Alfa častica je odklonená v magnetickom poli

Častica alfa (${\displaystyle \alpha }$ - častica) alebo žiarenie alfa, helión je jadro atómu hélia zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov, s kladným nábojom +2e a nukleónovým číslom 4. α častice sa uvoľňujú pri α rozpade a pozorujú sa pri mnohých rádioaktívnych premenách, pričom môžu mať veľkú energiu. Hmotnosť α častice je 6,642 8. 10^-27 kg.

Prúd častíc alfa sa nazýva tiež žiarenie alfa alebo alfa žiarenie. Ide o prúd kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km.s-1. Preniká vrstvou vzduchu hrubou niekoľko centimetrov alebo tenkými kovovými fóliami. Vychyľuje sa aj v elektrickom aj v magnetickom poli. Alfa častice sú vysielané z jadra rýchlosťou 1.10⁷ až 2.10⁷ m.s^-1 pri vysielaní energie 2-8 M_eV. Vzniká tak nuklid s nukleónovým číslom o štyri jednotky menším a tiež protónovým číslom o dve jednotky menším, než v pôvodnom prvku. Dokáže ho zachytiť tenká vrstva papiera.

Objavil ich v roku 1899 Ernest Rutherford pri výskume rádioaktivity uránu. V Slnku a vo hviezdach vznikajú termonukleárnymi reakciami z protónov. Téme alfa častíc sa venoval aj Richard Feynman.

Iné projekty

Fyzikálny portál Chemický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Častica alfa

Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.