Vodné dielo Žilina
Vodná nádrž
Vodná nádrž
Štát	Slovensko
Okres	Žilina
Súradnice	49°12′14″S 18°48′24″V / 49,2038°S 18,8066°V / 49.2038; 18.8066
Zdrojnica	Váh
Dĺžka	7,5 km
Šírka	0,2 – 0,6 km
Hĺbka	15 m
Objem	18,1 mil. m³
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vodné dielo Žilina je vodné dielo na rieke Váh neďaleko mesta Žilina. Dielo bolo uvedené do prevádzky v rokoch 1997 – 1998. Účelom Vodného diela Žilina je výroba elektrickej energie a zásobovanie priemyselných podnikov v Žiline technologickou vodou. Nachádza sa tu vodná elektráreň, ktorá má dva hydroagregáty s celkovým výkonom 72 MW (2 × 36 MW). Priemerná ročná dodávka elektrárne za roky 1998 – 2000 bola 156 GWh/rok.

Parametre

Hať

Tri haťové polia o šírke 3 x 12 m, hradiaca výška segmentu 11,0 m. klapky 3,3 m, celková výška uzáveru 14,7 m, ovládanie hydraulicky.

Vodná nádrž

Technické parametre: dĺžka nádrže 7,5 km, šírka nádrže 250 – 600 m, celkový objem nádrže 18,15 mil. m³, úžitkový objem pri maximálnej výške hladiny 352,00 m n. m. 3,9 mil. m³, kolísanie vodnej nádrže za prevádzky 1,7 m, kóta maximálnej hladiny vody 352 m n. m., hrádza nádrže maximálna výška 15 m, šírka koruny 6 m, šírka komunikácie 4,5 m, je tesnená fóliou naviazanou na podzemnú tesniacu stenu. Prietoky Váhu v Mojši: Q_{r priem} = 95,6 m³/s, Q₁₀₀ = 2 140 m³/s (po modifikovaní vplyvom vodných diel Liptovská Mara a Orava: Q₁₀₀ = 1 490 m³/s).^[1][2]

Prehĺbenie Váhu

Prehĺbenie dna koryta Váhu od 0,0 do 9,0 m, šírka dna koryta 45 m, upravené koryto vyhovuje podmienkam vodnej dopravy.

Náhradný biokoridor

Celková dĺžka asi 9 km, priemerný sklon dna 1,5–2,0 promile, prevádzkový prietok 2,0 – 8,0 metrov kubických za sekundu, priečny profil lichobežníkový so šírkou dna 5,0 m.

Výstavba

Pri výstavbe vodného diela bola zaplavená takmer celá časť zástavby žilinskej mestskej časti Mojšova Lúčka, celá miestna časť Hruštiny a tri domy v obci Mojš. Namiesto zaplavených domov boli vybudované nové domy prevažne v Mojšovej Lúčke za cestou I/18, vrátane školy, nákupného strediska a nedokončeného kultúrneho domu. Z miestnej časti Hruštiny boli postavené domy v žilinskej časti Rosinky. V obci Mojš boli pre výstavbu hrádze postavené tri domy. Medzi mestskou časťou Mojšova Lúčka a obcou Mojš bola vybudovaná oceľová mostná konštrukcia pre peších ponad VD namiesto starej lávky ponad rieku Váh. Do obce Mojš bola vybudovaná povedľa hrádze nová cesta zo Žiliny. Z pôvodnej starej zástavby v mestskej časti Mojšovej Lúčke, bývalej samostatnej obci, zostalo blízko VD len niekoľko domov a kaplnka. Miestna časť Hruštiny, ktorá patrila do katastra Žiliny, zanikla úplne. Pamiatka na ňu zostala len malá prícestná kaplnka na Šibeniciach, odkiaľ schádzala cesta do Hruštín pri rieke Váh. Stará cesta zo Žiliny do Martina viedla pôvodne cez Hruštiny a starú zástavbu v Mojšovej Lúčke. Pri výstavbe VD bola zaplavená. Namiesto nej je vybudovaná cykloturistická trasa, ktorá samozrejme nevedie v polohe pôvodnej cesty.

Pôvodným majiteľom i prevádzkovateľom diela bolo Vodné dielo Žilina, a.s. (v likvidácii od 06. 10. 2000). Vodné dielo Žilina je v súčasnosti v majetku štátu. Správcom i prevádzkovateľom celého diela je Vodohospodárska výstavba Bratislava, š. p.

Elektráreň

Dve kaplanove turbíny, priemer obežného kolesa 4850 mm, hltnosť turbín 2 × 150 m kubických za sekundu, priemerný spád na turbíny 24,1 m, inštalovaný výkon spolu 72 MW, ročná výroba 173 GWh elektrickej energie, prevažne špičkovej.

Referencie

1. ↑ KLINK, Július. Vodné dielo Žilina na Váhu . Výskumný ústav vodného hospodárstva, . Dostupné online.
2. ↑ Exkurzia po vodných dielach (skriptum) . Katedra Hydrotechniky SvF STU, . S. 15. Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žilina (vodné dielo).

Súradnice: 49°12′10″S 18°48′28″V / 49,2028°S 18,8079°V / 49.2028; 18.8079

Externé odkazy

• Vodné dielo Žilina
• Turistická informačná kancelária mesta Žilina

Žilinský portál