nosbuschová
Dave Lombardo
David Eben
David Robinson
Desaťročie
Detský fond OSN
Diane Lanová
Dmitrij Anatolievič Medvedev
Dominik Hašek
Doprava
Dr. Dre
Dragan Stojković
Druhý vatikánsky koncil
Dunaj
E-Type
Eduard Hartmann (1965)
Ed Belfour
Elías Antonio Saca
Emilio Sánchez
Eoin Colfer
Esa Tikkanen
Eurotelevízia
Fatah
Fej Ťün-lung
Filip Topol
FK Dukla Banská Bystrica
František Tomášek (kardinál)
Futbal
Gambia (štát)
Gheorghe Hagi
Guy Forget
Habart Wittlinger
Haddaway
Hans-Dieter Flick
Helena Suková
Hypertext
Iveta Malachovská
Ján Smolko
Jásir Arafat
Jacques Lucien Monod
Jan Antonín Duchoslav
Jan Svěrák
Jean-Philippe Fleurian
Jerguš Bača
Jiří X. Doležal
Joanne Rowlingová
Jon Cryer
José Luis Chilavert
Josef Beran (kardinál)
Jozef Pročko
Julian Schwinger
Jurij Valentinovič Lončakov
Karel Nováček
Khaled Hosseini
Komárno (okres)
Kristína Španielska
Krist Novoselic
Kultúra (spoločenské vedy)
Louis Armstrong
Marcela Molnárová
Marec
Marián Vajda
Mario Lemieux
Marlee Matlinová
Martin Dejdar
Martin Lawrence
Matthew Weiner
Merkúr
Michael Bay
Michael E. Brown
Michail Alexandrovič Šolochov
Milan Ohnisko
Miroslav Michalek
Moby
Nirvana
Oľga Belešová
Oasis (skupina)
Paolo Canè
Pascal Obispo
Pat Cash
Paul Arthurs
Peter Lundgren
Peter Zezel
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Muk
Petr Rychlý
Pieter Aldrich
Podunajská nížina
Portugalsko
Pražská arcidiecéza
Praha
Raí
Raketa
Rebel MC
Rhoda Griffisová
Richard Feynman
Robert Burns Woodward
Robert Downey Jr.
Rob Thomas (spisovateľ)
Roman Kreuziger (1965)
Roman Luknár
Sóiči Noguči
Sarah Jessica Parkerová
Scottie Pippen
Shania Twain
Shannon Walkerová
Slash (hudobník)
Slovensko
Sophie, grófka z Wessexu
Spartakiáda
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Stéphane Peterhansel
Steven Adler
Steve Yzerman
Storočie
Szczepan Sadurski
Tomáš Skuhravý
Tom Barrasso
Uwe Krupp
Večerníček
Vietnamská demokratická republika
Vietnamská vojna
Vinnie Jones
Voschod 2
Západoslovenský kraj
Zak Starkey
Zimbabwe
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk